Minister Plavčan: Poznám školstvo, so ženou sme boli zadlžení po uši
Rozhovor ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Petra Plavčana pre portál Aktuality.sk
Ešte sa ani nestihol ohriať vo funkcii a už ho žiadajú, aby odstúpil. Minister školstva, 56-ročný Peter Plavčan (nominant SNS) je z učiteľskej rodiny a sám v rezorte pracuje od roku 1991. Do čela rezortu prišiel zo sekcie vysokých škôl, ktorému na ministerstve šéfoval. Paradoxne, práve vysokoškolskí učitelia sa proti jeho menovaniu postavili ako prví. Kvôli pôsobeniu v pôžičkových fondoch žiadajú jeho odvolanie dvaja opoziční poslanci. Miroslav Beblavý ho označil za páchateľa a hlavného prospechára. Plavčan argumentuje, že na túto kritiku nemá čas, lebo pripravuje zásadnú reformu.
Školstvo prirovnáva k veľkej lodi, ktorú potrebuje nasmerovať správnym smerom. Začínajúcim učiteľom sľubuje ako jeden z benefitov potešenie z práce. Vyzdvihuje súkromnú školu s alternatívnym vzdelávaním, vysokým školám chce sprísniť kritériá.
Odstúpite z funkcie po obvineniach poslanca Miroslava Beblavého?
Nie. Bol som nominovaný politickou stranou na to, aby som túto funkciu vykonával. Nemám dôvod odstúpiť.
Podáte teda na poslanca Beblavého trestné oznámenie za ohováranie alebo ako budete inak brániť svoje meno?
Nezaoberám sa podobnými vyjadreniami poslancov. Bol som nominovaný na to, aby som uskutočnil zásadnú reformu školstva. Dostal som na to mandát a to je moja základná úloha, na ktorej teraz pracujem. Zachytil som v médiách, že mi nemajú dať ani 100 dní, aby som ukázal, či som vhodný na tento post.
Ale ja nepotrebujem tých sto dní. Viem, ako rezort funguje zvonku aj zvnútra, viem, čo sa v ňom deje. Za 30 rokov práce v školstve mám prehľad o tom, kto kde a ako pracuje, aké má názory a čo presadzuje.
Neuráža vás, keď o vás niekto takto hovorí?
Opakujem, nominovali ma na to, aby som uskutočnil zásadnú reformu školstva. Za posledné dva týždne pracujem od rána do noci. Stretol som sa s približne 30-timi iniciatívami, združeniami a školskými odbormi.
Pripravili sme zásadný dokument, v ktorom sa všetci vidia. Mojou základnou úlohou je, aby učitelia a žiaci chodili do školy s radosťou.
Rozprávali ste sa o veciach, ktoré kritizuje pán Beblavý – o dianí v pôžičkovom fonde, kde ste pôsobili – s predsedom SNS Andrejom Dankom?
S pánom Dankom riešime základné problémy, pre ktoré ma SNS do funkcie ministra nominovala. Pozeráme sa dopredu. V ostatných rokoch bolo všetko medializované a vysvetlené. Mám urobiť reformu školstva a na tu sa chystám sústrediť.
Takže na pôsobenie v pôžičkovom fonde sa vás Danko nepýtal?
Ešte raz opakujem, s pánom Dankom sa pozeráme dopredu. Nezaoberám sa záležitosťami, ktoré boli dávno vysvetlené, zaoberám sa tým, čo je predo mnou. Teda rozpracovať desaťstránkový dokument, programové vyhlásenie vlády za školstvo, ktoré je najrozsiahlejšie za posledných 25 rokov a splniť ho.
Neviem, či je dostatočne známe, ale keď si pozriete programové vyhlásenia z uplynulých období, od roku 1990 je to súčasné najpodrobnejšie a najsystematickejšie.
Podarilo sa mi spojiť ľudí, ktorí doteraz spolu nekomunikovali, rôzne iniciatívy a združenia základných škôl, gymnázií, stredných odborných škôl, umeleckých škôl a školské odbory.
Vláda schvália drvivú väčšinu z dokumentu, ktorý sme spoločne pripravili. Dôvera, ktorú sme dostali – spoločne urobiť systémovú reformu – sa naplnila.
Boli ste hlavný prospechár v pôžičkovom fonde, ako vás nazýva poslanec Beblavý?
Nemám čas sledovať médiá, ani to nie je moja hlavná úloha. Na to mám tlačové oddelenie. Nezachytil som ani vyjadrenia pána Beblavého o mne, považujem to za uzavretú tému. Od rána do noci sme rokovali na príprave programového dokumentu. A prosím nepýtajte sa ma 15-krát tú istú otázku.
Odmietate, že ste v pôžičkových fondoch poberali odmeny za čestnú funkciu? Za čo konkrétne ste poberali peniaze z fondov?
Nešlo o odmeny, ako sa dlhé roky medializuje. Išlo o finančné prostriedky na základe dohôd o vykonaní práce, za práce vykonávané nad rámec povinností členov rád fondu. Stále mi je podivné, že táto téma bola po piatich rokoch vytiahnutá ako nová, pričom už bola kompletne vysvetlená.
Čo naviac ste robili vo fonde, za čo konkrétne ste poberali peniaze?
Analytické a manažérske práce. Pokiaľ si pamätám, v tom čase bol jediným samofinancujúcim fondom, ktorý nemal peniaze zo štátneho rozpočtu. Dával pôžičky pre všetkých študentov, ktorí si o ne požiadali a podstatne viac, ako je tomu teraz.
Peniaze boli podľa mňa vyplatené oprávnene, pretože počas dvoch finančných kríz zarobil fond veľkú sumu. Bolo to v období, keď na Slovensku padali banky, napríklad IRB, a vo svete denne padlo 50 až sto bánk.
Upozorňujem aj na to, že v rôznych médiách bolo mylne uvádzané, že išlo o štátny fond. Na prelome rokov 2011 a 2012 pri novele zákona o študentskom pôžičkovom fonde, v úvodnej reči predkladateľa, bolo uvedené, že v štátnom fonde sa šafári. Nikdy to nebol štátny fond, bol to neštátny účelový fond, súkromná právnická osoba.
