Často kladené otázky k novému zákonu o vysokých školách
Zákon č. 300/2025 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vysokoškolský zákon) nadobudne účinnosť 01. septembra 2026. Jeho cieľom je predovšetkým zjednodušiť a spriehľadniť právnu úpravu, znížiť administratívne zaťaženie vysokých škôl aj študentov a zároveň zaviesť jasné pravidlá pre implementáciu bolonského procesu. Nový vysokoškolský zákon poskytuje väčšiu mieru slobody vysokým školám i študentom pri zachovaní základného rámca pravidiel. Dôraz sa kladie na zvýšenie úrovne vedomostí, zručností a kompetencií absolventov a ich lepšiu pripravenosť na trh práce, ako aj na väčšiu flexibilitu štúdia. V tejto súvislosti boli prijaté aj legislatívne zmeny v oblasti práv duševného vlastníctva zamestnancov a študentov vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied, s cieľom zvýšiť inovatívnosť a motiváciu zamestnancov a študentov na vytváranie nových modernizujúcich riešení a výsledkov tvorivej duševnej činnosti.
V záujme jednotného výkladu ustanovení nového zákona, Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR reaguje na podnety vysokých škôl formou odpovedí na často kladené otázky a vydaním metodického usmernenia týkajúceho sa uplatňovania právnych predpisov v oblasti práv duševného vlastníctva vo vzťahu k zamestnancom verejných vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied a jej organizácií a študentom vysokých škôl:
ŠTÚDIUM
1. Akým spôsobom má vysoká škola interpretovať definíciu kreditu v § 2 písm. j), podľa ktorej jeden kredit predstavuje štandardne 25 hodín študijnej záťaže vrátane samoštúdia?
Definícia v § 2 písm. j) nového vysokoškolského zákona predstavuje základnú orientačnú líniu a nie striktné nastavenie, že každý kredit musí v každom prípade predstavovať 25 hodín študijnej záťaže vrátane samoštúdia. Pojem „štandardne“ ponecháva priestor pre prispôsobenie hodinovej záťaže na jednotlivých vysokých školách vzhľadom na špecifiká študijných odborov, študijných programov, ako aj konkrétnych predmetov v súlade so zachovaním akademickej autonómie. Zároveň toto nastavenie zachováva princípy bolonského procesu a tiež zohľadňuje individuálne potreby študentov, keďže každý študent potrebuje na zvládnutie rovnakého učiva iný čas. Štandardná záťaž by mala predstavovať predpokladaný počet hodín, ktoré štandardne študent potrebuje na zvládnutie všetkých povinností určených pre absolvovanie predmetu.
2. Má vysoká škola podľa novej právnej úpravy povinnosť vydávať vysvedčenie o štátnej skúške?
Nie. Vysvedčenie o štátnej skúške sa v novom zákone nenachádza vo výpočte dokladov o absolvovaní štúdia podľa § 89 ods. 1.
3. Dokedy majú vysoké školy zosúladiť študijné programy s novou právnou úpravou?
Od 01. septembra 2026, teda odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona, vysoké školy môžu zosúladiť študijné programy s novou právnou úpravou, ktorá bude platná a účinná. V zmysle prechodných ustanovení, konkrétne § 145 ods. 2, od akademického roka 2027/2028, teda od 01. septembra 2027 vysoké školy už musia mať zosúladené všetky študijné programy s novou právnou úpravou.
4. Budú sa úpravy študijných programov podľa nového zákona vzťahovať len na študentov prijatých na štúdium na akademický rok 2027/2028 alebo všetkých študentov?
Úprava študijných programov a ich zosúladenie s novým zákonom sa bude týkať všetkých študentov, nie len tých novoprijatých.
5. Môže vysoká škola vyžadovať ako podmienku prijatia na štúdium aj potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti študenta, napr. psychotesty?
Môže, v súlade s ustanovením § 69 nového vysokoškolského zákona, v rámci určenia ďalších podmienok prijatia na štúdium. Uvedené je možné v prípade, ak to vyžaduje charakter študijného programu.
