Dnes si pripomíname 241. výročie narodenia básnika a kňaza Jána Hollého
Pri príležitosti výročia narodenia si pripomíname život a dielo významného básnika a kňaza Jána Hollého. Jeho tvorba výrazne ovplyvnila formovanie slovenskej literatúry i národného povedomia Slovákov.
Ján Hollý sa narodil 24. marca 1785 v Borskom Mikuláši. Po štúdiách v Skalici, Bratislave a Trnave, kde absolvoval filozofiu i teológiu a rozvíjal svoj literárny talent pod vplyvom významných osobností, bol v roku 1808 vysvätený za kňaza. Už počas štúdií sa venoval básnickej tvorbe i prekladom gréckych a latinských hrdinských básní. Postupne sa rozhodol tvoriť v slovenčine, čím významne prispel k rozvoju národného povedomia. Najväčšiu stopu na ňom zanechal profesor filozofie a teológie Juraj Palkovič, ktorý sa neskôr stal jeho mecénom a vydavateľom jeho kníh.
Ako kňaz pôsobil Ján Hollý na viacerých miestach, najmä v Maduniciach pri Piešťanoch, kde si získal úctu veriacich svojou ľudskosťou a rovnosťou voči všetkým, až kým jeho život zásadne neovplyvnila tragická udalosť požiaru, po ktorej odišiel na Dobrú Vodu.
Pred uzákonením štúrovskej slovenčiny ho navštívili aj samotní štúrovci – Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža. Žiadali ho o súhlas s uzákonením novej spisovnej slovenčiny. J. Hollý ich v ťažkých časoch vývinu nového jazyka podporil. Napriek tomu vždy písal a zostal verný bernolákovčine.
Šesť rokov pôsobil Ján Hollý v obci Dobrá Voda na fare, kde 14. apríla 1849 zomrel. Nad hrobom má pomník vďaka zbierke, ktorú zorganizovali Ján Palárik a Jozef Karol Viktorin. Slávnostné odhalenie pomníka v prítomnosti Ľudovíta Štúra sa konalo 11. mája 1854.
V roku 1985 pri príležitosti 200. výročia narodenia básnika mu bola práve v Dobrej Vode, kde J. Hollý prežil posledné roky svojho života, zriadená Pamätná izba. Dnes patrí medzi kultúrne pamiatky Slovenskej republiky.
Základným cieľom tvorby Jána Hollého bolo priblíženie slávnej slovenskej histórie a posilnenie národného povedomia. Vo svojich dielach poukazoval na nerovnosť a nejednotu národa, ale najmä na jeho hrdinské skutky a na fakt, že Slováci by sa mali stať rovnoprávnym národom Uhorska. K jeho najvýznamnejším dielam patria národné eposy Svätopluk, Cyrilometodiáda, Sláv a zbierka idylických básní Selanky. V elégiách vyjadroval smútok nad osudom utláčaného národa a kritizoval bezprávie, kým v ódach oslavoval statočné skutky, priateľov a dobrodincov.
Spisy Jána Hollého majú pre slovenskú kultúru a literatúru zásadný význam. Slovenčinu uviedol do literatúry, zdokonalil jej pravopis, gramatiku a prozódiu a obohatil ju novými slovami na vyjadrenie myšlienok a citov. Prostredníctvom jeho diel sa slovenský jazyk dostal aj do kostolov, kde predtým ľud spieval po česky, navyše mladé generácie našli v jeho tvorbe vzor a oporu pre rozvoj slovenskej literatúry.
Facebook Zdieľať