Tým zveľadením fondu myslíte aj pôžičku pre Slavia Capital, kde pôsobila vaša manželka?
Nešlo o pôžičku ale o krátkodobé zmenky, čo je veľký rozdiel. Najdôležitejšie je, že zmenky priniesli fondu až do 8 % zúročenie, kým banky ponúkali okolo 1 %.
Keď hovoríte, že to boli zaslúžené peniaze, prečo ste ich vrátili?
Boli zaslúžené. Svedčí o tom aj skutočnosť, že tí členovia fondov, ktorí peniaze nevrátili a išli s tým na súd, uspeli. Na prvom stupni v 17 z 18 prípadov, osemnásty bol môj prípad, tak rozhodli v prospech tých, ktorým boli peniaze vyplatené. Päť krajských súdov potvrdilo rozhodnutie, jeden prípad sa dostal na najvyšší súd. A tak isto i ten potvrdil, že peniaze boli vyplatené oprávnene.
Prečo som ich vrátil ja? Z jednoduchého dôvodu: objavili sa isté pochybnosti a právnik, ktorý vo fonde pôsobil, sa nevedel jednoznačne vyjadriť. Potreboval som sa venovať svojej práci a nie tomu, či peniaze boli vyplatené oprávnene alebo nie. Tak som ich vrátil a venoval som sa ďalšej práci.
Som aktívny človek a nemám čas chodiť po súdoch na dlhotrvajúce súdne konania. Fond prosperoval a poskytoval pôžičky. Túto kapitolu som uzavrel.
Za generálneho riaditeľa sekcie vysokých škôl ste menovali pána Jurkoviča, ktorý tiež poberal peniaze z fondu. Vy si za touto nomináciou stojíte?
Áno, stojím si. Pán Jurkovič je vynikajúci odborník, rešpektovaný akademickou obcou. Slovensko je veľmi malý štát, u nás nerastú takíto odborníci ako huby po daždi. Potrebujeme uskutočniť zásadnú reformu a na to potrebujeme využiť ľudí s potenciálom. Treba rešpektovať aj etický rozmer jeho osobnosti, nemusel peniaze vrátiť, ale urobil to.
Pani Helena Poláková bola vašou podriadenou v sekcii vysokých škôl. Vy ste jej dokonca robili školiteľa pri rigoróznej práci, prečo ste si ju vybrali za vedúcu služobného úradu?
Je to rozhodnutie vlády SR.
Zvládne pani Poláková túto funkciu?
Podľa môjho názoru sa tejto funkcie zhostila veľmi dobre a myslím si, že služobný úrad funguje tak, ako má.
Vráťme sa k aktuálnej téme v školstve. Vo štvrtok mali učitelia stretnutie a zhodli sa na tom, že vláda dostatočne hlboko nevníma ich problematiku. Nepozdáva sa im avizované nízke navyšovanie platov. V utorok mali veľký protest. Vy považujete šesťpercentné navýšenie za dostatočné?
Každý má právo vyjadriť svoj názor, ale ministerstvo musí plniť svoju úlohu. Zúčastnil som sa na ich rokovaní a upozornil som na jednu skutočnosť. Máme historickú príležitosť na to, aby sme spoločne naplnili programové vyhlásenie. Povedal som signatárom deklarácie, že program školstva má desať strán, je v ňom veľký počet systémových opatrení a téza o šiestich percentách má asi tri riadky.
Bol by som nerád, keby sa uvádzalo, že program nie je dobrý len kvôli jednej téze o platoch. Sám rád hovorievam, že učitelia by si zaslúžili viac. To, čo je uvedené v programovom vyhlásení, je minimálna hranica a urobím všetko preto, aby sa zvýšila. Musíme však najprv spoločne urobiť prvé systémové zmeny, aby sme presvedčili vládu, že školstvo naozaj potrebuje viac financií.
Učitelia chceli zvýšiť plat o 140 eur. Do programového vyhlásenia vlády sa takéto zvýšenie ale nedostalo.
Samozrejme, že sa do programového vyhlásenia vlády nemohlo dostať všetko. Pretože ak niekto žiada navýšenie platov o 25 % a neskôr o ďalších 10 %, pričom iné kategórie pracovníkov zvyšované platy nemali, tak musí vedieť, že to nie je úplne reálna požiadavka.
O koľko viac financií dostane školstvo?
Prvýkrát od roku 1990 sa v programe objavila konkrétna suma, o ktorú sa zvýši objem verejných výdavkov na školstvo. Za štvorročné obdobie je to navýšenie o dve miliardy eur.
Ja si myslím, že v týchto dvoch miliardách je potenciál nielen na uskutočnenie základných reforiem, ale aj na zvýšenie platového ohodnotenia učiteľov.
Koľko z týchto dvoch miliárd tvoria eurofondy? Tie sa na platy nemôžu použiť.
Ťažko teraz hovoriť o tejto konkrétnej sume. Samozrejme, akonáhle budeme mať toto rozdelenie, zverejníme ho. Programové vyhlásenie bolo schválené pred pár dňami a my ho potrebujeme rozpracovať. Chceli by sme urobiť dva druhy rozpracovaní.
Pri prvom sa zameriame na úlohy, ktoré by bolo možné urobiť ihneď, napríklad na problematiku kontinuálneho vzdelávania alebo problematiku materských škôl, pretože občania v niektorých regiónoch jednoducho nemajú kam dať svoje deti.
Druhá časť by bola príprava programového dokumentu, rozvoja výchovy a vzdelávania na nasledujúcich 10 rokov a tam by tie systémové opatrenia nastavili parametre na dlhšie obdobie.
V rámci dvoch miliárd je priestor na viac ako šesťpercentné zvýšenie platov?
Podľa môjho názoru áno. Mojou ambíciou je, aby sa už od prvého septembra tohto roka zvýšili platy minimálne o 6 %, čo je 35 miliónov eur navyše k súčasným platom učiteľov. Ak sa od januára ich mzdy zvýšili o štyri percentá, tak s ďalšími šiestimi by to bolo dohromady desať percent.