6. Vypracúvajú sa k záznamu zo záverečnej stáže aj oponentské posudky obdobne ako pri záverečných prácach?
Nie. Ustanovenie § 83 ods. 5 upravuje, že posudok k záznamu zo záverečnej stáže vypracúva konzultant a osoba zodpovedná za vykonávanie záverečnej stáže z prijímajúceho subjektu (t. j. subjektu kde sa stáž vykonávala).
Ustanovenie § 137 ods. 5 demonštratívne uvádza subjekty, ktorých posudky sa do registra nahrávajú podľa druhu práce, resp. záznamu. V prípade záznamu zo záverečnej práce sa spoločne s ním do registra zasielajú posudky konzultanta a osoby zodpovednej za vykonávanie záverečnej stáže z prijímajúceho subjektu.
7. Odkedy vysoká škola umožní študentom výber medzi záverečnou prácou a záverečnou stážou?
Od septembra 2026 vysoká škola môže umožniť študentom výber medzi záverečnou prácou a záverečnou stážou, vzhľadom na to, že nová právna úprava už bude platná a účinná. Najneskôr musí vysoká škola výber umožniť od akademického roka 2027/2028, v súlade s § 145 ods. 2.
8. Akým spôsobom má vysoká škola zabezpečiť študentovi možnosť výberu medzi záverečnou prácou a záverečnou stážou?
V súlade s ustanovením § 83 ods. 2 vysokoškolského zákona má vysoká škola aktívne spolupracovať so subjektami, u ktorých je možné vykonávať záverečnú stáž a podporovať vytváranie príležitostí na jej vykonávanie. V tejto súvislosti teda zákon motivuje vysoké školy k poskytovaniu záverečných stáží. Ak sa kapacity pre záverečnú stáž naplnia, študent si vyberie záverečnú prácu, alebo si môže stáž zabezpečiť sám. V takom prípade je vykonanie záverečnej stáže podmienené pridelením konzultanta a predchádzajúcim súhlasom vysokej školy s miestom vykonávania záverečnej stáže a s osobou zodpovednou za vykonávanie stáže z prijímajúceho subjektu (§ 83 ods. 4).
Pre vykonanie záverečnej stáže nie je nutné uzavretie zmluvy medzi vysokou školou a právnickou osobou zabezpečujúcou záverečnú stáž, aj keď takúto zmluvu môže vysoká škola uzavrieť s inštitúciami, ktoré sama identifikovala. Aj v prípade, ak študent sám identifikuje inštitúciu, na ktorej chce vykonať stáž a vysoká škola s touto inštitúciou vysloví súhlas, nemusí s ňou na účely vykonania stáže uzavrieť zmluvu.
Študent má právo na záverečnú stáž, ale nemá nárok na to, aby mu vysoká škola v každom prípade zabezpečila jej absolvovanie. Študent však vždy môže prísť s návrhom vlastnej záverečnej stáže.
Rovnako je potrebné vziať do úvahy aj možnosť, že študent si prioritne vyberie záverečnú prácu. Nie je teda možné záverečnú prácu ponúkať až po naplnení kapacít na záverečnú stáž.
Dôležité je, aby mala záverečná stáž rovnaký počet kreditov ako záverečná práca. Nastavenie záverečnej stáže musí teda časovou náročnosťou zodpovedať záverečnej práci, pričom počet kreditov a nastavenie/harmonogram stáže zohľadní aj prípadné samoštúdium, prípravu na stáž a pod. Záverečná stáž pritom nemusí predstavovať jednoliaty úsek, napr. v poslednom semestri, ale môže mať formu pravidelnej stáže počas dlhšieho obdobia.
9. V akých prípadoch je nevyhnutným dokladom o štúdiu záznamník praxe?
Záznamník praxe je podľa § 88 ods. 5 nevyhnutným dokladom vtedy, keď sa študent zúčastňuje praktického vyučovania.
Zároveň dodávame, že záznamník praxe nie je možné zamieňať so záznamom zo záverečnej práce. Do záznamníka praxe sa v chronologickom poradí zapisuje priebeh praxe (uvedenie jednotlivých vykonávaných činností). Záznam zo záverečnej stáže je komplexnejší dokument, v ktorom študent opisuje priebeh záverečnej stáže, vykonané činnosti, vrátane spôsobu akým prispeli k získaniu vzdelávacích výstupov študijného programu. Z obsahu záznamu má byť preukázateľná schopnosť študenta uplatniť vedomosti, zručnosti a kompetencie nadobudnuté vykonaním stáže. Vysoká škola si môže v medziach zákonných požiadaviek obsah záznamu podrobnejšie upraviť v súlade s potrebami konkrétneho študijného programu.
