Neformálne zasadnutie ministrov zodpovedných za výskum vo Viedni
V rámci rakúskeho predsedníctva v Rade Európskej únie sa dnes vo Viedni uskutočnilo Neformálne zasadnutie ministrov zodpovedných za výskum. Slovenskú republiku na zasadnutí zastupovala štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Oľga Nachtmannová.
Rokovaniu predsedal rakúsky minister školstva, vedy a výskumu Heinz Faßmann. Na zasadnutí bol prítomný aj komisár pre výskum, vedu a inovácie EÚ Carlos Moedas. Hlavnou témou rokovania bola prvá diskusia o návrhu nového rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie, ktorý predstavila Európska komisia 7. júna 2018 pod názvom "Horizon Europe" – Európsky horizont.
V rámci Viacročného finančného rámca (MFF) na roky 2021 – 2027 navrhuje Európska komisia vyčleniť 100 mld. eur na vedu a výskum. Navrhovaná rozpočtová alokácia zahŕňa 97,6 mld. eur v rámci Európskeho horizontu, z toho 94,1 mld. eur na špecifický program a 3,5 mld. eur sa alokuje z Fondu InvestEU; 2,4 mld. eur je alokácia programu Euratom.
Štátna tajomníčka Nachtmannová na zasadnutí uviedla, že „súčasný návrh Európskej komisie vnímame ako dobrý východiskový bod pre ďalšie diskusie a rokovania o konkrétnom znení jednotlivých článkov, do ktorých sa aktívne a konštruktívne bude zapájať aj SR“.
V tejto súvislosti predstavila stanovisko SR, v ktorom zdôraznila, aby sa okrem excelentnosti a európskej pridanej hodnoty v Európskom horizonte zohľadnilo aj kritérium sociálno-ekonomického vplyvu projektov. Tento by mal byť modelovaný už v podávaných návrhoch a dôsledne a objektívne posudzovaný.
Ministri sa zhodli na tom, že do procesu strategického plánovania implementácie Európskeho horizontu je potrebné intenzívnejšie zapájať členské štáty a verejnosť. Členské štáty by zároveň mali využiť čas na to, aby dôsledne analyzovali nové princípy rámcového programu, ako sú dôraz na priemysel a inovácie, posilňovanie otvorenosti, cieľovo orientovaný prístup (mission oriented approach) k riešeniu spoločenských výziev, dôraz na vplyv a zapojenie občanov. Tieto princípy bude potrebné zosúladiť s politikou a prioritami na vnútroštátnej úrovni.
Rokovaniu predsedal rakúsky minister školstva, vedy a výskumu Heinz Faßmann. Na zasadnutí bol prítomný aj komisár pre výskum, vedu a inovácie EÚ Carlos Moedas. Hlavnou témou rokovania bola prvá diskusia o návrhu nového rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie, ktorý predstavila Európska komisia 7. júna 2018 pod názvom "Horizon Europe" – Európsky horizont.
V rámci Viacročného finančného rámca (MFF) na roky 2021 – 2027 navrhuje Európska komisia vyčleniť 100 mld. eur na vedu a výskum. Navrhovaná rozpočtová alokácia zahŕňa 97,6 mld. eur v rámci Európskeho horizontu, z toho 94,1 mld. eur na špecifický program a 3,5 mld. eur sa alokuje z Fondu InvestEU; 2,4 mld. eur je alokácia programu Euratom.
Štátna tajomníčka Nachtmannová na zasadnutí uviedla, že „súčasný návrh Európskej komisie vnímame ako dobrý východiskový bod pre ďalšie diskusie a rokovania o konkrétnom znení jednotlivých článkov, do ktorých sa aktívne a konštruktívne bude zapájať aj SR“.
V tejto súvislosti predstavila stanovisko SR, v ktorom zdôraznila, aby sa okrem excelentnosti a európskej pridanej hodnoty v Európskom horizonte zohľadnilo aj kritérium sociálno-ekonomického vplyvu projektov. Tento by mal byť modelovaný už v podávaných návrhoch a dôsledne a objektívne posudzovaný.
Ministri sa zhodli na tom, že do procesu strategického plánovania implementácie Európskeho horizontu je potrebné intenzívnejšie zapájať členské štáty a verejnosť. Členské štáty by zároveň mali využiť čas na to, aby dôsledne analyzovali nové princípy rámcového programu, ako sú dôraz na priemysel a inovácie, posilňovanie otvorenosti, cieľovo orientovaný prístup (mission oriented approach) k riešeniu spoločenských výziev, dôraz na vplyv a zapojenie občanov. Tieto princípy bude potrebné zosúladiť s politikou a prioritami na vnútroštátnej úrovni.
Facebook Zdieľať