Štátny tajomník Paulis podporil na videokonferencii ministrov EÚ vzdelávanie v oblasti digitálnych zručností

Dňa 29. mája 2019 sa uskutočnila videokonferencia ministrov členských štátov EÚ zodpovedných za výskum a vesmír. Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Ľudovít Paulis. 

Hlavnou témou prvej časti videokonferencie bola podpora úlohy výskumu a inovácií pri odstraňovaní následkov pandémie vírusu COVID-19, ktorá zasiahla do každodenného života občanov EÚ a má citeľné dopady na európske hospodárstvo. Investície do výskumu a inovácií budú jedným z kľúčových opatrení Plánu obnovy pre Európu, ktorý pripravila Európska komisia. Európska komisárka pre inovácie, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Mariya Gabriel zdôraznila, že obnova európskeho hospodárstva by mala byť založená na ochrane životného prostredia, zavádzaní obehového hospodárstva a podpore digitálnych technológií.

Diskusia ministrov sa sústredila na to, ako preniesť ponaučenia z krízy, ako aj očakávania od výskumu a inovácií do tvorby budúcej európskej politiky a transformácie Európskeho výskumného priestoru s cieľom posilniť schopnosť EÚ zvládať krízové scenáre. Kľúčovou prioritou je posilnenie investícií do výskumu a inovácií s cieľom prispieť k tvorbe nových pracovných miest.

Štátny tajomník pre vedu a výskum Paulis podporil čo najskoršie začatie ozdravného procesu, pričom potvrdil kľúčovú úlohu výskumu a inovácií v oblasti transformácie hospodárstva, založenej na Európskej zelenej dohode a digitalizácii.

V súvislosti so zavádzaním novej priemyselnej revolúcie upozornil na to, že „rozvoj nových autonómnych technológií, robotizácie a digitalizácie priemyslu výrazne zmení trh práce v celej Európe. Táto skutočnosť sa musí odzrkadliť aj v našich vzdelávacích systémoch, ktoré by mali vybaviť ľudí potrebnými digitálnymi schopnosťami a zručnosťami a flexibilne ich rekvalifikovať. Bude tiež potrebné posilniť spoluprácu medzi Európskym výskumným priestorom a Európskym priestorom vysokoškolského vzdelávania.“

Súčasťou videokonferencie bolo aj rokovanie ministrov zodpovedných za vesmírnu politiku. V súlade so Stratégiou pre Európu v oblasti kozmického priestoru sa diskusia ministrov sústredila najmä na spoločenské a ekonomické dopady a potenciál vesmírnych aktivít. Osobitne bola zvýraznená úloha a možnosti vesmírnych programov pri transformácii európskeho priemyslu a spoločnosti v súvislosti s napĺňaním klimatických cieľov.

Štátny tajomník vyzdvihol význam vesmírnych technológií, ktoré prinášajú nové hospodárske príležitosti, majú potenciál podporiť rast európskeho priemyslu a vytvárajú predpoklad pre rozvoj inovatívnych malých a stredných podnikov a start-upov.

Po prepuknutí krízy COVID-19 sa ukázal prínos vesmírnych aktivít v podobe dát, ktoré umožnili vládam a súkromnému sektoru reagovať na následky pandémie a vytvárať nástroje na jej zvládnutie. Vesmírne programy  GALILEO, alebo COPERNICUS umožňujú konečným užívateľom napr. monitorovať pohyb na hraniciach členských štátov EÚ.

Očakávané ekonomické následky koronakrízy by preto nemali znamenať obmedzovanie vesmírnych aktivít, ale naďalej by mali zostať jednou z kľúčových priorít EÚ i jednotlivých členských štátov.