10. Ak je súčasťou študijného programu absolvovanie praxe, môže ju vysoká škola uznať ako záverečnú stáž?
Môže. Zákon neobsahuje ustanovenie, ktoré by bránilo akceptovať absolvovanie praxe ako záverečnú stáž v prípade splnenia zákonných podmienok podľa § 83. V súlade s akademickou autonómiou si vysoká škola upraví ďalšie podrobnosti o záverečných stážach v súlade s potrebami konkrétneho študijného programu. Kredity sa však v takomto prípade udeľujú iba raz.
11. Vzťahuje sa na účastníkov krátkych študijných programov dotácia z Ministerstva školstva? Kde sa evidujú osvedčenia?
Nie, nevzťahuje. Uvedené vyplýva aj zo samotnej podstaty krátkeho študijného programu, ktorý je v zmysle § 66 ods. 1 vyšším odborným vzdelávaním, nie vysokoškolským štúdiom. Z tohto dôvodu nie je možné pri krátkych študijných programoch hovoriť o študentoch, ale o účastníkoch krátkeho študijného programu, pričom podľa § 66 ods. 6 vysokoškolského zákona sa na účastníkov krátkeho študijného programu nevzťahujú ustanovenia o študentoch.
Osvedčenia sa centrálne neevidujú, evidencia je ponechaná na interný systém konkrétnej vysokej školy.
12. Ide v prípade smrti študenta o iné skončenie štúdia?
Áno, nakoľko smrťou študenta zaniká jeho právna subjektivita.
13. Aký deň sa považuje za dátum zanechania štúdia v prípade, ak sa študent nezapíše do ďalšej časti štúdia po doručení výzvy na zápis?
Nová právna úprava v tejto oblasti neprináša žiadnu zásadnú zmenu. Ustanovenie § 72 ods. 8 zákona uvádza, že týmto dňom je deň, v ktorom sa mal študent zapísať do ďalšieho obdobia štúdia. Pôjde teda o deň, ktorý vysoká škola stanovila ako termín zápisu do ďalšej časti štúdia.
14. Akým spôsobom má vysoká škola zostaviť študijný program tak, aby bolo možné v rámci neho absolvovať akademickú mobilitu?
Ustanovenie § 56 ods. 4 uvádza povinnosť vysokej školy zostavovať študijné programy tak, aby bolo možné v nich absolvovať akademickú mobilitu študentov alebo získať rovnocenné vzdelávacie výstupy. Účelom je vytvoriť v študijnom programe tzv. mobilitné okno, teda obdobie, ktoré je najvhodnejšie na absolvovanie akademickej mobility. Uvedené však neznamená, že vysoká škola má v študijnom programe vytvoriť „voľný semester“ bez stanovenia príslušných predmetov, ktoré majú byť v rámci neho absolvované. Akademická mobilita by mala smerovať k získaniu podobných alebo rovnocenných vzdelávacích výstupov, ale v inom vzdelávacom prostredí. Vycestovaním na mobilitu študent pokračuje kontinuálne vo vzdelávaní. Mobilitné okno tak nepredstavuje voľný semester, ale obdobie štúdia, kedy je absolvovanie mobility najpreferovanejšie, resp. najvhodnejšie (táto definícia je súčasťou ECTS manuálu už od roku 2015). V rámci mobilitného okna (teda vopred určeného obdobia odporúčaného na absolvovanie mobility), v prípadoch študentov, ktorí nevycestujú do zahraničia vysoká škola napríklad stanoví formu, rozsah a spôsob medzinárodnej skúsenosti doma, ako aj alternatívnych možností k mobilite (účasť na prednáškach zahraničných lektorov, spoločných medzinárodných projektoch, zmiešané intenzívne programy – BIP, prípadne iné formy zapojenia študenta do medzinárodného prostredia).
PRACOVNÉ POMERY VYSOKOŠKOLSKÝCH UČITEĽOV
15. Ako má vysoká škola postupovať pri výberových konaniach a uzatváraní pracovného pomeru vysokoškolského učiteľa, ak má pracovný pomer vzniknúť v deň účinnosti novej právnej úpravy, alebo krátko po nej?