Sám som z učiteľskej rodiny, učitelia by si zaslúžili viac, ako majú teraz. Ale predpokladám, že iné kategórie pracovníkov by boli s 10-percentným navýšením v priebehu jedného roka spokojné, možno nie. Ale v každom prípade učitelia týchto desať percent dostanú.
Jednou z vašich priorít je zvýšiť atraktívnosť povolania učiteľ. Necelých 37 eur (6 % navýšenie) naviac má byť pre mladých ľudí motivácia, aby išli do školstva?
Programové vyhlásenie vlády uvádza osobitý zreteľ na začínajúcich učiteľov. Mojou ambíciou je, aby šesť percent bola minimálna suma. To je to, čo môžem urobiť. Preto som aj všetkých zainetresovaných vyzval: poďme veľmi rýchlo ukázať, že prichádza k systémovým zmenám a spoločne presvedčíme všetkých tých, ktorí o tom rozhodujú, že do vzdelávania sa oplatí investovať.
Ako som už spomínal, som z učiteľskej rodiny, moja manželka učila, ja pôsobím v školstve. Moja mama celý život učila a viem, aký má dôchodok. Viem, ako sme začínali s manželkou, boli sme zaúverovaní až po uši.
Viem teda učiteľov pochopiť a s tým vedomím som ten rezort aj zobral. Zdá sa mi, že je možno príležitosť niečo zásadnejšie pre školstvo urobiť. Ale musíme to urobiť spoločne.
Aké ďalšie benefity pripravujete pre začínajúcich učiteľov, aby ste zatraktívnili povolanie?
Je tam toho viacero, napríklad aj to, že by sme sa pozreli na prácu školy. V rámci projektov z eurofondov si viem predstaviť niečo, čo by zatraktívnilo povolanie mladým začínajúcim učiteľom, napríklad materiálno-technické vybavenie, prípadne organizácia výučby.
Viem si predstaviť, že hodina dejepisu nebude v škole, ale napríklad na exkurzii na Bratislavskom hrade, kde si pozrú výstavu našich klenotov z 9. storočia z Veľkomoravskej ríše. Podobne prírodopis by sa mohol vyučovať priamo v lese.
Chápem, že na prvom mieste sú platy pre učiteľov. Ale k tomu by sme mohli uvoľniť tú konzervatívnu štruktúru vyučovania, mala by sa prispôsobiť modernej spoločnosti.
V pondelok som bol pozrieť na bratislavskej škole Montessori a veľmi sa mi tam páčilo. S pani riaditeľkou som sa dohodol, že sa tam prídem pozrieť na celý deň. Deti tam majú prírodopis v lese a bolo vidieť, aké sú spokojné a chodia s radosťou do školy.
Čo to znamená, že by ste sa pozreli na prácu školy?
Pozrieť sa na obsah toho, čo učia a ako to robia. To znamená na organizáciu hodiny, vyučovania.
Kde je tam benefit pre mladého učiteľa?
Jeho práca bude pre neho viac motivujúca, bude ho viac baviť, uvidí šťastnejšie deti. Bude môcť vložiť čosi z vlastnej osobnosti do vzdelávania a výchovy žiakov. Ale samozrejme bude potrebné, aby na sebe tvrdo pracovali.
Na tejto škole (Montessori – pozn. red.) nestačí učiteľom aprobácia na dva predmety, každý má na ďalšie dva. Myslím si, že všetci sme nastavení tak, aby sme našu prácu vykonávali lepšie a zároveň chceme, aby nás to bavilo.
Chcete optimalizovať sieť základných a stredných škôl. Čo si pod tým máme predstaviť?
Nechajme podrobnosti na pracovnú skupinu, ktorá to rozpracuje. Najviac opatrení bude prijatých na úrovni stredných škôl, o čosi menej na druhom stupni základných škôl, do prvého stupňa nebude treba veľa zasahovať.
V materských školách bude potrebné veľmi rýchlo zasiahnuť, nechávať deti v detskom kútiku je neprijateľné. Dieťa v tomto veku potrebuje výchovné pôsobenie. Musí sa mu venovať niekto, kto je kvalifikovaný, aby dieťa rástlo intelektuálne a vedomostne.
Optimalizáciou myslíte aj to, že sa budú rušiť niektoré školy?
Aj toto nechajme na odbornú komisiu, nemusí to tak byť. Mali sme obdobie, kedy sa počet žiakov znižoval, teraz nám pôrodnosť zase rastie.
Iná pôrodnosť je v Prešovskom kraji a iná v Bratislavskom. Odborná komisia by sa mala vyjadriť, aká sieť škôl je optimálna. Teda, kde by dochádzalo k útlmu, ale nechcem hovoriť o rušení škôl, a kde treba nové školy.
Váš predchodca Juraj Draxler si dal záväzok čistiť vysokoškolské prostredie a zrušil jednu súkromnú školu. Na ministerstve školstva ste v minulosti pôsobili v sekcii vysokých škôl, budete v tomto čistení pokračovať?
Plánujeme tvrdšie opatrenia, ako je „čistenie“ siete vysokých škôl, pretože máme veľmi silnú orientáciu na kvalitu. Každá škola má právo na svoje opodstatnenie v budúcnosti, keď splní prísne kritéria kvality.
Ideme sprísniť požiadavky na vyučovanie, na vedu a zmeniť tak systém akreditácii. Ak kritériá splnia a preskočia nastavenú latku, tak ostanú všetky. Ak chceme odlíšiť kvalitu od nekvality, toto je správny spôsob, ako dať všetkým príležitosť, aby sa pokúsili preskočiť túto latku.
Nebudem dnes robiť politické rozhodnutie, či nejaká škola má alebo nemá právo na existenciu. Nech o tom rozhodujú prísne nastavené kritéria kvality.
Dnes teda nefunguje systém akreditácií dobre, keď ho idete zmeniť?
Je výborný v tom, že dáva rovnakú šancu verejným aj súkromným vysokým školám. Máme ale predstavu, že by sa sprísnili podmienky získania takej akreditácie. Dosiahol by sa nejaký nadštandard.
