Štúdia PISA odkrýva aj širšie súvislosti nášho vzdelávacieho systému
Nielen úroveň vedomostí žiakov, ale aj ich sociálnoekonomické pozadie či atmosféru v školách skúma medzinárodná štúdia OECD PISA. Aj najnovšie výsledky z roku 2015 ponúkajú viaceré zaujímavé údaje, ktoré môžu byť nápomocné pri zlepšovaní kvality nášho vzdelávacieho systému. Podrobnejšie ich približuje najnovší komentár z dielne Inštitútu vzdelávacej politiky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
V oblasti prírodovednej gramotnosti sa zistilo, že žiaci z väčších škôl dosahujú len mierne lepšie výsledky, než ich rovesníci navštevujúci menšie školy. Podobné výsledky dosiahli žiaci aj v priemere krajín OECD. Žiaci v slovenských školách sa však od priemeru odlišujú v tom, že medzi týmito dvoma kategóriami škôl neexistujú štatisticky významné rozdiely v žiackej dochádzke či pocite spolupatričnosti medzi žiakmi. Vplyv veľkosti školy na výsledky žiakov na Slovensku nie je jednoznačný, čo môže ovplyvniť rozhodovanie rezortu pri optimalizácii siete škôl a hľadaní efektívnych riešení v tejto oblasti.
Vyučovacie jazyky (slovenský a maďarský) sa naši žiaci učia v menších triedach, než je priemer krajín OECD (22 žiakov oproti 26). Výsledky štúdie takisto preukázali, že v menších triedach učitelia vo väčšej miere prispôsobujú vyučovanie vedomostiam a potrebám žiakov. Tí si môžu v menších kolektívoch napríklad jednoduchšie vytvoriť vzťah k pedagógovi.
Kvalita vyučovania prírodovedných predmetov je na Slovensku nižšia ako v priemere krajín OECD. Podľa odpovedí žiakov učitelia na týchto predmetoch len málokedy vysvetľujú vedecké myšlienky či diskutujú o žiackych otázkach. Takmer štvrtina slovenských žiakov tiež uviedla, že učiteľ nikdy alebo takmer nikdy neprispôsobí hodinu potrebám a vedomostiam triedy, ani neposkytne individuálnu pomoc žiakovi, ktorý má problém s pochopením učiva.
V oblasti vyučovania prírodovedných predmetov štúdia taktiež zistila, že školy s väčším podielom žiakov z relatívne slabšieho sociálnoekonomického prostredia sú horšie vybavené učebnými pomôckami, majú horšie vybavené laboratóriá a pedagógovia majú nižšiu úroveň vzdelania. Podobnú situáciu zachytila PISA aj v rámci krajín OECD.
Pozitívny trend sme zaznamenali v oblasti pripravenosti slovenských učiteľov na vyučovaciu hodinu a v absentérstve pedagógov ako faktorov, ktoré brzdia vyučovaciu hodinu z pohľadu riaditeľov škôl. Počet žiakov zo škôl, ktorých riaditelia uviedli, že ich učitelia sa slabo pripravujú na hodiny, klesol v porovnaní s rokom 2012 o 14 percentuálnych bodov, v prípade absencií to bol pokles o 10 percentuálnych bodov.
Komentár 02/2017 - PISA 2015: Porovnanie vybraných charakteristík vzdelávacích systémov
V oblasti prírodovednej gramotnosti sa zistilo, že žiaci z väčších škôl dosahujú len mierne lepšie výsledky, než ich rovesníci navštevujúci menšie školy. Podobné výsledky dosiahli žiaci aj v priemere krajín OECD. Žiaci v slovenských školách sa však od priemeru odlišujú v tom, že medzi týmito dvoma kategóriami škôl neexistujú štatisticky významné rozdiely v žiackej dochádzke či pocite spolupatričnosti medzi žiakmi. Vplyv veľkosti školy na výsledky žiakov na Slovensku nie je jednoznačný, čo môže ovplyvniť rozhodovanie rezortu pri optimalizácii siete škôl a hľadaní efektívnych riešení v tejto oblasti.
Vyučovacie jazyky (slovenský a maďarský) sa naši žiaci učia v menších triedach, než je priemer krajín OECD (22 žiakov oproti 26). Výsledky štúdie takisto preukázali, že v menších triedach učitelia vo väčšej miere prispôsobujú vyučovanie vedomostiam a potrebám žiakov. Tí si môžu v menších kolektívoch napríklad jednoduchšie vytvoriť vzťah k pedagógovi.
Kvalita vyučovania prírodovedných predmetov je na Slovensku nižšia ako v priemere krajín OECD. Podľa odpovedí žiakov učitelia na týchto predmetoch len málokedy vysvetľujú vedecké myšlienky či diskutujú o žiackych otázkach. Takmer štvrtina slovenských žiakov tiež uviedla, že učiteľ nikdy alebo takmer nikdy neprispôsobí hodinu potrebám a vedomostiam triedy, ani neposkytne individuálnu pomoc žiakovi, ktorý má problém s pochopením učiva.
V oblasti vyučovania prírodovedných predmetov štúdia taktiež zistila, že školy s väčším podielom žiakov z relatívne slabšieho sociálnoekonomického prostredia sú horšie vybavené učebnými pomôckami, majú horšie vybavené laboratóriá a pedagógovia majú nižšiu úroveň vzdelania. Podobnú situáciu zachytila PISA aj v rámci krajín OECD.
Pozitívny trend sme zaznamenali v oblasti pripravenosti slovenských učiteľov na vyučovaciu hodinu a v absentérstve pedagógov ako faktorov, ktoré brzdia vyučovaciu hodinu z pohľadu riaditeľov škôl. Počet žiakov zo škôl, ktorých riaditelia uviedli, že ich učitelia sa slabo pripravujú na hodiny, klesol v porovnaní s rokom 2012 o 14 percentuálnych bodov, v prípade absencií to bol pokles o 10 percentuálnych bodov.
Komentár 02/2017 - PISA 2015: Porovnanie vybraných charakteristík vzdelávacích systémov
Facebook Zdieľať