Nový zákon nadobúda účinnosť dňa 01.09.2026. Vzhľadom na uvedené, všetky právne úkony uskutočnené do 31.08.2026 sa spravujú ustanoveniami zákona č. 131/2002 Z. z. Tento záver platí rovnako pri realizácii výberových konaní, ako aj pri uzatváraní pracovných zmlúv. Ak bude pracovná zmluva podpísaná pred účinnosťou nového vysokoškolského zákona, spravuje sa pôvodnou právnou úpravou, a to aj v prípade, ak bude deň nástupu v pracovnej zmluve dohodnutý na 01.09.2026 alebo neskôr.
Pracovnou zmluvou je možné založiť pracovný pomer ešte pred jeho vznikom, pretože vznik pracovného pomeru nie je časovo spätý s dňom uzatvorenia pracovnej zmluvy ani so skutočným nástupom do práce. V praxi teda môže nastať situácia, kedy bude pracovná zmluva podpísaná dňa 31.08.2026, pričom sa bude spravovať pôvodnou právnou úpravou a deň nástupu, a teda deň vzniku pracovného pomeru bude dohodnutý na 01.09.2026. Ak by bola pracovná zmluva podpísaná v deň nástupu do práce, a teda 01.09.2026, spravovala by sa ustanoveniami nového vysokoškolského zákona.
Taktiež dávame do pozornosti § 42 až 44 a § 46 Zákonníka práce, pričom v tejto súvislosti musí byť pracovná zmluva uzatvorená najneskôr v deň, ktorý je v nej dohodnutý ako deň nástupu do práce.
16. Akým spôsobom ovplyvní zmena právnej úpravy existujúce pracovné pomery?
Ak bol pracovný pomer dohodnutý podľa predchádzajúcej právnej úpravy na určitú dobu, v zmysle § 48 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov tento pracovný pomer skončí uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý. Uvedené platí pre každý pracovný pomer na určitú dobu, bez ohľadu na to, či vznikol počas účinnosti nového alebo pôvodného zákona o vysokých školách. Ak však bude funkčné miesto vysokoškolského učiteľa obsadzované po účinnosti nového zákona o vysokých školách, tento proces už musí prebehnúť v súlade s § 52 nového zákona.
17. Aký má byť postup vysokej školy v prípade, ak po účinnosti nového zákona zamestnanec nespĺňa kvalifikačné predpoklady na obsadenie daného funkčného miesta, na ktorom momentálne pôsobí, prísnejšie určené novým zákonom (napr. odborný asistent, ktorý v čase nadobudnutia účinnosti nového zákona ešte nezískal vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa)?
V tomto prípade treba postupovať podľa § 145 ods. 4, ktorý uvádza, že pracovný pomer kvestora a pracovný pomer vysokoškolského učiteľa na funkčnom mieste hosťujúceho profesora, asistenta alebo odborného asistenta uzatvorený podľa predošlej právnej úpravy skončí uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý.
18. Vyžaduje sa pri posudzovaní nároku na uzatvorenie pracovnej zmluvy na dobu určitú do konca akademického roka, v ktorom vysokoškolský učiteľ dovŕši 70 rokov veku, aby 9 ročné pôsobenie na mieste vysokoškolského učiteľa bolo nepretržité?
Podľa § 52 ods. 7, ak vysokoškolský učiteľ pôsobil na funkčnom mieste vysokoškolského učiteľa najmenej 9 rokov, pracovná zmluva s touto vysokou školou na funkčné miesto vysokoškolského učiteľa sa uzatvára na dobu určitú do konca akademického roka, v ktorom dovŕši 70 rokov veku (ďalej ako “definitíva”).
V súlade s uvedeným ustanovením je zákonnou podmienkou na dosiahnutie definitívy 9 ročné pôsobenie na funkčnom mieste vysokoškolského učiteľa. Toto pôsobenie však nemusí byť nepretržité. Zároveň si dovoľujeme upozorniť na neaktuálnosť dôvodovej správy v tejto otázke, vzhľadom na ďalšie úpravy návrhu zákona v legislatívnom procese.
