Akými vlastnosťami disponujú slovenskí učitelia?

„Školy plnia výchovno-vzdelávacie ciele Znamená to, že musia svojich absolventov pripraviť nielen po kognitívnej stránke, ale dôležitý je aj proces utvárania osobnosti a rozvoj kompetencií žiakov pre uplatnenie sa v modernej spoločnosti a na neustále meniacom sa trhu práce,“ hovorí Filip Galleé, projektový manažér projektu PIAAC, a dodáva: ,,Pozornosť vo výskume sa preto sústredila aj na osobnostné charakteristiky pedagogických zamestnancov regionálneho školstva, ktoré majú zásadný vplyv na kvalitu každodenných interakcií medzi učiteľom a žiakom a zároveň vplývajú aj na rozvoj osobností žiakov a ich zručností “.

Výskum bol realizovaný na vzorke 2 014 učiteľov z celého Slovenska, z toho 958 bolo zo základných škôl a 1 056 zo stredných škôl. Priemerný vek respondentov bol 43,5 roka, pomer žien a mužov predstavoval 78 % k 22 %, čo korešponduje aj s dátami z medzinárodnej štúdie OECD TALIS ohľadom veku a zastúpenia pohlaví v slovenskom školstve. Cieľom tohto výskumu bolo analyzovať a vyhodnotiť úroveň preferencie osobnostných charakteristík Päťfaktorového modelu osobnosti (Big Five model) učiteľov základných a stredných škôl. Zámerom bolo zistiť, ako sa osobnostné črty líšia podľa veku, pohlavia alebo podľa typu školy a zároveň, ako súvisia so subjektívnym vnímaním zdravia a psychickej pohody ci profesijnými zámermi učiteľov.

Čo predstavuje Päťfaktorový model osobnosti (Big Five model)?

Už samotný názov prezrádza, že ide o koncept, ktorým sa merajú charakteristické črty osobnosti v piatich dimenziách. Päťfaktorový model osobnosti tvoria svedomitosť (conscientiousness), extroverzia (extroversion), prívetivosť (agreeableness), otvorenosť (openness) a emocionálna vyrovnanosť (emotional stability). Každý z účastníkov výskumu si prostredníctvom online dotazníka vyberal zo 104 dvojíc výrokov také tvrdenia, ktoré ho najlepšie vystihujú. Tie boli následne vyhodnotené v rámci piatich hlavných dimenzií a 13 poddimenzií (osobnostných charakteristík), z ktorých vzišli zaujímavé výsledky.

Akí sú slovenskí učitelia?

V sebahodnotení všetkých zúčastnených učiteľov najviac dominovala osobnostná dimenzia svedomitosť v zastúpení charakteristík ako organizovanosť a sebadisciplína, ďalej extroverzia v poddimenzii asertivita a prívetivosť v poddimenzii spolupráca. Najmenej prítomné charakteristiky patrili spoločenskosti (extroverzia), prispôsobivosti (emocionálna vyrovnanosť), zvedavosti (otvorenosť) a veľkorysosti (prívetivosť). Napríklad, v dimenzii extroverzia to znamená, že učitelia majú nižšiu mieru záujmu o spoločenské interakcie, ale v rámci triedy prejavujú rozhodné a asertívne správanie. V dimenzii prívetivosť majú väčšiu náklonnosť k tímovej spolupráci, no ochota zdieľať čas a prostriedky je nižšia.

Štatisticky významné sú aj rozdiely medzi učiteľmi základných a stredných škôl v dimenzii otvorenosť. V charakteristikách zvedavosť a intelektuálnosť učitelia základných škôl v sebahodnotení reportovali nižšie preferencie ako učitelia stredných škôl. Znamená to, že stredoškolskí učitelia majú väčší záujem vzdelávať sa a vnímajú samých seba ako viac intelektuálne zameraných. Učitelia základných škôl sa vnímajú ako menej ambiciózni a prispôsobiví než učitelia gymnázií, no zároveň viac veľkorysí ako ich kolegovia zo stredných odborných škôl.

Čo sa týka rozdielov v osobnostných charakteristikách podľa pohlavia a veku, muži viac manifestovali otvorenosť a emocionálnu vyrovnanosť, ženy svedomitosť a extroverziu. Zároveň možno konštatovať, že svedomitosť s vekom rastie a extroverzia naopak klesá.

Prečo sú výsledky a analýzy výskumu dôležité a v čom prospešné?

„Skvalitnenie vzdelávania učiteľov je jednou z našich priorít. V Pláne obnovy máme na tento účel vyčlenenú sumu takmer 50 miliónov eur. Dôležitým krokom je tiež otvorenie tohto vzdelávania aj pre neštátnych poskytovateľov. Tí dlhodobo odvádzajú v oblasti vzdelávania učiteľov kvalitnú prácu, no až teraz bude uznávané. Túto zmenu sme ukotvili v novele zákona o pedagogických zamestnancoch,“ uviedol minister školstva Branislav Gröhling.

Na základe výskumu vieme, že aspekty líderstva (asertivita, sebadisciplína) sú v charakteristikách dominantné a prítomné, učitelia by zároveň mohli profitovať z tréningu zručností zameraných na prispôsobivosť (emocionálnu vyrovnanosť). Analýza dát potvrdila, že učitelia s nižším skóre v emocionálnej vyrovnanosti intenzívnejšie vnímajú stres a častejšie prežívajú úzkosť, strach.

,,Zvýšenie zručnosti efektívne zvládať negatívne emócie a vyrovnávanie sa s neistotou a zmenami môže priniesť mnohým učiteľom prospech v každodenných situáciách a dlhodobo zlepšiť spokojnosť v práci. Zároveň je to zručnosť, ktorá je dôležitá aj pre samotných žiakov. Veď nie nadarmo sa hovorí, že ak je spokojný učiteľ, je spokojný aj žiak (a rodič),“ pokračuje Galleé.

Okrem emocionálnej vyrovnanosti je potrebné zamerať sa aj na zvedavosť, kreativitu či intelektuálnosť. Implementácie prvkov kreativity a zvedavosti do vzdelávania učiteľov môže zohrávať dôležitú rolu pri zavádzaní inovatívnych prvkov a nových technológií do vyučovania.

„Naším cieľom je inovovať vzdelávanie učiteľov tak, aby sa do výučby zakomponovalo kritické myslenie, rozvoj kreativity, tímovú prácu či prierezové zručnosti a gramotnosti, ktoré sú v najmä v dnešnej dobe nesmierne potrebné pre žiakov aj študentov,“ uzavrel šéf rezortu Branislav Gröhling.

Celá analýza „Mäkké zručnosti učiteľov základných a stredných škôl v kontexte kompetencií 21. storočia“ je dostupná NÚCEM.