Minister Juraj Draxler: V oblasti kvantových technológií vieme prispieť v prospech EÚ
Slovensko má dobrý "cveng" v Európe v oblasti výskumu kvantových technológií (KT) a chce aj politicky prispievať k užitočným iniciatívam na úrovni EÚ, ktoré prepájajú akademický výskum s priemyselným využitím. Uviedol to včera v Bruseli minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Juraj Draxler v rámci konferencie "Kvantové technológie – Príležitosti pre európsky priemysel".
Konferenciu, ktorá sa konala na pôde Európskej komisie, otváral eurokomisár pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Günther Oettinger, zúčastnil sa jej aj komisár pre výskum, vedu a inováciu Carlos Moedas a medzi prominentných hostí patrili aj dvaja nositelia Nobelovej ceny za fyziku Serge Haroche a David Wineland a tiež čakateľ na Nobelovu cenu, rakúsky fyzik Anton Zeilinger.
Slovensko okrem ministra školstva zastupoval predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavol Šajgalík a Vladimír Bužek z Fyzikálneho ústavu SAV, ktorý je najväčším slovenským odborníkom na kvantové technológie.
Minister Draxler pripomenul, že EÚ má stále veľký náskok vo vedeckom výskume, aj v oblasti kvantovej mechaniky, na konferencii však odznelo, že najväčší európski konkurenti USA a Čína investujú veľké prostriedky do komerčného využitia technológií založených na kvantovej mechanike.
"Moja úloha bola politická. Vzhľadom na to, že Slovensko v júli 2016 preberie predsedníctvo v EÚ, je dôležité, aby naši partneri vedeli, že im budeme vedieť pripraviť pôdu na to, aby dochádzalo k lepšiemu prepájaniu čisto vedeckého výskumu na aplikovaný výskum a k transferu týchto poznatkov priamo do priemyslu," uviedol Draxler.
Minister zdôraznil, že KT sú oblasťou, ktorá predstavuje obrovské možnosti pre bežný život ľudí, zároveň si však vyžadujú obrovské finančné investície, preto sa dnešná konferencia venovala aj tejto problematike. Podľa jeho slov EÚ chce nájsť možnosti, ako čo najlepšie finančne prispievať na výskum a ako nadviazať ďalší dialóg medzi podnikovou sférou a akademickou sférou, aby sa terajší náskok EÚ v kvantových technológiách odrazil aj v každodennom živote jej obyvateľov.
Šéf rezortu školstva v tejto súvislosti taktiež zdôraznil, že v oblasti kvantových technológií má Slovensko "pomerne dobrý a s európskym cvengom prijímaný základný výskum", čo našej krajine otvára dvere na medzinárodné fóra.
"Slovensko, ako malá krajina, sme v niektorých témach silní. To sme dnes aj demonštrovali a predsedníctvo v EÚ bude dobrá príležitosť ukázať, že vieme pomáhať užitočným iniciatívam na úrovni Európskej únie," povedal minister.
Profesor V. Bužek, ktorý patrí medzi najcitovanejších slovenských vedcov v zahraničí, upozornil, že táto oblasť si vyžaduje veľké investície na ďalší rozvoj, ale už teraz sú k dispozícii priemyselne využiteľné kvantové technológie. Spomenul gravimeter založený na kvantovej interferencii, atómové hodiny či kvantovú kryptografiu.
Eurokomisár G. Oettinger v tejto súvislosti spomenul aj novú generáciu počítačov, zdokonalenie počítačovej bezpečnosti, diaľkový prieskum Zeme, metrológiu a ďalšie oblasti využitia KT.
"Dá sa predpokladať, že budúcnosť bude kvantová. Tomu sa nevyhneme. Súčasné technológie sú energeticky veľmi náročné a keď sa dostávame k mikroskopickým objektom, je tam malé množstvo energie a obrovská úspora energie," vysvetlil Bužek.
Profesor pripomenul, že v USA sa dnes spotrebujú 3 % všetkej energie len na chladenie počítačov, pričom kvantové počítače "v princípe" žiadnu energiu nepotrebujú, pracujú s inými energetickými nárokmi. Využiteľnosť KT vidí aj pri "nenapadnuteľnom" zabezpečení počítačovej komunikácie, spresnení systémov lokalizácie GPS alebo synchronizácie počítačových sietí.