19. Je pri posudzovaní nároku na definitívu dôležitá výška úväzku vysokoškolského učiteľa?
Ustanovenie § 52 ods. 7 vymenúva podmienky, po splnení ktorých vzniká vysokoškolskému učiteľovi nárok na uzatvorenie pracovnej zmluvy do dovŕšenia 70 rokov veku. Zákonnou podmienkou je v tomto prípade minimálne 9 ročné pôsobenie na funkčnom mieste vysokoškolského učiteľa, pričom zákon neustanovuje podmienku výšky pracovného úväzku. Z uvedeného vyplýva, že právo na definitívu vysokoškolský učiteľ dosiahne bez ohľadu na výšku jeho pracovného úväzku.
Ustanovenie § 52 ods. 7 sa preto vzťahuje aj na pracovný pomer na kratší pracovný čas, pričom po 9 rokoch odpracovaných vo funkcii vysokoškolského učiteľa musí byť s touto osobou uzavretá zmluva do dovŕšenia 70 rokov veku.
20. Posudzuje sa pre účely splnenia podmienok 9 ročného pôsobenia podľa § 52 ods. 7 aj pôsobenie na mieste vysokoškolského učiteľa v čase pred účinnosťou nového zákona o vysokých školách, alebo musí vysokoškolský učiteľ pôsobiť na tomto mieste 9 rokov odo dňa účinnosti zákona č. 300/2025 Z. z.?
Do 9 ročného pôsobenia na funkčnom mieste vysokoškolského učiteľa sa započítava aj jeho pôsobenie na funkčnom mieste pred účinnosťou nového zákona o vysokých školách. Zákon v tomto prípade nestanovuje žiadne výnimky.
21. Je nárok na uzatvorenie pracovného pomeru do dovŕšenia 70 rokov veku vysokoškolského učiteľa viazaný na pôsobenie na konkrétnom funkčnom mieste?
Nie, zamestnanec môže pôsobiť na ktoromkoľvek z funkčných miest uvedených v § 50 ods. 1. Môže ísť napríklad o situáciu, keď zamestnanec doteraz pôsobil na funkčnom mieste odborného asistenta, kde získal nárok na definitívu a úspešne absolvuje výberové konanie na funkčné miesto docenta. Jeho nárok na definitívu trvá aj funkčnom mieste docenta, len sa dodatkom k pracovnej zmluve upraví zmena funkčného miesta.
22. Môže zamestnávateľ uzatvoriť pracovný pomer na druh práce “vysokoškolský učiteľ” a následne vyhlásiť výberové konanie na konkrétne funkčné miesto, ktoré by obsadil len na obdobie do 5 rokov aj napriek tomu, že táto osoba už splnila podmienky na získanie definitívy?
Nie, zákon v § 50 ods. 1 jasne stanovuje, že vysokoškolskí učitelia pôsobia na funkčných miestach profesor, docent, odborný asistent, odborný lektor, profesijný lektor a lektor, pričom v zmysle § 2 písm. e) sa funkčným miestom rozumie pracovné miesto vysokoškolského učiteľa. Zároveň v zmysle § 52 ods. 7 sa pracovná zmluva uzatvára na funkčné miesto vysokoškolského učiteľa, a teda pri jej uzatváraní (či už novej zmluvy alebo formou dodatku) musí byť zrejmé, o aké funkčné miesto ide. V zmysle uvedeného postup, keď sa uzavrie zmluva na miesto „vysokoškolského učiteľa“ do 70 rokov veku, pričom sa zároveň stanoví, že napr. druh práce „docent“ je len na 5 rokov, je obchádzaním zákona.
Zároveň si dovoľujeme upozorniť, že ustanovenie § 52 ods. 7 je potrebné vnímať ako lex specialis k ods. 6, pričom ide o analogickú situáciu, ako keď podľa Zákonníka práce nie je možné, okrem zákonom stanovených výnimiek, po dvoch rokoch uzavrieť inú pracovnú zmluvu, ako na dobu neurčitú.
23. Ako môže vysoká škola postupovať, ak zamestnanec, ktorý dosiahol definitívu prestal plniť predpoklady na toto funkčné miesto?
Vysoká škola môže v prípade vysokoškolských učiteľov postupovať rovnako, ako pri každom inom zamestnancovi vysokej školy.
