V ŠPÚ sa konal workshop o zvyšovaní kvality riadenia škôl v kontexte demokratických a inkluzívnych prístupov
V Štátnom pedagogickom ústave sa konal workshop o zvyšovaní kvality riadenia škôl v kontexte demokratických a inkluzívnych prístupov, ktoré by mali vychádzať z premisy podpory škôl na ceste autonómneho rozvoja.
Manažment a odborní pracovníci ŠPÚ, zástupcovia vysokých škôl, základných škôl a pedagogického výskumu sa zhodli na tom, že autonómne sa rozvíjajúca škola môže úspešne fungovať len vtedy, keď je v stálom procese sebaobnovy svojho edukačného modelu.
„Princípy modelu školy stálej sebaobnovy spočívajú v autonómnom a organicky sa rozvíjajúcom prostredí školy s dôrazom na hodnotách, s ľuďmi na rovnakej vlnovej dĺžke, na personalizovanej podpore v učení na základe potrieb a potenciálu jednotlivca, na slobode a zároveň pochopení zodpovednosti za vlastné učenie, na zapojení sa rodičov do školského procesu a využití ich potenciálu. Skrátka je to celý komplex navzájom prepojených súvislostí. Spoločenský prínos takéhoto modelu je v tvorbe sociálneho kapitálu, budovania tolerantnej demokratickej spoločnosti a rozvoji autentických podnikateľských návykov a zručností identifikovať potreby druhých a odpovedať na ne," zhrnul riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu Ľudovít Hajduk.
Prítomní sa zhodli, že príkladom moderného inkluzívneho prístupu výchovy a vzdelávania detí je Spojená škola v Poprade, zriadená mestom, do ktorej chodí aj veľa rómskych detí. Kolektívom učiteľov, takpovediac pod jednou strechou, sú deti vychovávané od troch rokov v materskej škole, kontinuálne pokračujú v základnej škole, ktorá je prepojená so základnou umeleckou školou, takže deti svoje vedomosti, získané v škole, spolu s ich jedinečnými vrodenými schopnosťami a danosťami, na základe svojho nadania a talentu, rozvíjajú popoludní v rámci voľného času.
„Som presvedčený, že to je veľmi dobrý model, ako môžu učitelia efektívne podporovať u detí a žiakov rozvoj jednotlivých typov kompetencií, využívať „umenie ako nástroj pre prípravu srdca a rozumu“. Tento model si zaslúži podporu jednak akademickej obce, predovšetkým pedagogických fakúlt, ale aj rezortu školstva a v prvom rade ŠPÚ. Podľa mojich informácií, na Slovensku sú desiatky škôl, ktoré majú záujem o implementáciu tohto modelu, takže stojí pred nami úloha im v tom pomôcť. Určite by sme tým vyslali signál pedagógom, že aj v školstve má zmysel stále evalvovať a robiť prelomové veci, pracovať s entuziazmom v prospech detí a žiakov, v konečnom dôsledku aj v prospech nás všetkých, a byť za to aj ocenený,“ uzavrel riaditeľ ŠPÚ Ľudovít Hajduk.
Manažment a odborní pracovníci ŠPÚ, zástupcovia vysokých škôl, základných škôl a pedagogického výskumu sa zhodli na tom, že autonómne sa rozvíjajúca škola môže úspešne fungovať len vtedy, keď je v stálom procese sebaobnovy svojho edukačného modelu.
„Princípy modelu školy stálej sebaobnovy spočívajú v autonómnom a organicky sa rozvíjajúcom prostredí školy s dôrazom na hodnotách, s ľuďmi na rovnakej vlnovej dĺžke, na personalizovanej podpore v učení na základe potrieb a potenciálu jednotlivca, na slobode a zároveň pochopení zodpovednosti za vlastné učenie, na zapojení sa rodičov do školského procesu a využití ich potenciálu. Skrátka je to celý komplex navzájom prepojených súvislostí. Spoločenský prínos takéhoto modelu je v tvorbe sociálneho kapitálu, budovania tolerantnej demokratickej spoločnosti a rozvoji autentických podnikateľských návykov a zručností identifikovať potreby druhých a odpovedať na ne," zhrnul riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu Ľudovít Hajduk.
Prítomní sa zhodli, že príkladom moderného inkluzívneho prístupu výchovy a vzdelávania detí je Spojená škola v Poprade, zriadená mestom, do ktorej chodí aj veľa rómskych detí. Kolektívom učiteľov, takpovediac pod jednou strechou, sú deti vychovávané od troch rokov v materskej škole, kontinuálne pokračujú v základnej škole, ktorá je prepojená so základnou umeleckou školou, takže deti svoje vedomosti, získané v škole, spolu s ich jedinečnými vrodenými schopnosťami a danosťami, na základe svojho nadania a talentu, rozvíjajú popoludní v rámci voľného času.
„Som presvedčený, že to je veľmi dobrý model, ako môžu učitelia efektívne podporovať u detí a žiakov rozvoj jednotlivých typov kompetencií, využívať „umenie ako nástroj pre prípravu srdca a rozumu“. Tento model si zaslúži podporu jednak akademickej obce, predovšetkým pedagogických fakúlt, ale aj rezortu školstva a v prvom rade ŠPÚ. Podľa mojich informácií, na Slovensku sú desiatky škôl, ktoré majú záujem o implementáciu tohto modelu, takže stojí pred nami úloha im v tom pomôcť. Určite by sme tým vyslali signál pedagógom, že aj v školstve má zmysel stále evalvovať a robiť prelomové veci, pracovať s entuziazmom v prospech detí a žiakov, v konečnom dôsledku aj v prospech nás všetkých, a byť za to aj ocenený,“ uzavrel riaditeľ ŠPÚ Ľudovít Hajduk.
Facebook Zdieľať