IVP: Platy učiteľov by mali rásť na úroveň OECD - štát by to stálo viac ako 420 miliónov eur
Aké sú platové rozdiely v slovenskom školstve? Takúto otázku si položili analytici z Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP), think-tanku Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. Priemerné platy pedagogických pracovníkov v posledných rokoch rástli dvojnásobne rýchlejšie, ako platy v celej ekonomike. Na viac ako tretine základných škôl je tak dnes priemerný plat vyšší ako 1 000 eur. Analytici IVP však odporúčajú aj ďalší postupný rast platov na úroveň priemeru OECD. Navyše upozorňujú na neefektívnu platovú štruktúru, ktorá sa prejavuje najmä v nízkych nástupných platoch.
„Konečný plat pedagógov závisí od mnohých faktorov, ako sú napríklad vzdelanie, pozícia, dĺžka praxe, druh školy, či od participácie v kontinuálnom vzdelávaní a výkonu rôznych činností (napr. triednictvo),“upozorňuje šéf IVP Matej Šiškovič. Rozdiely v platoch sa tak prejavujú napríklad podľa typu škôl.
Najvyššie priemerné platy v systéme základných a stredných škôl mali v minulom roku:
Ø praktické školy 1 039 eur
Ø špeciálne základné školy 1 030 eur
Ø špeciálne gymnáziá 1 022
Ø základné školy 984 eur
Ø gymnáziá 976 eur
Ø stredné odborné školy 975 eur
Ø špeciálne stredné odborné školy 957 eur
Ø odborné učilištia 941 eur
Najmenšie platy sú na športových gymnáziách (911 eur) a konzervatóriách (899 eur). Spomínané sumy zodpovedajú roku 2014, pre ktorý má ministerstvo k dispozícií podrobné platové výkazy.
Analytici sa pozreli aj na distribúciu v rámci jednotlivých druhov škôl. „Až na 41 % zo všetkých 2 167 základných škôl sa priemerný mesačný plat pohyboval vo výške medzi 900 až 1 000 eur,“ upozorňuje jeden z autorov komentára Michal Rehúš. Na 23 % základných škôl bol priemerný plat nižší ako 900 eur. Naopak, na 26 % základných škôl bol priemerný plat v roku 2014 medzi 1 000 až 1 100 eur a na 10 % základných škôl bol vyšší ako 1 100 eur.
IVP vo svojom platovom komentári ďalej upozorňuje, že plat pedagógov platených zo štátneho rozpočtu prekonal hranicu priemernej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2011, keď dosiahol úroveň 102 % priemernej mzdy v ekonomike. Medzi rokmi 2012 až 2014 rástol príjem pedagógov v priemere o 7 % ročne, kým priemer v národnom hospodárstve iba o 3 %. Minulý rok sa teda plat pedagógov pohyboval už na úrovni 114 % priemerného platu v národnom hospodárstve.
„Keďže aj v roku 2015 a 2016 by mali platy pedagógov platených zo štátneho rozpočtu rásť mierne rýchlejšie ako priemerná mzda v národnom hospodárstve, očakáva sa, že v roku 2016 by sa ich plat mal dostať na úroveň 116 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve,“ tvrdí analytik Ján Toman.
Napriek zrýchlenému rastu v ostatných rokoch odporúčajú analytici v nasledujúcom období aj ďalší nárast. Dôvodom je najmä zvýšenie atraktívnosti učiteľského povolania. Zároveň upozorňujú na rôzne ďalšie nástroje na zvyšovanie efektivity platovej štruktúry, ako napríklad inováciu kariérneho systému učiteľov či príplatky pedagógom pôsobiacim v lokalitách s vyššími životnými nákladmi.
Zvyšovanie platov by malo samozrejme aj výrazné rozpočtové dopady. Ak by mali narásť na úroveň OECD bez úpravy v sieti škôl, vyžadovalo by si to náklady v objeme približne 423 miliónov eur ročne.
Veľké rozdiely sú v platoch skúsenejších a začínajúcich pedagógov. IVP upozorňuje, že rozdiely v platoch mladších pedagógov oproti platom ich kolegov v iných krajinách OECD sú väčšie, ako rozdiely v platoch ich starších kolegov.
