Bratislava bude 8. septembra jedným z centier európskej diskusie o vzdelávaní. OECD predstaví výsledky PISA 2025

V Bratislave OECD predstaví výsledky jedného z najvýznamnejších medzinárodných meraní kvality vzdelávania. Na podujatí, ktoré spoločne organizujú ministerstvo školstva a OECD, sa zúčastnia ministri, vrcholní predstavitelia vzdelávacích politík a odborníci z krajín regiónu. Spoločne budú diskutovať aj o opatreniach na zvyšovanie kvality vzdelávania, znižovanie nerovností a o tom, ako pripraviť mladých ľudí na život v rýchlo sa meniacom svete.

Podujatie otvorí minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Tomáš Drucker. Účastníkom sa prihovorí aj generálny tajomník OECD Mathias Cormann a hlavné zistenia PISA 2025 s regionálnym pohľadom predstaví zástupca generálneho tajomníka OECD František Ružička.

„To, že sa takáto významná medzinárodná diskusia uskutočňuje práve v Bratislave, vnímame ako prejav dôvery a zároveň záväzok. PISA pre nás nie je súťažou o miesto v rebríčku. Je to diagnostika, ktorá nám ukazuje, kde náš vzdelávací systém funguje a kde musíme konať dôslednejšie. Kvalitné vzdelávanie je najlepšou investíciou do budúcnosti detí a zároveň jedným z najsilnejších prorastových opatrení, ktoré môže krajina urobiť,“ uviedol minister školstva Tomáš Drucker.

Slovensko sa do medzinárodného merania PISA zapája kontinuálne od roku 2003. Do cyklu PISA 2025 sa na Slovensku zapojilo celkovo 300 škôl a približne 6 684 pätnásťročných žiakov. Hlavnou sledovanou oblasťou bola prírodovedná gramotnosť, pričom meranie sa venovalo aj čitateľskej a matematickej gramotnosti. Súčasťou aktuálneho cyklu bolo aj hodnotenie schopnosti žiakov učiť sa v digitálnom svete.

Výsledky PISA sú pre rezort dôležité najmä preto, že umožňujú porovnávať vývoj slovenského vzdelávacieho systému v čase a zároveň identifikovať oblasti, v ktorých sú potrebné systémové zmeny. Dáta rezort využíva pri nastavovaní vzdelávacích politík od predprimárneho vzdelávania cez kurikulárnu reformu až po zmeny na stredných školách.

„Výsledky PISA nevnímame ako jednorazové vysvedčenie, ale ako živý analytický podklad. Pomáhajú nám presnejšie identifikovať, kde vznikajú rozdiely vo výsledkoch detí a ktoré opatrenia môžu mať najväčší efekt. O to dôležitejšie je pracovať s nimi v čase, keď nový vzdelávací program rozširujeme na všetky základné školy,“ uviedla generálna riaditeľka Národného inštitútu vzdelávania a mládeže Romana Kanovská.

Od septembra 2026 prechádzajú všetky základné školy na vzdelávanie podľa nového štátneho vzdelávacieho programu. Cieľom zmeny je posunúť vzdelávanie od nadmerného memorovania k porozumeniu, kritickému mysleniu, riešeniu problémov a schopnosti využívať získané vedomosti v reálnom živote. Súčasne rezort pokračuje v opatreniach zameraných na znižovanie rozdielov medzi deťmi, zvyšovanie dostupnosti predprimárneho vzdelávania, modernizáciu stredného školstva a lepšie prepojenie vzdelávania s potrebami spoločnosti a trhu práce.

Dôležitou témou bratislavského stretnutia je aj využívanie technológií a umelej inteligencie vo vzdelávaní. Samostatná pracovná časť programu sa venuje tomu, ako digitálne technológie ovplyvňujú kognitívny, sociálny a emocionálny rozvoj žiakov, aké podmienky potrebujú školy na ich bezpečné a zmysluplné využívanie a akú úlohu majú pri nastavovaní pravidiel zohrávať štáty. Diskusia sa dotkne aj skúseností s obmedzovaním smartfónov v školách a možností medzinárodnej spolupráce pri využívaní umelej inteligencie.

„Na výsledky PISA musí nadväzovať konkrétna politika. Ak vieme, kde máme slabé miesta, našou povinnosťou je systematicky ich riešiť. Zmeny vo vzdelávaní sa neprejavia zo dňa na deň a nemôžu byť projektom jedného volebného obdobia. Potrebujeme stabilný smer založený na dátach, odbornosti a na tom, čo je dobré pre deti. Práve tak môžeme zvýšiť kvalitu života na Slovensku a posilniť našu schopnosť uspieť v globálnej súťaži o talent a investície,“ zdôraznil T. Drucker.

Slovensko plánuje pokračovať aj v ďalšom cykle medzinárodného merania PISA, pričom bude overovať aj finančnú gramotnosť ako jednu z praktických kompetencií, ktoré mladí ľudia potrebujú na samostatné a zodpovedné rozhodovanie.

Bratislavské stretnutie tak nie je iba prezentáciou výsledkov medzinárodného merania. Je príležitosťou konfrontovať slovenské reformy so skúsenosťami iných krajín, pomenovať oblasti, v ktorých sa Slovensko potrebuje zlepšiť a využívať medzinárodné dáta na tvorbu vzdelávacej politiky, ktorá prináša merateľné výsledky pre deti, školy aj budúcnosť krajiny.