Vysokoškolský zákon zároveň stanovuje predpoklady na výkon činnosti vysokoškolského učiteľa na funkčnom mieste docenta alebo profesora v § 52 ods. 5, ktorým je sústavné plnenie aktuálnych kritérií na obsadenie funkčného miesta. V prípade, ak zamestnanec tieto zákonné požiadavky naďalej neplní, je možné postupovať v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. d) bod 1. Zákonníka práce.
Pri ostatných funkčných miestach vysokoškolských učiteľov zákon v § 50 ods. 2 predpokladá sústavný rozvoj svojich odborných, výskumných, umeleckých a pedagogických zručností a vedomostí s cieľom nadobúdať najnovšie poznatky v príslušnom študijnom odbore a tým zabezpečovať svoj profesijný rozvoj. Ak vysokoškolský učiteľ túto svoju povinnosť neplní, je možné aplikovať ustanovenie § 63 ods. 1 písm. d) bod 3. alebo 4. Zákonníka práce.
V tejto súvislosti odporúčame náležite upraviť najmä pracovný poriadok vysokej školy alebo iné dotknuté vnútorné predpisy, keďže podrobnejšia úprava pracovnoprávnych povinností zamestnancov v tejto oblasti je v rámci akademickej autonómie ponechaná na vysoké školy.
Rovnako je možné, aby sa vysoká škola s vysokoškolským učiteľom dohodla na jeho preradení na iné funkčné miesto, napr. v prípade, ak zamestnanec pôsobiaci na funkčnom mieste docenta neplní zákonné predpoklady na toto funkčné miesto, je možné ho na základe vzájomnej dohody preradiť na iné na funkčné miesto, napríklad na miesto odborného asistenta, ak pre dané miesto spĺňa zákonné predpoklady.
24. Aké sú možnosti vysokej školy pri uzatváraní pracovných pomerov na kratší pracovný čas?
Podľa § 52 ods. 1 sa miesto vysokoškolského učiteľa obsadzuje na základe výberové konania, výnimkou je pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa § 52 ods. 10 písm. a), ktorý je možné uzavrieť aj bez výberového konania, nie však opakovane.
Opakovane je možné bez výberového konania uzavrieť len pracovný pomer s osobou nad 70 rokov, keďže takáto možnosť explicitne vyplýva z § 50 ods. 12.
Na pracovný pomer na kratší pracovný čas sa tiež vzťahuje ustanovenie § 52 ods. 7, podľa ktorého po 9 rokoch odpracovaných vo funkcii vysokoškolského učiteľa musí byť s touto osobou uzavretá zmluva do dovŕšenia 70 rokov veku.
25. Je potrebné na obsadenie pracovného miesta výskumného pracovníka uskutočniť výberové konanie?
Uvedená otázka je v rámci zachovania akademickej autonómie ponechaná na vysoké školy, nakoľko povinnosť uskutočňovať výberové konania pri obsadzovaní pracovných miest výskumných pracovníkov nový zákon o vysokých školách explicitne nestanovuje. Vysoká škola si môže túto otázku upraviť napríklad v pracovnom poriadku či inom vhodnom vnútornom predpise.
26. Čo môže vysoká škola požadovať od vysokoškolského učiteľa, ktorý aktuálne čerpá tvorivé voľno?
Podľa § 50 ods. 11 zákona ide o voľno s náhradou mzdy, ktoré by malo byť upravené dodatkom k pracovnej zmluve. V ňom je možné dohodnúť ďalšie podmienky čerpania tvorivého voľna, ako napríklad jeho obsah, činnosti, ktoré bude vysokoškolský učiteľ v rámci neho vykonávať, ale napríklad aj výšku funkčného platu, ktorý bude vysokoškolskému učiteľovi poskytovaný pri čerpaní tvorivého voľna, pričom táto nemôže byť nižšia, ako zákonom ustanovená výška. V rámci tvorivého voľna podľa § 50 ods. 11 zákon ustanovuje, že zamestnancovi patrí plat znížený najviac o 40 %. Ide však o maximálny limit o koľko je možné plat znížiť. Teda plat nemusí vysoká škola znížiť vôbec alebo ho môže znížiť o menej než 40 %.