Slovensko získalo výnimočnú dôveru OECD. Bratislava bude hostiť predstavenie výsledkov testovania PISA 2025
Bratislava bude jedným z dvoch európskych miest, kde OECD predstaví výsledky medzinárodného testovania 15-ročných žiakov PISA 2025. Slovensko tak získalo významné medzinárodné uznanie za reformy vo vzdelávaní a stáva sa dôležitou súčasťou globálnej diskusie o budúcnosti školstva.
Bratislava sa 8. septembra 2026 stane dejiskom medzinárodného predstavenia výsledkov štúdie PISA 2025 pre región zahŕňajúci 31 krajín strednej, východnej a severnej Európy, ako aj strednej Ázie. Popri Londýne bude jediným európskym mestom, kde OECD predstaví výsledky jedného z najprestížnejších medzinárodných meraní kvality vzdelávania.
„Nie je to iba predstavenie slovenských výsledkov. Je to jeden z najvýznamnejších medzinárodných momentov pre slovenské školstvo za posledné roky. OECD nám týmto rozhodnutím prejavilo veľkú dôveru a zároveň ocenilo smer, ktorým sa slovenské školstvo vydalo,“ uviedol minister školstva Tomáš Drucker.
Hostiteľstvo nadväzuje na minuloročné Svetové fórum OECD o umelej inteligencii vo vzdelávaní, ktoré sa uskutočnilo v Bratislave za účasti predstaviteľov OECD, UNESCO, Európskej komisie, technologických spoločností a ministrov z viacerých krajín. Aj vďaka tomu sa Slovensko čoraz výraznejšie zapisuje do medzinárodnej diskusie o budúcnosti vzdelávania.
Minister školstva zdôraznil, že samotné testovanie PISA nie je cieľom, ale dôležitým nástrojom na hodnotenie kvality vzdelávacích systémov. „Ak chceme uspieť ako krajina, našou národnou ambíciou musí byť vybudovať jeden z najkvalitnejších vzdelávacích systémov v Európe. A som presvedčený, že na to máme vytvorené dobré predpoklady. Je to najlepšia investícia do budúcnosti našich detí aj celej krajiny a zároveň najsilnejšie prorastové opatrenie, aké Slovensko môže urobiť,“ zdôraznil minister.
Práve odporúčania OECD a poznatky zo štúdie PISA patria medzi kľúčové odborné východiská najväčšej reformy slovenského školstva za posledné desaťročia. Od septembra sa nové kurikulum rozšíri na všetky základné školy a dôraz sa presunie od memorovania faktov k rozvoju kritického myslenia, schopnosti riešiť problémy, pracovať s informáciami a uplatňovať poznatky v praxi. Reformy zároveň pokračujú v oblasti stredného aj vysokého školstva, vedy, výskumu a inovácií.
Slovenská republika sa do štúdie PISA zapojila po prvýkrát v roku 2003. V roku 2025 tak absolvovala už ôsmy cyklus merania, ktoré sa realizuje v trojročných intervaloch. Na Slovensku sa minulý rok zapojilo 301 škôl a približne 6 000 pätnásťročných žiakov. Hlavnou testovanou oblasťou bola prírodovedná gramotnosť, pričom hodnotila sa aj čitateľská a matematická gramotnosť. Slovenskí žiaci sa zároveň zapojili do novej oblasti hodnotenia zameranej na učenie sa v digitálnom svete.
„Vďaka účasti Slovenska v štúdii PISA sme získali rozsiahly súbor kvalitných dát a zároveň máme k dispozícii cenné odporúčania OECD pre tvorcov vzdelávacích politík. Práve tie sme využívali napríklad pri príprave kurikulárnej reformy, ktorá sa od septembra rozširuje na všetky školy na Slovensku,“ uviedla generálna riaditeľka Národného inštitútu vzdelávania a mládeže Romana Kanovská.
Za dva a pol roka rezort školstva zrealizoval množstvo zmien, ktoré vychádzali z výsledkov PISA a odporúčaní OECD. Aktuálne implementuje najväčšie reformy školstva za posledné desaťročia – od rozširovania dostupnosti materských škôl a zavádzania povinného predprimárneho vzdelávania ako jedného z kľúčových nástrojov na znižovanie nerovností vo vzdelávaní, cez vstup všetkých základných škôl do kurikulárnej reformy až po systémové zmeny v strednom a vysokom školstve.
Reformy sa týkajú aj stredných škôl – optimalizáciou siete škôl, zmenami maturitných skúšok, modernizáciou vzdelávacích programov a budovaním ekosystémov spolupráce so zamestnávateľmi a vysokými školami. Zmeny prebiehajú aj vo vysokom školstve, vo vede, výskume a inováciách.
Slovensko sa zapojí aj do ďalšieho cyklu štúdie PISA v roku 2029, ktorého súčasťou bude okrem čitateľskej, matematickej a prírodovednej aj hodnotenie finančnej gramotnosti. Ministerstvo školstva vníma túto oblasť ako jednu z kľúčových kompetencií pre život v 21. storočí.
„Naším cieľom nie sú lepšie čísla v medzinárodných rebríčkoch. Našou ambíciou je, aby sme zarámcovali túto prácu aj do budúcnosti, bez ohľadu na to, kto bude pri moci. Naším cieľom je vybudovať zo slovenského vzdelávacieho systému jeden z najkvalitnejších vzdelávacích systémov v Európe,“ uzavrel minister T. Drucker.
Facebook Zdieľať