V Krakove sa stretli ministri krajín V4 zodpovedných za výskum a VŠ vzdelávanie
V poľskom Krakove rokovali včera ministri krajín Vyšehradskej skupiny (V4) zodpovedných za výskum a vysokoškolské vzdelávanie. Stretnutie zorganizovalo poľské predsedníctvo V4 v rámci konferencie Impact´17. Slovenskú republiku na stretnutí zastupovala štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Oľga Nachtmannová. Stretnutia sa zúčastnil aj komisár Carlos Moedas, ktorý má na starosti výskum a inovácie.
V záverečnom vyhlásení ministri zdôraznili, že programy EÚ pre výskum a inovácie (napr. Horizont 2020), ako aj programy podporujúce mobilitu študentov a vedeckých pracovníkov (Erasmus+) sú kľúčovým prvkom pre zvyšovanie vedeckej excelentnosti, podporu inovácií a kvalitu vysokoškolského vzdelávania.
Spolu s programami kohéznej politiky sú zdrojom, rastu a zamestnanosti v Európe, ako aj zvyšovania jej globálnej konkurencieschopnosti. Ministri vyjadrili názor, že tieto programy treba podporiť aj v budúcom období, pričom treba vychádzať zo súčasného viacročného finančného rámca.
Štátna tajomníčka Oľga Nachtmannová vyhlásila, že ak chceme zvýšiť globálnu konkurencieschopnosť Európy musíme budovať Európsky výskumný priestor pre všetkých. To znamená, že okrem špičkového výskumu musí EÚ podporovať aj dostatočné rozšírenie participácie o doposiaľ menej zastúpené štáty, regióny a inštitúcie. V otázke podoby budúceho programu Erasmus+ po roku 2020 štátna tajomníčka zdôraznila potrebu lepšieho „brandingu“, čiže posilnenia vnímania značky verejnosťou. Program Erasmus+ je dnes vnímaný predovšetkým cez mobilitu vysokoškolských študentov, avšak jeho potenciál zahŕňa ďaleko širšiu skupinu oblasti celoživotného vzdelávania.
Stretnutie bolo zo strany účastníkov hodnotené pozitívne a prispelo k ďalšiemu budovaniu komplexného Európskeho výskumného priestoru, ako aj k posilneniu spolupráce v rámci Európskeho priestoru pre vysokoškolské vzdelávanie.
Spolu s programami kohéznej politiky sú zdrojom, rastu a zamestnanosti v Európe, ako aj zvyšovania jej globálnej konkurencieschopnosti. Ministri vyjadrili názor, že tieto programy treba podporiť aj v budúcom období, pričom treba vychádzať zo súčasného viacročného finančného rámca.
Štátna tajomníčka Oľga Nachtmannová vyhlásila, že ak chceme zvýšiť globálnu konkurencieschopnosť Európy musíme budovať Európsky výskumný priestor pre všetkých. To znamená, že okrem špičkového výskumu musí EÚ podporovať aj dostatočné rozšírenie participácie o doposiaľ menej zastúpené štáty, regióny a inštitúcie. V otázke podoby budúceho programu Erasmus+ po roku 2020 štátna tajomníčka zdôraznila potrebu lepšieho „brandingu“, čiže posilnenia vnímania značky verejnosťou. Program Erasmus+ je dnes vnímaný predovšetkým cez mobilitu vysokoškolských študentov, avšak jeho potenciál zahŕňa ďaleko širšiu skupinu oblasti celoživotného vzdelávania.
Stretnutie bolo zo strany účastníkov hodnotené pozitívne a prispelo k ďalšiemu budovaniu komplexného Európskeho výskumného priestoru, ako aj k posilneniu spolupráce v rámci Európskeho priestoru pre vysokoškolské vzdelávanie.
Facebook Zdieľať