V Bukurešti sa uskutočnilo Neformálne zasadnutie ministrov zodpovedných za výskum
Slovenská delegácia sa zúčastnila v dňoch 2. a 3. apríla 2019 v Bukurešti na neformálnom zasadnutí ministrov zodpovedných za výskum pod vedením rumunského predsedníctva v Rade Európskej únie.
Rokovaniu predsedal rumunský minister výskumu a inovácií Nicolae Hurduc. Na zasadnutí bol prítomný aj komisár pre výskum, vedu a inovácie Carlos Moedas. Neformálne zasadnutie sa venovalo otázkam posilnenia a šírenia excelentnosti V EÚ a rozvoju európskeho strategického rámca pre spoluprácu vo výskume a inováciách v regióne Čierneho mora.
Zámerom rumunského predsedníctva je prispieť k riešeniu problematiky rozširovania účasti v rámcovom programe pre výskum a inovácie, nakoľko skutočnou výzvou v Európe naďalej ostáva medzera vo výkonnosti v oblasti výskumu a inovácií, ktorá zabraňuje naplno využívať výskumný a inovačný potenciál Európskeho výskumného priestoru.
Na preklenutie tejto medzery je potrebné vynaložiť viac úsilia s cieľom vyvinúť vhodné nástroje a mechanizmy na národnej, regionálnej aj európskej úrovni. V tejto súvislosti si väčšina členských štátov uvedomuje potrebu identifikovať opatrenia a nástroje, ktoré by dokázali znížiť rozdiely vo výskume a inováciách na európskej úrovni a zároveň, za dodržiavania princípu excelentnosti, vyzýva k posilneniu synergií so štrukturálnymi fondmi a inými zdrojmi financovania v budúcom rámcovom programe pre výskum a inovácie v období rokov 2021 -2027 „Horizont Európa“.
Slovenská delegácia vo svojom prejave poďakovala doterajším predsedníctvam Rady EÚ (bulharskému, rakúskemu i rumunskému) za ich prínos k rokovaniam o návrhu rámcového programu Horizont Európa a pozitívne hodnotí fakt, že najdôležitejšími kritériami v programe zostávajú: princíp excelentnosti, prínos projektov a európska pridaná hodnota.
Pre Slovenskú republiku bola počas rokovaní o Horizonte Európa jednou z najdôležitejších tém práve otázka rozširovania účasti a s tým spojená problematika odmeňovania výskumných pracovníkov pracujúcich na projektoch rámcového programu. Rozdiely v odmeňovaní výskumníkov negatívne vplývajú na účasť v programe a výrazne prispievajú k fenoménu tzv. úniku mozgov.
Spravodlivo nastavené pravidlá odmeňovania výskumníkov pracujúcich na rovnakom projekte v rôznych členských štátoch by mohli znížiť tento jav a prispieť tým aj k zvýšeniu zapojenia štátov s nižšou účasťou. Zároveň sa domnievame, že k zníženiu rozdielov vo výskume a inováciách na európskej úrovni by výrazne napomohlo zvýšenie synergií s inými zdrojmi financovania a to najmä so štrukturálnymi fondmi.
V kontexte podpory makroregionálnych stratégií podporujeme racionalizáciu pravidiel umožňujúcich posilnenie synergií medzi jednotlivými programami financovania EÚ, ako aj ďalšími existujúcimi stratégiami, programami a zdrojmi financovania európskych projektov. Príkladom úspešného projektu interdisciplinárneho výskumu zameriavajúceho rieku Dunaj ústiacu do Čierneho mora je vlajkový projekt Dunajskej stratégie DANUBIUS.
Rokovaniu predsedal rumunský minister výskumu a inovácií Nicolae Hurduc. Na zasadnutí bol prítomný aj komisár pre výskum, vedu a inovácie Carlos Moedas. Neformálne zasadnutie sa venovalo otázkam posilnenia a šírenia excelentnosti V EÚ a rozvoju európskeho strategického rámca pre spoluprácu vo výskume a inováciách v regióne Čierneho mora.
Zámerom rumunského predsedníctva je prispieť k riešeniu problematiky rozširovania účasti v rámcovom programe pre výskum a inovácie, nakoľko skutočnou výzvou v Európe naďalej ostáva medzera vo výkonnosti v oblasti výskumu a inovácií, ktorá zabraňuje naplno využívať výskumný a inovačný potenciál Európskeho výskumného priestoru.
Na preklenutie tejto medzery je potrebné vynaložiť viac úsilia s cieľom vyvinúť vhodné nástroje a mechanizmy na národnej, regionálnej aj európskej úrovni. V tejto súvislosti si väčšina členských štátov uvedomuje potrebu identifikovať opatrenia a nástroje, ktoré by dokázali znížiť rozdiely vo výskume a inováciách na európskej úrovni a zároveň, za dodržiavania princípu excelentnosti, vyzýva k posilneniu synergií so štrukturálnymi fondmi a inými zdrojmi financovania v budúcom rámcovom programe pre výskum a inovácie v období rokov 2021 -2027 „Horizont Európa“.
Slovenská delegácia vo svojom prejave poďakovala doterajším predsedníctvam Rady EÚ (bulharskému, rakúskemu i rumunskému) za ich prínos k rokovaniam o návrhu rámcového programu Horizont Európa a pozitívne hodnotí fakt, že najdôležitejšími kritériami v programe zostávajú: princíp excelentnosti, prínos projektov a európska pridaná hodnota.
Pre Slovenskú republiku bola počas rokovaní o Horizonte Európa jednou z najdôležitejších tém práve otázka rozširovania účasti a s tým spojená problematika odmeňovania výskumných pracovníkov pracujúcich na projektoch rámcového programu. Rozdiely v odmeňovaní výskumníkov negatívne vplývajú na účasť v programe a výrazne prispievajú k fenoménu tzv. úniku mozgov.
Spravodlivo nastavené pravidlá odmeňovania výskumníkov pracujúcich na rovnakom projekte v rôznych členských štátoch by mohli znížiť tento jav a prispieť tým aj k zvýšeniu zapojenia štátov s nižšou účasťou. Zároveň sa domnievame, že k zníženiu rozdielov vo výskume a inováciách na európskej úrovni by výrazne napomohlo zvýšenie synergií s inými zdrojmi financovania a to najmä so štrukturálnymi fondmi.
V kontexte podpory makroregionálnych stratégií podporujeme racionalizáciu pravidiel umožňujúcich posilnenie synergií medzi jednotlivými programami financovania EÚ, ako aj ďalšími existujúcimi stratégiami, programami a zdrojmi financovania európskych projektov. Príkladom úspešného projektu interdisciplinárneho výskumu zameriavajúceho rieku Dunaj ústiacu do Čierneho mora je vlajkový projekt Dunajskej stratégie DANUBIUS.
Facebook Zdieľať