Napríklad pri financovaní vedy treba rozlíšiť to, čo je dnes naozaj medzinárodná veľká veda, ktorú treba financovať inak, ako to, čo sa momentálne posudzuje takmer rovnako. Treba si rozlíšiť a povedať si: áno, toto je to špičkové, vysokej medzinárodnej kvality, do toho treba dávať peniaze.
A na druhej strane treba podporiť aj výskum, ktorý nie je až takou veľkou vedou, ako napríklad základný výskum v oblasti informačných technológií alebo biotechnológií, ale napríklad ak niekto musí napísať antológiu krojov na Orave.
Ak bude potrebne riešiť aj také úlohy, tak to sa musí rozlíšiť. Treba zaplatiť veľkú vedu, ale aj menšie projekty na zachovanie kultúrnej identity Slovákov a prípadne rozvoja kultúry, či už ľudovej alebo populárnej.
V súčasnosti nevidíte žiadnu vysokú školu, ktorú by ste zrušili?
Momentálne sa skončila komplexná akreditácia verejných vysokých škôl, teraz prebieha na niektorých štátnych vysokých školách a začala sa akreditácia súkromných vysokých škôl.
Všetky idú podľa rovnakých podmienok a musíme si počkať, ako to skončí. Robí sa to každých šesť rokov. Ako jedno zo systémových opatrení chceme zmeniť systém akreditácií a už máme aj nejaké návrhy. To bude súčasťou programového dokumentu, ktorý sa ma predložiť na rokovanie vlády do konca tohto roka. Nie je na čo čakať.
Školstvo je najväčšia loď v štáte, na jej palube je 170-tisíc pracovníkov a milión žiakov a študentov. Mojou úlohou je spojiť tieto sily a pokúsiť sa ten obrovský tanker, ktorý je v školstve, natočiť správnym smerom.
Ak nim pohneme správne, potom presvedčíme tých, ktorí rozhodujú o financiách – koaličnú radu, politické strany v parlamente a vládu, že tú minimálnu garantovanú hranicu, ktorá je momentálne v dokumente uvedená, treba navýšiť.
Nie je to teda len záležitosťou koalície, ale aj opozičných strán. Možno je málo známe, že som už rokoval aj s opozičnými politikmi a zdôraznil som, že dvere sú otvorené.
S kým ste tak napríklad hovorili?
Napríklad s pánom Poliačikom. Pokúsme sa urobiť niečo pre naše školstvo, využime historickú šancu. Text, ktorý sa dostal do programového vyhlásenia vlády, sme vytvorili všetci spoločne.
Nastavme teda ten tanker správnym smerom a potom možno dostaneme aj palivo, aby sme išli rýchlejšie. Preto som vyzval predstaviteľov odborov a iniciatív, ktorí ohlásili štrajk, aby oddelili tézu o šiestich percentách od toho celého, čo môžeme spoločne dosiahnuť. Všetci majú dvere otvorené.
Použijem váš slovník: je slovenské školstvo veľký tanker plávajúci zlým smerom alebo skôr Titanic a snažíte sa vyhnúť ľadovcu?
Samozrejme, že to nie je Titanic.
Blíži sa čas vysvedčení. Akú známku by ste dnes dali slovenskému školstvu?
Nebudem takto hodnotiť. Nie som ako iní, ktorí si získavajú lacnú popularitu populistickými vyhláseniami. Myslím si, že školstvo je dobré. Áno, máme čo zlepšovať. Existuje mnoho pedagógov, ktorí svoju prácu vykonávajú veľmi dobre, potom sú takí, ktorí to robia priemerne a horšie.
No nebudem znevažovať prácu učiteľov jednoduchou známkou, už len preto, že aj v mojej rodine je príliš veľa učiteľov. Pretože viem ako pristupujú k deťom, ako sa pripravujú.
To nie je tak, že učiteľ o pol jednej odíde z práce, ale má aj svoje povinnosti, ktoré vybavuje doma, opravuje, pripravuje sa na ďalšiu hodinu a podobne. Takže poznám prácu učiteľa a môžem zodpovedne prehlásiť, že určite si zaslúžia viac.
Akú známku by ste teda dali školstvu?
Príďte o mesiac a opýtajte sa ma to isté.
Dnes to teda nepoviete?
Vyjadril som sa, že školstvo je dobré, ale nemyslel som tým trojku. Je to ťažká otázka, lebo keď sa povie, že v školstve je zle, tak koho postihnete? Nikoho, pretože to je výrok, ktorý je príliš všeobecný na to, aby ohodnotil jednou známkou prácu 8-tisíc učiteľov a ďalších 100-tisíc zamestnancov.
Chcete, aby som jedným slovom ohodnotil žiaka, ktorý vyhrá medzinárodnú olympiádu alebo tím z bratislavských fakúlt Slovenskej technickej univerzity a ich šieste miesto v celosvetovej vedeckej súťaži a zároveň tých, ktorí ich výsledky hodnotenia znižujú.
Nedá sa naoko ohodnotiť takýto obrovský kolos, je to zavádzajúce a znevažuje to prácu tých, ktorí ťahajú školstvo hore a dosahujú vynikajúce výsledky.
Kto vám dal ponuku, aby ste bol ministrom?
Bol to pán predseda Andrej Danko.
SNS vo svojom predvolebnom programe hovorila, že chce podporovať výučbu vlastenectva. Vy sa s tým stotožňujete?
Áno, určite.
Chcete posilniť občiansku výchovu proti extrémizmu a totalitným režimom. Ako by mali učitelia vysvetľovať žiakom súčasnú migračnú krízu?
Hlavne objektívne a na základe faktov. Táto téma má viacero rozmerov. Extrémisti sa dostali do parlamentu najmä vďaka podpore prvovoličov.
Zlyhávajú učitelia pri výučbe kritického myslenia žiakov a overovania si faktov na sociálnych sieťach?
Je to mimoriadne aktuálna a citlivá téma. Najdôležitejšie je, aby učitelia, rodičia, politici a aj médiá úzko spolupracovali na objasňovaní faktov našej mládeži.