„Učitelia základnej školy vo veku 25 – 34 rokov zaostávajú v relatívnych platoch v porovnaní s rovesníkmi v 15 krajinách OECD o 35 p. b., pri učiteľoch nad 45 rokov je rozdiel v relatívnej mzde medzi Slovenskom a priemerom vybraných krajín OECD už len približne 20 p. b.“. Inštitút odporúča zamerať sa v ďalšom vývoji najmä na odstránenie tohto rozdielu a rýchlejší rast platov začínajúcich pedagógov.
„Konečný plat pedagógov závisí od mnohých faktorov, ako sú napríklad vzdelanie, pozícia, dĺžka praxe, druh školy, či od participácie v kontinuálnom vzdelávaní a výkonu rôznych činností (napr. triednictvo),“upozorňuje šéf IVP Matej Šiškovič. Rozdiely v platoch sa tak prejavujú napríklad podľa typu škôl.
Najvyššie priemerné platy v systéme základných a stredných škôl mali v minulom roku:
Ø praktické školy 1 039 eur
Ø špeciálne základné školy 1 030 eur
Ø špeciálne gymnáziá 1 022
Ø základné školy 984 eur
Ø gymnáziá 976 eur
Ø stredné odborné školy 975 eur
Ø špeciálne stredné odborné školy 957 eur
Ø odborné učilištia 941 eur
Najmenšie platy sú na športových gymnáziách (911 eur) a konzervatóriách (899 eur). Spomínané sumy zodpovedajú roku 2014, pre ktorý má ministerstvo k dispozícií podrobné platové výkazy.
Analytici sa pozreli aj na distribúciu v rámci jednotlivých druhov škôl. „Až na 41 % zo všetkých 2 167 základných škôl sa priemerný mesačný plat pohyboval vo výške medzi 900 až 1 000 eur,“ upozorňuje jeden z autorov komentára Michal Rehúš. Na 23 % základných škôl bol priemerný plat nižší ako 900 eur. Naopak, na 26 % základných škôl bol priemerný plat v roku 2014 medzi 1 000 až 1 100 eur a na 10 % základných škôl bol vyšší ako 1 100 eur.
IVP vo svojom platovom komentári ďalej upozorňuje, že plat pedagógov platených zo štátneho rozpočtu prekonal hranicu priemernej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2011, keď dosiahol úroveň 102 % priemernej mzdy v ekonomike. Medzi rokmi 2012 až 2014 rástol príjem pedagógov v priemere o 7 % ročne, kým priemer v národnom hospodárstve iba o 3 %. Minulý rok sa teda plat pedagógov pohyboval už na úrovni 114 % priemerného platu v národnom hospodárstve.
„Keďže aj v roku 2015 a 2016 by mali platy pedagógov platených zo štátneho rozpočtu rásť mierne rýchlejšie ako priemerná mzda v národnom hospodárstve, očakáva sa, že v roku 2016 by sa ich plat mal dostať na úroveň 116 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve,“ tvrdí analytik Ján Toman.
Napriek zrýchlenému rastu v ostatných rokoch odporúčajú analytici v nasledujúcom období aj ďalší nárast. Dôvodom je najmä zvýšenie atraktívnosti učiteľského povolania. Zároveň upozorňujú na rôzne ďalšie nástroje na zvyšovanie efektivity platovej štruktúry, ako napríklad inováciu kariérneho systému učiteľov či príplatky pedagógom pôsobiacim v lokalitách s vyššími životnými nákladmi.
Zvyšovanie platov by malo samozrejme aj výrazné rozpočtové dopady. Ak by mali narásť na úroveň OECD bez úpravy v sieti škôl, vyžadovalo by si to náklady v objeme približne 423 miliónov eur ročne.
Veľké rozdiely sú v platoch skúsenejších a začínajúcich pedagógov. IVP upozorňuje, že rozdiely v platoch mladších pedagógov oproti platom ich kolegov v iných krajinách OECD sú väčšie, ako rozdiely v platoch ich starších kolegov.
„Učitelia základnej školy vo veku 25 – 34 rokov zaostávajú v relatívnych platoch v porovnaní s rovesníkmi v 15 krajinách OECD o 35 p. b., pri učiteľoch nad 45 rokov je rozdiel v relatívnej mzde medzi Slovenskom a priemerom vybraných krajín OECD už len približne 20 p. b.“. Inštitút odporúča zamerať sa v ďalšom vývoji najmä na odstránenie tohto rozdielu a rýchlejší rast platov začínajúcich pedagógov.
Facebook Zdieľať