Medzinárodné zisťovania sociálnych a ekonomických podmienok života vysokoškolákov
Sociálno-ekonomické zázemie študentov, ale aj ich ubytovanie, príjem, finančná podpora od rodičov či platená práca počas štúdia sú hlavné oblasti prieskumu, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom medzinárodného projektu EUROSTUDENT. My už teraz poznáme výsledky, ktoré sú súčasťou správy Sociálne a ekonomické podmienky života študentov verejných vysokých škôl na Slovensku, ktorá obsahuje prvé výsledky tohto prieskumu.
Výskum sa zameriaval na študentov verejných vysokých škôl tak denného ako aj externého štúdia, pričom dve tretiny respondentov tvorili študenti bakalárskeho štúdia a viac ako polovicu z celkového počtu respondentov predstavovali ženy. V prieskume boli najviac zastúpení študenti spoločenských vied, podnikania a práva, najmenšiu účasť mali študenti poľnohospodárstva a veterinárstva.
Z hľadiska skúmania medzigeneračnej vzdelanostnej mobility sa zisťoval aj sociálny status rodičov študentov. Najväčšia skupina otcov aj matiek dosiahla stredoškolské vzdelanie s maturitou. Z hľadiska zamestnania otcov bola najviac zastúpená kategória remeselník alebo kvalifikovaný robotník a zákonodarca, vyšší štátny úradník, vedúci alebo riadiaci zamestnanec. U matiek bolo najviac zastúpené zamestnanie patriace do kategórie technický, zdravotnícky, pedagogický alebo iný pomocný odborný zamestnanec a prevádzkový zamestnanec v službách alebo v obchode a nižší administratívny zamestnanec.
V skúsenostiach s platenou prácou pred začiatkom štúdia bol medzi študentmi denného a externého štúdia zistený najväčší rozdiel v skúsenostiach s prácou po dobu najmenej 1 rok a najmenej 20 hodín týždenne. Išlo o šiestich z desiatich študentov externého štúdia a menej ako pätinu denných študentov.
Podľa priebežných výsledkov prieskumu približne štyria z desiatich študentov bývali s rodičmi alebo inými príbuznými (38,5 %). Ďalších takmer 46 % vysokoškolákov býva s inou osobou alebo osobami. Samostatné bývanie uviedlo iba 3,4 % respondentov. Kým zo študentov denného štúdia uviedlo ako formu bývania internát, takmer 47 %, u externistov to bolo len 3,7 %.
Pre študentov denného štúdia bol najrozšírenejším zdrojom financií príspevok od rodičov, resp. partnera, pričom u študentov bývajúcich u rodičov bola stredná hodnota tohto príspevku 50 eur a u bývajúcich na internáte, v podnájme alebo vo vlastnom byte 100 eur.
Štyria z desiatich študentov denného štúdia uviedli, že majú počas semestra platenú prácu, približne jedna pätina pracovala počas celého semestra a jedna pätina mala príležitostnú prácu. Grant alebo štipendium dostávala necelá pätina týchto študentov, študentskú pôžičku poberalo necelé percento z nich.
Pre študentov externého štúdia bol najrozšírenejším zdrojom financií zárobok z práce alebo brigády, pričom počas celého semestra z nich pracovalo 73,9 %, príležitostnú prácu malo 8,9 % a 17,2 % ich nepracovalo. U študentov bývajúcich u rodičov bola stredná hodnota zárobku 309,6 eur, u bývajúcich na internáte, v podnájme alebo vo vlastnom byte 500 eur. Študentskú pôžičku poberali študenti externého štúdia len veľmi výnimočne (1,4 %).
Realizácia projektu EUROSTUDENT naďalej pokračuje, pričom ÚIPŠ vypracuje začiatkom budúceho roka národnú správu. Výsledky prieskumu využijú jednak medzinárodné organizácie ako OECD, Európska komisia či pracovná skupina Bolonského procesu pre sociálnu dimenziu a mobilitu, ako aj samotné krajiny pri tvorbe vzdelávacích politík.