Ešte sa ani nestihol ohriať vo funkcii a už ho žiadajú, aby odstúpil. Minister školstva, 56-ročný Peter Plavčan (nominant SNS) je z učiteľskej rodiny a sám v rezorte pracuje od roku 1991. Do čela rezortu prišiel zo sekcie vysokých škôl, ktorému na ministerstve šéfoval. Paradoxne, práve vysokoškolskí učitelia sa proti jeho menovaniu postavili ako prví. Kvôli pôsobeniu v pôžičkových fondoch žiadajú jeho odvolanie dvaja opoziční poslanci. Miroslav Beblavý ho označil za páchateľa a hlavného prospechára. Plavčan argumentuje, že na túto kritiku nemá čas, lebo pripravuje zásadnú reformu.
Školstvo prirovnáva k veľkej lodi, ktorú potrebuje nasmerovať správnym smerom. Začínajúcim učiteľom sľubuje ako jeden z benefitov potešenie z práce. Vyzdvihuje súkromnú školu s alternatívnym vzdelávaním, vysokým školám chce sprísniť kritériá.
Odstúpite z funkcie po obvineniach poslanca Miroslava Beblavého?
Nie. Bol som nominovaný politickou stranou na to, aby som túto funkciu vykonával. Nemám dôvod odstúpiť.
Podáte teda na poslanca Beblavého trestné oznámenie za ohováranie alebo ako budete inak brániť svoje meno?
Nezaoberám sa podobnými vyjadreniami poslancov. Bol som nominovaný na to, aby som uskutočnil zásadnú reformu školstva. Dostal som na to mandát a to je moja základná úloha, na ktorej teraz pracujem. Zachytil som v médiách, že mi nemajú dať ani 100 dní, aby som ukázal, či som vhodný na tento post.
Ale ja nepotrebujem tých sto dní. Viem, ako rezort funguje zvonku aj zvnútra, viem, čo sa v ňom deje. Za 30 rokov práce v školstve mám prehľad o tom, kto kde a ako pracuje, aké má názory a čo presadzuje.
Neuráža vás, keď o vás niekto takto hovorí?
Opakujem, nominovali ma na to, aby som uskutočnil zásadnú reformu školstva. Za posledné dva týždne pracujem od rána do noci. Stretol som sa s približne 30-timi iniciatívami, združeniami a školskými odbormi.
Pripravili sme zásadný dokument, v ktorom sa všetci vidia. Mojou základnou úlohou je, aby učitelia a žiaci chodili do školy s radosťou.
Rozprávali ste sa o veciach, ktoré kritizuje pán Beblavý – o dianí v pôžičkovom fonde, kde ste pôsobili – s predsedom SNS Andrejom Dankom?
S pánom Dankom riešime základné problémy, pre ktoré ma SNS do funkcie ministra nominovala. Pozeráme sa dopredu. V ostatných rokoch bolo všetko medializované a vysvetlené. Mám urobiť reformu školstva a na tu sa chystám sústrediť.
Takže na pôsobenie v pôžičkovom fonde sa vás Danko nepýtal?
Ešte raz opakujem, s pánom Dankom sa pozeráme dopredu. Nezaoberám sa záležitosťami, ktoré boli dávno vysvetlené, zaoberám sa tým, čo je predo mnou. Teda rozpracovať desaťstránkový dokument, programové vyhlásenie vlády za školstvo, ktoré je najrozsiahlejšie za posledných 25 rokov a splniť ho.
Neviem, či je dostatočne známe, ale keď si pozriete programové vyhlásenia z uplynulých období, od roku 1990 je to súčasné najpodrobnejšie a najsystematickejšie.
Podarilo sa mi spojiť ľudí, ktorí doteraz spolu nekomunikovali, rôzne iniciatívy a združenia základných škôl, gymnázií, stredných odborných škôl, umeleckých škôl a školské odbory.
Vláda schvália drvivú väčšinu z dokumentu, ktorý sme spoločne pripravili. Dôvera, ktorú sme dostali – spoločne urobiť systémovú reformu – sa naplnila.
Boli ste hlavný prospechár v pôžičkovom fonde, ako vás nazýva poslanec Beblavý?
Nemám čas sledovať médiá, ani to nie je moja hlavná úloha. Na to mám tlačové oddelenie. Nezachytil som ani vyjadrenia pána Beblavého o mne, považujem to za uzavretú tému. Od rána do noci sme rokovali na príprave programového dokumentu. A prosím nepýtajte sa ma 15-krát tú istú otázku.
Odmietate, že ste v pôžičkových fondoch poberali odmeny za čestnú funkciu? Za čo konkrétne ste poberali peniaze z fondov?
Nešlo o odmeny, ako sa dlhé roky medializuje. Išlo o finančné prostriedky na základe dohôd o vykonaní práce, za práce vykonávané nad rámec povinností členov rád fondu. Stále mi je podivné, že táto téma bola po piatich rokoch vytiahnutá ako nová, pričom už bola kompletne vysvetlená.
Čo naviac ste robili vo fonde, za čo konkrétne ste poberali peniaze?
Analytické a manažérske práce. Pokiaľ si pamätám, v tom čase bol jediným samofinancujúcim fondom, ktorý nemal peniaze zo štátneho rozpočtu. Dával pôžičky pre všetkých študentov, ktorí si o ne požiadali a podstatne viac, ako je tomu teraz.
Peniaze boli podľa mňa vyplatené oprávnene, pretože počas dvoch finančných kríz zarobil fond veľkú sumu. Bolo to v období, keď na Slovensku padali banky, napríklad IRB, a vo svete denne padlo 50 až sto bánk.
Upozorňujem aj na to, že v rôznych médiách bolo mylne uvádzané, že išlo o štátny fond. Na prelome rokov 2011 a 2012 pri novele zákona o študentskom pôžičkovom fonde, v úvodnej reči predkladateľa, bolo uvedené, že v štátnom fonde sa šafári. Nikdy to nebol štátny fond, bol to neštátny účelový fond, súkromná právnická osoba.