Zdroj: TASR
Konferenciu, ktorá sa konala na pôde Európskej komisie, otváral eurokomisár pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Günther Oettinger, zúčastnil sa jej aj komisár pre výskum, vedu a inováciu Carlos Moedas a medzi prominentných hostí patrili aj dvaja nositelia Nobelovej ceny za fyziku Serge Haroche a David Wineland a tiež čakateľ na Nobelovu cenu, rakúsky fyzik Anton Zeilinger.
Slovensko okrem ministra školstva zastupoval predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavol Šajgalík a Vladimír Bužek z Fyzikálneho ústavu SAV, ktorý je najväčším slovenským odborníkom na kvantové technológie.
Minister Draxler pripomenul, že EÚ má stále veľký náskok vo vedeckom výskume, aj v oblasti kvantovej mechaniky, na konferencii však odznelo, že najväčší európski konkurenti USA a Čína investujú veľké prostriedky do komerčného využitia technológií založených na kvantovej mechanike.
"Moja úloha bola politická. Vzhľadom na to, že Slovensko v júli 2016 preberie predsedníctvo v EÚ, je dôležité, aby naši partneri vedeli, že im budeme vedieť pripraviť pôdu na to, aby dochádzalo k lepšiemu prepájaniu čisto vedeckého výskumu na aplikovaný výskum a k transferu týchto poznatkov priamo do priemyslu," uviedol Draxler.
Minister zdôraznil, že KT sú oblasťou, ktorá predstavuje obrovské možnosti pre bežný život ľudí, zároveň si však vyžadujú obrovské finančné investície, preto sa dnešná konferencia venovala aj tejto problematike. Podľa jeho slov EÚ chce nájsť možnosti, ako čo najlepšie finančne prispievať na výskum a ako nadviazať ďalší dialóg medzi podnikovou sférou a akademickou sférou, aby sa terajší náskok EÚ v kvantových technológiách odrazil aj v každodennom živote jej obyvateľov.
Šéf rezortu školstva v tejto súvislosti taktiež zdôraznil, že v oblasti kvantových technológií má Slovensko "pomerne dobrý a s európskym cvengom prijímaný základný výskum", čo našej krajine otvára dvere na medzinárodné fóra.
"Slovensko, ako malá krajina, sme v niektorých témach silní. To sme dnes aj demonštrovali a predsedníctvo v EÚ bude dobrá príležitosť ukázať, že vieme pomáhať užitočným iniciatívam na úrovni Európskej únie," povedal minister.
Profesor V. Bužek, ktorý patrí medzi najcitovanejších slovenských vedcov v zahraničí, upozornil, že táto oblasť si vyžaduje veľké investície na ďalší rozvoj, ale už teraz sú k dispozícii priemyselne využiteľné kvantové technológie. Spomenul gravimeter založený na kvantovej interferencii, atómové hodiny či kvantovú kryptografiu.
Eurokomisár G. Oettinger v tejto súvislosti spomenul aj novú generáciu počítačov, zdokonalenie počítačovej bezpečnosti, diaľkový prieskum Zeme, metrológiu a ďalšie oblasti využitia KT.
"Dá sa predpokladať, že budúcnosť bude kvantová. Tomu sa nevyhneme. Súčasné technológie sú energeticky veľmi náročné a keď sa dostávame k mikroskopickým objektom, je tam malé množstvo energie a obrovská úspora energie," vysvetlil Bužek.
Profesor pripomenul, že v USA sa dnes spotrebujú 3 % všetkej energie len na chladenie počítačov, pričom kvantové počítače "v princípe" žiadnu energiu nepotrebujú, pracujú s inými energetickými nárokmi. Využiteľnosť KT vidí aj pri "nenapadnuteľnom" zabezpečení počítačovej komunikácie, spresnení systémov lokalizácie GPS alebo synchronizácie počítačových sietí.
Zdroj: TASR
Facebook Zdieľať