Nový štátny vzdelávací program pripravujú aj učiteľky a učitelia z praxe

  • Foto: ŠPÚ
  • Dátum: 25.08.2021

Práce na zmenách obsahu a formy vzdelávania, ktoré sú súčasťou Plánu obnovy a odolnosti, pokračujú aj počas letného obdobia. Užšie pracovné tímy ústrednej komisie pre predprimárne a základné vzdelávanie v súčasnosti pripravujú návrh Úvodu do kurikula základného vzdelávania, ktorý zohľadní potreby 21. storočia. Do komisií, ktoré vznikli na základe otvorenej výzvy Štátneho pedagogického ústavu, je zapojených 256 ľudí. Polovicu z nich tvoria ľudia z pedagogickej praxe – učitelia a riaditelia na základných školách a učitelia profesijného rozvoja. Dokument bude v priebehu jesene dostupný na verejnú konzultáciu.

logo ŠPÚ

Domáce aj medzinárodné analýzy dlhodobo ukazujú, že zmeny v obsahu a forme vzdelávania v základných školách sú nevyhnutné.

„Od začiatku 90-tych rokov minulého storočia sme na Slovensku nedokázali urobiť komplexnú kurikulárnu reformu, ktorá by základné vzdelávanie postavila na nohy a urobila by ho zmysluplným pre žiakov, školy, verejnosť i celú spoločnosť. Namiesto všeobecného vzdelávania škola dosiaľ poskytuje mozaiku izolovaných a význam postrádajúcich poznatkov rozbitých do množstva málo súvisiacich predmetov,“ hodnotí doterajší stav Branislav Pupala, vysokoškolský profesor a poradca riaditeľky Štátneho pedagogického ústavu. V súčasnosti je tiež členom Hlavnej koordinačnej skupiny pre zmeny v kurikulu.

Vznik nového štátneho vzdelávacieho programu, teda kurikula pre základné školy, ktorý bude brať ohľad na výzvy a potreby 21. storočia, je ukotvený aj v Pláne obnovy a odolnosti. Ten schválila slovenská vláda a odobrila tiež Európska komisia. „Je potrebné pripraviť ucelené kurikulum základnej školy, kde sa v synergii budujú poznatky a zručnosti zrozumiteľné dnešným deťom, zodpovedajúce ich možnostiam a pripravujúce pre dobrú životnú perspektívu v dnešnom svete,“ dodáva k pripravovaným zmenám Pupala.

Problémy aktuálneho vzdelávacieho systému vidia podobne aj ďalší odborníci, medzi nimi i docentka Lenka Rovňanová, dekanka pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela. „Sme príliš ukotvení v zastaralých modeloch vzdelávania, neumožňujúcich flexibilne reagovať na: pribúdajúcu komplexitu a dynamiku spoločenských zmien, na výsledky poznania v oblasti aplikovanej psychológie a neurológie a tiež na rýchly nástup technológií a virtuálneho sveta do našich životov,“ hovorí.

Potrebu systémovej zmeny nášho školstva vníma Rovňanová aj v kontexte aktuálnej pandemickej reality. Spochybňovanie vedeckého poznania, vysoká miera zastúpenia vyznávačov konšpiračných teórií, nízka miera schopnosti kritického myslenia, čítania s porozumením a schopnosti reagovať na stále sa meniace spoločenské a pracovné podmienky v slovenskej populácii – to všetko podľa nej jasne naznačuje, že zásadná zmena štátneho kurikula je nevyhnutná. Ako dodáva docentka, ktorá je členkou ústrednej predmetovej komisie za vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť, realizácia zmien si vyžaduje širokú odbornú, politickú a spoločenskú podporu.

Učiteľky a učitelia v poradnom orgáne

Jedným z poradných orgánov Štátneho pedagogického ústavu, ktoré sa podieľajú na vzniku nového kurikula základného vzdelávania je Ústredná  komisia pre predprimárne a základné vzdelávanie. Vznikla v júni na základe otvorenej výzvy, má 256 členov, pričom až polovica z nich sú ľudia z pedagogickej praxe – učitelia a riaditelia na základných školách a učitelia profesijného rozvoja. Ďalšiu veľkú časť, približne 40 %, tvoria akademickí pracovníci a odborníci venujúci sa pedagogickému výskumu. V komisiách sú zastúpení aj ďalší nepedagogickí zamestnanci napríklad aj z mimovládnych organizácií.

Členovia komisie pracujú v ôsmych subkomisiách orientovaných na jednotlivé vzdelávacie oblastí, do ktorých patrí problematika príbuzných vyučovacích predmetov: Jazyk a komunikácia, Matematika a práca s informáciami, Človek a príroda, Človek a spoločnosť, Človek a svet práce, Umenie a kultúra, Zdravie a pohyb.

Od nového štátneho vzdelávacieho programu majú ľudia z pedagogickej praxe viacero očakávaní. „Jednak dynamický proces pozitívneho akceptovania rôznorodosti žiakov, kedy sa individuálne rozdiely nebudú chápať ako problém, ale ako výzva. Bude dôležité v obsahu a cieľoch ukotviť tiež myšlienku, ktorá súčasne prizná rovnosť vzdelávacích šancí a možnosť zažiť vzdelávací úspech pre každého jednotlivca. Tak sa nám podarí docieliť vzdelávanie, ktoré bude viac zmysluplnejším, bližším a zrozumiteľnejším pre všetkých žiakov, aj tých, ktorí majú materinský jazyk iný než úradný, často žijú v nepodnetnom prostredí alebo v sociálnej exklúzii. Očakávam tiež odstránenie uniformity - nie len vo vzdelávaní, ale aj v hodnotení a testovaní žiakov. A v neposlednom rade očakávam aj elimináciu vyhorenia a frustrácie pedagógov,“ približuje Júlia Čurillová, riaditeľka základnej školy v Bystranoch v okrese Spišská Nová Ves.

Práce na Úvode do kurikula základného vzdelávania

Užšie pracovné tímy nových ústredných komisií pracujú aj v priebehu letných týždňov na príprave návrhu vstupného dokumentu k novému kurikulu pre základné školy. Obsahovať bude charakteristiku, zameranie a ciele vzdelávacej oblasti, komponenty vzdelávacej oblasti a ciele vzdelávania v jednotlivých vzdelávacích cykloch. V najbližších mesiacov dopracujú podklady členovia jednotlivých predmetových komisií tak, aby bol dokument Úvod do kurikula základného vzdelávania v priebehu jesene sprístupnený na verejnú konzultáciu.

Proces tvorby nového kurikula je zastrešovaný Štátnym pedagogickým ústavom. Zmeny v obsahu a forme vzdelávania sú ukotvené v Pláne obnovy a odolnosti.

Horizont Európa HORIZONT 2020 Múzeum školstva a predagogiky v Bratislave Múzeum špeciálneho školstva v Levoči Ministerstvo školstva na facebooku