Tým zveľadením fondu myslíte aj pôžičku pre Slavia Capital, kde pôsobila vaša manželka?
Nešlo o pôžičku ale o krátkodobé zmenky, čo je veľký rozdiel. Najdôležitejšie je, že zmenky priniesli fondu až do 8 % zúročenie, kým banky ponúkali okolo 1 %.
Keď hovoríte, že to boli zaslúžené peniaze, prečo ste ich vrátili?
Boli zaslúžené. Svedčí o tom aj skutočnosť, že tí členovia fondov, ktorí peniaze nevrátili a išli s tým na súd, uspeli. Na prvom stupni v 17 z 18 prípadov, osemnásty bol môj prípad, tak rozhodli v prospech tých, ktorým boli peniaze vyplatené. Päť krajských súdov potvrdilo rozhodnutie, jeden prípad sa dostal na najvyšší súd. A tak isto i ten potvrdil, že peniaze boli vyplatené oprávnene.
Prečo som ich vrátil ja? Z jednoduchého dôvodu: objavili sa isté pochybnosti a právnik, ktorý vo fonde pôsobil, sa nevedel jednoznačne vyjadriť. Potreboval som sa venovať svojej práci a nie tomu, či peniaze boli vyplatené oprávnene alebo nie. Tak som ich vrátil a venoval som sa ďalšej práci.
Som aktívny človek a nemám čas chodiť po súdoch na dlhotrvajúce súdne konania. Fond prosperoval a poskytoval pôžičky. Túto kapitolu som uzavrel.
Za generálneho riaditeľa sekcie vysokých škôl ste menovali pána Jurkoviča, ktorý tiež poberal peniaze z fondu. Vy si za touto nomináciou stojíte?
Áno, stojím si. Pán Jurkovič je vynikajúci odborník, rešpektovaný akademickou obcou. Slovensko je veľmi malý štát, u nás nerastú takíto odborníci ako huby po daždi. Potrebujeme uskutočniť zásadnú reformu a na to potrebujeme využiť ľudí s potenciálom. Treba rešpektovať aj etický rozmer jeho osobnosti, nemusel peniaze vrátiť, ale urobil to.
Pani Helena Poláková bola vašou podriadenou v sekcii vysokých škôl. Vy ste jej dokonca robili školiteľa pri rigoróznej práci, prečo ste si ju vybrali za vedúcu služobného úradu?
Je to rozhodnutie vlády SR.
Zvládne pani Poláková túto funkciu?
Podľa môjho názoru sa tejto funkcie zhostila veľmi dobre a myslím si, že služobný úrad funguje tak, ako má.
Vráťme sa k aktuálnej téme v školstve. Vo štvrtok mali učitelia stretnutie a zhodli sa na tom, že vláda dostatočne hlboko nevníma ich problematiku. Nepozdáva sa im avizované nízke navyšovanie platov. V utorok mali veľký protest. Vy považujete šesťpercentné navýšenie za dostatočné?
Každý má právo vyjadriť svoj názor, ale ministerstvo musí plniť svoju úlohu. Zúčastnil som sa na ich rokovaní a upozornil som na jednu skutočnosť. Máme historickú príležitosť na to, aby sme spoločne naplnili programové vyhlásenie. Povedal som signatárom deklarácie, že program školstva má desať strán, je v ňom veľký počet systémových opatrení a téza o šiestich percentách má asi tri riadky.
Bol by som nerád, keby sa uvádzalo, že program nie je dobrý len kvôli jednej téze o platoch. Sám rád hovorievam, že učitelia by si zaslúžili viac. To, čo je uvedené v programovom vyhlásení, je minimálna hranica a urobím všetko preto, aby sa zvýšila. Musíme však najprv spoločne urobiť prvé systémové zmeny, aby sme presvedčili vládu, že školstvo naozaj potrebuje viac financií.
Učitelia chceli zvýšiť plat o 140 eur. Do programového vyhlásenia vlády sa takéto zvýšenie ale nedostalo.
Samozrejme, že sa do programového vyhlásenia vlády nemohlo dostať všetko. Pretože ak niekto žiada navýšenie platov o 25 % a neskôr o ďalších 10 %, pričom iné kategórie pracovníkov zvyšované platy nemali, tak musí vedieť, že to nie je úplne reálna požiadavka.
O koľko viac financií dostane školstvo?
Prvýkrát od roku 1990 sa v programe objavila konkrétna suma, o ktorú sa zvýši objem verejných výdavkov na školstvo. Za štvorročné obdobie je to navýšenie o dve miliardy eur.
Ja si myslím, že v týchto dvoch miliardách je potenciál nielen na uskutočnenie základných reforiem, ale aj na zvýšenie platového ohodnotenia učiteľov.
Koľko z týchto dvoch miliárd tvoria eurofondy? Tie sa na platy nemôžu použiť.
Ťažko teraz hovoriť o tejto konkrétnej sume. Samozrejme, akonáhle budeme mať toto rozdelenie, zverejníme ho. Programové vyhlásenie bolo schválené pred pár dňami a my ho potrebujeme rozpracovať. Chceli by sme urobiť dva druhy rozpracovaní.
Pri prvom sa zameriame na úlohy, ktoré by bolo možné urobiť ihneď, napríklad na problematiku kontinuálneho vzdelávania alebo problematiku materských škôl, pretože občania v niektorých regiónoch jednoducho nemajú kam dať svoje deti.
Druhá časť by bola príprava programového dokumentu, rozvoja výchovy a vzdelávania na nasledujúcich 10 rokov a tam by tie systémové opatrenia nastavili parametre na dlhšie obdobie.
V rámci dvoch miliárd je priestor na viac ako šesťpercentné zvýšenie platov?
Podľa môjho názoru áno. Mojou ambíciou je, aby sa už od prvého septembra tohto roka zvýšili platy minimálne o 6 %, čo je 35 miliónov eur navyše k súčasným platom učiteľov. Ak sa od januára ich mzdy zvýšili o štyri percentá, tak s ďalšími šiestimi by to bolo dohromady desať percent.
