B. Gröhling: Do reformy vzdelávania sa zapojili po prvýkrát okrem učiteľov aj žiaci a rodičia

Rezort školstva začiatkom roka predstavil východiskové dokumenty, ktorými prezentoval zámer a ciele reformy Vzdelávanie pre 21. storočie. Historicky po prvýkrát sa do diskusie o reforme školstva môžu zapojiť tí, ktorých sa zmeny dotýkajú, vrátane učiteľov z praxe, rodičov a samotných žiakov. Môžu sa tak spolupodieľať na novom obsahu a formách vzdelávania.

„Veľmi oceňujem všetkých učiteľov, riaditeľov a odborníkov, ktorí tvoria nový obsah vzdelávania. Vôbec po prvý raz sa na príprave zmien v učive podieľajú samotné školy a navyše ich aj pripomienkovala verejnosť, rodičia či žiaci. Naším cieľom je pripraviť moderné učivo hodné 21. storočia, v ktorom žiakov naučíme nielen si zapamätať informácie, ale vyhľadávať ich, pracovať s nimi, prepájať poznatky z rôznych predmetov a použiť ich v praxi," povedal minister školstva, vedy, výskumu a športu SR  Branislav Gröhling.

Štátny pedagogický ústav získal počas konzultácií s verejnosťou viac ako 370 konkrétnych inšpirácií, podnetov a komentárov. Smerovali najmä k potrebe zmien práce učiteľov na hodinách. Výsledkom bude menej memorovania a viac prepojenia učiva s praktickým životom. Žiaci, ktorí sa do konzultačného procesu zapojili prostredníctvom Žiackeho poradného výboru, by najviac ocenili diskusie o environmentálnych témach.  

„Všetkými podnetmi sme sa zodpovedne zaoberali. 200 pripomienok sme vyhodnotili ako pripomienky k samotným predloženým dokumentom a z nich sme 147 buď priamo zapracovali do znenia samotných pripomienkových dokumentov alebo budú zohľadnené pri príprave ďalších kurikulárnych dokumentov. Po konzultácii s odborníkmi v jednotlivých komisiách sme 53 pripomienok nevedeli zapracovať bez zásadnej úpravy celej kurikulárnej zmeny. Ďakujeme všetkým, ktorí sa do procesu pripomienkovania zapojili,“ sumarizuje proces Miroslava Hapalová, riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu.

Ako budú zmeny vyzerať?

Mnohí žiaci sa dnes v slovenských školách necítia šťastne,  sú demotivovaní a nevidia zmysel toho, čo sa učia. Môže za to aj učivo, o ktorom v škole pasívne počúvajú, píšu poznámky, alebo sa ho musia učiť naspamäť bez porozumenia hlbších súvislostí. Chýba im prepojenie s reálnym životom a prax v zručnostiach pre život v 21. storočí. Nový štátny vzdelávací program má ambíciu otvoriť cestu a povzbudiť učiteľov, aby tento stav zmenili.

V súčasnosti sa veľa hovorí o kritickom myslení. Odborná verejnosť apeluje na to, aby žiaci nie len poznali definíciu pojmu, ale aby vedeli uplatniť princípy takéhoto spôsobu myslenia vo svojom každodennom živote. Budú sa to učiť napríklad tým, že budú na hodine viesť spor o tom, či sú lepšie autá na spaľovací alebo elektrický pohon. Budú musieť vyhľadať informácie o oboch typoch áut, ktoré im pomôžu zistiť, ktoré auto lepšie spĺňa kritériá. A napokon môžu zhodnotiť, ktorý zdroj informácií im pomohol najviac, ktorý obsahoval spoľahlivé informácie a ktorý bol nepravdivý či zavádzajúci.

Nový štátny vzdelávací program chce dať školám dostatočnú slobodu a podporu v tom, aby vedeli vzdelávať moderne.

„Chceme učiť žiakov tak, aby vedeli samostatne myslieť a zodpovedne konať na základe vedomostí a dát. Už dnes takto mnohé školy vedú svojich žiakov, no ďalšie nemajú odvahu s takýmito aktivitami začať,“ hovorí Martin Kríž z odboru kurikula a inovácií na ministerstve školstva.

Ďalšie kroky

Tieto mesiace odborníčky a odborníci v pracovných tímoch pripravujú návrhy vzdelávacích štandardov. Verejnosti budú predstavené na jeseň 2022, keď prejdú konzultačným procesom so všetkými dôležitými aktérmi z oblasti vzdelávania. Ich súčasťou budú opäť aj rodičia a žiaci.

Prvé školy na dobrovoľnej báze budú vyučovať podľa nového štátneho vzdelávacieho program v školskom roku 2023/2024. Plošne sa zmeny budú zavádzať v septembri 2026.

Východiskové dokumenty vo forme po zapracovaní pripomienok sú zverejnené na webovej stránke www.vzdelavanie21.sk.