Tieto výsledky sú cenným zdrojom informácií, na ktoré treba prihliadať pri nastavovaní opatrení, ktoré majú vo vzťahu k vysokoškolákom sociálny aspekt a tiež v sebe nesú ekonomické dopady.
Michal Kaliňák
hovorca ministra
Výskum sa zameriaval na študentov verejných vysokých škôl tak denného ako aj externého štúdia, pričom dve tretiny respondentov tvorili študenti bakalárskeho štúdia a viac ako polovicu z celkového počtu respondentov predstavovali ženy. V prieskume boli najviac zastúpení študenti spoločenských vied, podnikania a práva, najmenšiu účasť mali študenti poľnohospodárstva a veterinárstva.
Z hľadiska skúmania medzigeneračnej vzdelanostnej mobility sa zisťoval aj sociálny status rodičov študentov. Najväčšia skupina otcov aj matiek dosiahla stredoškolské vzdelanie s maturitou. Z hľadiska zamestnania otcov bola najviac zastúpená kategória remeselník alebo kvalifikovaný robotník a zákonodarca, vyšší štátny úradník, vedúci alebo riadiaci zamestnanec. U matiek bolo najviac zastúpené zamestnanie patriace do kategórie technický, zdravotnícky, pedagogický alebo iný pomocný odborný zamestnanec a prevádzkový zamestnanec v službách alebo v obchode a nižší administratívny zamestnanec.
V skúsenostiach s platenou prácou pred začiatkom štúdia bol medzi študentmi denného a externého štúdia zistený najväčší rozdiel v skúsenostiach s prácou po dobu najmenej 1 rok a najmenej 20 hodín týždenne. Išlo o šiestich z desiatich študentov externého štúdia a menej ako pätinu denných študentov.
Podľa priebežných výsledkov prieskumu približne štyria z desiatich študentov bývali s rodičmi alebo inými príbuznými (38,5 %). Ďalších takmer 46 % vysokoškolákov býva s inou osobou alebo osobami. Samostatné bývanie uviedlo iba 3,4 % respondentov. Kým zo študentov denného štúdia uviedlo ako formu bývania internát, takmer 47 %, u externistov to bolo len 3,7 %.
Pre študentov denného štúdia bol najrozšírenejším zdrojom financií príspevok od rodičov, resp. partnera, pričom u študentov bývajúcich u rodičov bola stredná hodnota tohto príspevku 50 eur a u bývajúcich na internáte, v podnájme alebo vo vlastnom byte 100 eur.
Štyria z desiatich študentov denného štúdia uviedli, že majú počas semestra platenú prácu, približne jedna pätina pracovala počas celého semestra a jedna pätina mala príležitostnú prácu. Grant alebo štipendium dostávala necelá pätina týchto študentov, študentskú pôžičku poberalo necelé percento z nich.
Pre študentov externého štúdia bol najrozšírenejším zdrojom financií zárobok z práce alebo brigády, pričom počas celého semestra z nich pracovalo 73,9 %, príležitostnú prácu malo 8,9 % a 17,2 % ich nepracovalo. U študentov bývajúcich u rodičov bola stredná hodnota zárobku 309,6 eur, u bývajúcich na internáte, v podnájme alebo vo vlastnom byte 500 eur. Študentskú pôžičku poberali študenti externého štúdia len veľmi výnimočne (1,4 %).
Realizácia projektu EUROSTUDENT naďalej pokračuje, pričom ÚIPŠ vypracuje začiatkom budúceho roka národnú správu. Výsledky prieskumu využijú jednak medzinárodné organizácie ako OECD, Európska komisia či pracovná skupina Bolonského procesu pre sociálnu dimenziu a mobilitu, ako aj samotné krajiny pri tvorbe vzdelávacích politík.
Tieto výsledky sú cenným zdrojom informácií, na ktoré treba prihliadať pri nastavovaní opatrení, ktoré majú vo vzťahu k vysokoškolákom sociálny aspekt a tiež v sebe nesú ekonomické dopady.
Michal Kaliňák
hovorca ministra
Facebook Zdieľať