Sám som z učiteľskej rodiny, učitelia by si zaslúžili viac, ako majú teraz. Ale predpokladám, že iné kategórie pracovníkov by boli s 10-percentným navýšením v priebehu jedného roka spokojné, možno nie. Ale v každom prípade učitelia týchto desať percent dostanú.
Jednou z vašich priorít je zvýšiť atraktívnosť povolania učiteľ. Necelých 37 eur (6 % navýšenie) naviac má byť pre mladých ľudí motivácia, aby išli do školstva?
Programové vyhlásenie vlády uvádza osobitý zreteľ na začínajúcich učiteľov. Mojou ambíciou je, aby šesť percent bola minimálna suma. To je to, čo môžem urobiť. Preto som aj všetkých zainetresovaných vyzval: poďme veľmi rýchlo ukázať, že prichádza k systémovým zmenám a spoločne presvedčíme všetkých tých, ktorí o tom rozhodujú, že do vzdelávania sa oplatí investovať.
Ako som už spomínal, som z učiteľskej rodiny, moja manželka učila, ja pôsobím v školstve. Moja mama celý život učila a viem, aký má dôchodok. Viem, ako sme začínali s manželkou, boli sme zaúverovaní až po uši.
Viem teda učiteľov pochopiť a s tým vedomím som ten rezort aj zobral. Zdá sa mi, že je možno príležitosť niečo zásadnejšie pre školstvo urobiť. Ale musíme to urobiť spoločne.
Aké ďalšie benefity pripravujete pre začínajúcich učiteľov, aby ste zatraktívnili povolanie?
Je tam toho viacero, napríklad aj to, že by sme sa pozreli na prácu školy. V rámci projektov z eurofondov si viem predstaviť niečo, čo by zatraktívnilo povolanie mladým začínajúcim učiteľom, napríklad materiálno-technické vybavenie, prípadne organizácia výučby.
Viem si predstaviť, že hodina dejepisu nebude v škole, ale napríklad na exkurzii na Bratislavskom hrade, kde si pozrú výstavu našich klenotov z 9. storočia z Veľkomoravskej ríše. Podobne prírodopis by sa mohol vyučovať priamo v lese.
Chápem, že na prvom mieste sú platy pre učiteľov. Ale k tomu by sme mohli uvoľniť tú konzervatívnu štruktúru vyučovania, mala by sa prispôsobiť modernej spoločnosti.
V pondelok som bol pozrieť na bratislavskej škole Montessori a veľmi sa mi tam páčilo. S pani riaditeľkou som sa dohodol, že sa tam prídem pozrieť na celý deň. Deti tam majú prírodopis v lese a bolo vidieť, aké sú spokojné a chodia s radosťou do školy.
Čo to znamená, že by ste sa pozreli na prácu školy?
Pozrieť sa na obsah toho, čo učia a ako to robia. To znamená na organizáciu hodiny, vyučovania.
Kde je tam benefit pre mladého učiteľa?
Jeho práca bude pre neho viac motivujúca, bude ho viac baviť, uvidí šťastnejšie deti. Bude môcť vložiť čosi z vlastnej osobnosti do vzdelávania a výchovy žiakov. Ale samozrejme bude potrebné, aby na sebe tvrdo pracovali.
Na tejto škole (Montessori – pozn. red.) nestačí učiteľom aprobácia na dva predmety, každý má na ďalšie dva. Myslím si, že všetci sme nastavení tak, aby sme našu prácu vykonávali lepšie a zároveň chceme, aby nás to bavilo.
Chcete optimalizovať sieť základných a stredných škôl. Čo si pod tým máme predstaviť?
Nechajme podrobnosti na pracovnú skupinu, ktorá to rozpracuje. Najviac opatrení bude prijatých na úrovni stredných škôl, o čosi menej na druhom stupni základných škôl, do prvého stupňa nebude treba veľa zasahovať.
V materských školách bude potrebné veľmi rýchlo zasiahnuť, nechávať deti v detskom kútiku je neprijateľné. Dieťa v tomto veku potrebuje výchovné pôsobenie. Musí sa mu venovať niekto, kto je kvalifikovaný, aby dieťa rástlo intelektuálne a vedomostne.
Optimalizáciou myslíte aj to, že sa budú rušiť niektoré školy?
Aj toto nechajme na odbornú komisiu, nemusí to tak byť. Mali sme obdobie, kedy sa počet žiakov znižoval, teraz nám pôrodnosť zase rastie.
Iná pôrodnosť je v Prešovskom kraji a iná v Bratislavskom. Odborná komisia by sa mala vyjadriť, aká sieť škôl je optimálna. Teda, kde by dochádzalo k útlmu, ale nechcem hovoriť o rušení škôl, a kde treba nové školy.
Váš predchodca Juraj Draxler si dal záväzok čistiť vysokoškolské prostredie a zrušil jednu súkromnú školu. Na ministerstve školstva ste v minulosti pôsobili v sekcii vysokých škôl, budete v tomto čistení pokračovať?
Plánujeme tvrdšie opatrenia, ako je „čistenie“ siete vysokých škôl, pretože máme veľmi silnú orientáciu na kvalitu. Každá škola má právo na svoje opodstatnenie v budúcnosti, keď splní prísne kritéria kvality.
Ideme sprísniť požiadavky na vyučovanie, na vedu a zmeniť tak systém akreditácii. Ak kritériá splnia a preskočia nastavenú latku, tak ostanú všetky. Ak chceme odlíšiť kvalitu od nekvality, toto je správny spôsob, ako dať všetkým príležitosť, aby sa pokúsili preskočiť túto latku.
Nebudem dnes robiť politické rozhodnutie, či nejaká škola má alebo nemá právo na existenciu. Nech o tom rozhodujú prísne nastavené kritéria kvality.
Dnes teda nefunguje systém akreditácií dobre, keď ho idete zmeniť?
Je výborný v tom, že dáva rovnakú šancu verejným aj súkromným vysokým školám. Máme ale predstavu, že by sa sprísnili podmienky získania takej akreditácie. Dosiahol by sa nejaký nadštandard.
Napríklad pri financovaní vedy treba rozlíšiť to, čo je dnes naozaj medzinárodná veľká veda, ktorú treba financovať inak, ako to, čo sa momentálne posudzuje takmer rovnako. Treba si rozlíšiť a povedať si: áno, toto je to špičkové, vysokej medzinárodnej kvality, do toho treba dávať peniaze.
A na druhej strane treba podporiť aj výskum, ktorý nie je až takou veľkou vedou, ako napríklad základný výskum v oblasti informačných technológií alebo biotechnológií, ale napríklad ak niekto musí napísať antológiu krojov na Orave.
Ak bude potrebne riešiť aj také úlohy, tak to sa musí rozlíšiť. Treba zaplatiť veľkú vedu, ale aj menšie projekty na zachovanie kultúrnej identity Slovákov a prípadne rozvoja kultúry, či už ľudovej alebo populárnej.
V súčasnosti nevidíte žiadnu vysokú školu, ktorú by ste zrušili?
Momentálne sa skončila komplexná akreditácia verejných vysokých škôl, teraz prebieha na niektorých štátnych vysokých školách a začala sa akreditácia súkromných vysokých škôl.
Všetky idú podľa rovnakých podmienok a musíme si počkať, ako to skončí. Robí sa to každých šesť rokov. Ako jedno zo systémových opatrení chceme zmeniť systém akreditácií a už máme aj nejaké návrhy. To bude súčasťou programového dokumentu, ktorý sa ma predložiť na rokovanie vlády do konca tohto roka. Nie je na čo čakať.
Školstvo je najväčšia loď v štáte, na jej palube je 170-tisíc pracovníkov a milión žiakov a študentov. Mojou úlohou je spojiť tieto sily a pokúsiť sa ten obrovský tanker, ktorý je v školstve, natočiť správnym smerom.
Ak nim pohneme správne, potom presvedčíme tých, ktorí rozhodujú o financiách – koaličnú radu, politické strany v parlamente a vládu, že tú minimálnu garantovanú hranicu, ktorá je momentálne v dokumente uvedená, treba navýšiť.
Nie je to teda len záležitosťou koalície, ale aj opozičných strán. Možno je málo známe, že som už rokoval aj s opozičnými politikmi a zdôraznil som, že dvere sú otvorené.
S kým ste tak napríklad hovorili?
Napríklad s pánom Poliačikom. Pokúsme sa urobiť niečo pre naše školstvo, využime historickú šancu. Text, ktorý sa dostal do programového vyhlásenia vlády, sme vytvorili všetci spoločne.
Nastavme teda ten tanker správnym smerom a potom možno dostaneme aj palivo, aby sme išli rýchlejšie. Preto som vyzval predstaviteľov odborov a iniciatív, ktorí ohlásili štrajk, aby oddelili tézu o šiestich percentách od toho celého, čo môžeme spoločne dosiahnuť. Všetci majú dvere otvorené.
Použijem váš slovník: je slovenské školstvo veľký tanker plávajúci zlým smerom alebo skôr Titanic a snažíte sa vyhnúť ľadovcu?
Samozrejme, že to nie je Titanic.
Blíži sa čas vysvedčení. Akú známku by ste dnes dali slovenskému školstvu?
Nebudem takto hodnotiť. Nie som ako iní, ktorí si získavajú lacnú popularitu populistickými vyhláseniami. Myslím si, že školstvo je dobré. Áno, máme čo zlepšovať. Existuje mnoho pedagógov, ktorí svoju prácu vykonávajú veľmi dobre, potom sú takí, ktorí to robia priemerne a horšie.
No nebudem znevažovať prácu učiteľov jednoduchou známkou, už len preto, že aj v mojej rodine je príliš veľa učiteľov. Pretože viem ako pristupujú k deťom, ako sa pripravujú.
To nie je tak, že učiteľ o pol jednej odíde z práce, ale má aj svoje povinnosti, ktoré vybavuje doma, opravuje, pripravuje sa na ďalšiu hodinu a podobne. Takže poznám prácu učiteľa a môžem zodpovedne prehlásiť, že určite si zaslúžia viac.
Akú známku by ste teda dali školstvu?
Príďte o mesiac a opýtajte sa ma to isté.
Dnes to teda nepoviete?
Vyjadril som sa, že školstvo je dobré, ale nemyslel som tým trojku. Je to ťažká otázka, lebo keď sa povie, že v školstve je zle, tak koho postihnete? Nikoho, pretože to je výrok, ktorý je príliš všeobecný na to, aby ohodnotil jednou známkou prácu 8-tisíc učiteľov a ďalších 100-tisíc zamestnancov.
Chcete, aby som jedným slovom ohodnotil žiaka, ktorý vyhrá medzinárodnú olympiádu alebo tím z bratislavských fakúlt Slovenskej technickej univerzity a ich šieste miesto v celosvetovej vedeckej súťaži a zároveň tých, ktorí ich výsledky hodnotenia znižujú.
Nedá sa naoko ohodnotiť takýto obrovský kolos, je to zavádzajúce a znevažuje to prácu tých, ktorí ťahajú školstvo hore a dosahujú vynikajúce výsledky.
Kto vám dal ponuku, aby ste bol ministrom?
Bol to pán predseda Andrej Danko.
SNS vo svojom predvolebnom programe hovorila, že chce podporovať výučbu vlastenectva. Vy sa s tým stotožňujete?
Áno, určite.
Chcete posilniť občiansku výchovu proti extrémizmu a totalitným režimom. Ako by mali učitelia vysvetľovať žiakom súčasnú migračnú krízu?
Hlavne objektívne a na základe faktov. Táto téma má viacero rozmerov. Extrémisti sa dostali do parlamentu najmä vďaka podpore prvovoličov.
Zlyhávajú učitelia pri výučbe kritického myslenia žiakov a overovania si faktov na sociálnych sieťach?
Je to mimoriadne aktuálna a citlivá téma. Najdôležitejšie je, aby učitelia, rodičia, politici a aj médiá úzko spolupracovali na objasňovaní faktov našej mládeži.
Rudolf Sivý, Jana Čunderlíková, Aktuality.sk
Facebook Zdieľať