Výsledky slovenských žiakov v oblasti finančnej gramotnosti v medzinárodnom meraní OECD PISA 2015
Slovenská republika sa zapojila aj do druhého cyklu testovania finančnej gramotnosti v rámci medzinárodnej štúdie OECD PISA 2015. Podobne ako v oblasti prírodovednej, matematickej a čitateľskej gramotnosti, aj hodnotenie v oblasti finančnej gramotnosti prebehlo výlučne elektronickou formou merania.
Medzinárodné porovnanie vychádza z výsledkov skupiny 15 krajín sveta, ktoré sa v rámci štúdie PISA 2015 dobrovoľne rozhodli otestovať finančnú gramotnosť svojich 15-ročných žiakov. Túto skupinu tvorilo 10 krajín OECD: Austrália, Belgicko (Flámska časť), Čile, Holandsko, Kanada, Poľsko, Slovenská republika, Španielsko, Spojené štáty americké, Taliansko a 5 tzv. partnerských krajín: Brazília, Peking-Šanghaj-Jiangsu-Guangdong Čína, Litva, Peru a Ruská federácia. Celkovo bolo otestovaných približne 53 000 žiakov sveta.
Na testovaní po druhýkrát dobrovoľne participovala aj Slovenská republika, ktorá finančnú gramotnosť 15-ročných žiakov otestovala spolu so zvyšnými doménami na vybranej vzorke 1 540 žiakov všetkých typoch škôl zapojených do štúdie PISA 2015. Do testovania finančnej gramotnosti sa zapojilo 292 slovenských škôl. Testovanie PISA realizoval Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) v dňoch 20. –30. apríla 2015.
Cieľom tejto časti štúdie PISA 2015 bolo zhodnotiť úroveň vedomostí a zručností 15-ročných žiakov v oblasti financií, ktoré sú pre nich nevyhnutné k tomu, aby mohli urobiť svoje finančné plány a rozhodnutia. Rovnako ako v ostatných sledovaných oblastiach (matematická, prírodovedná a čitateľská gramotnosť) aj v tejto oblasti sa štúdia PISA zamerala na posúdenie schopností žiakov preukázať a aplikovať ich vedomosti a zručnosti v praxi. Nemenej dôležitým cieľom tohto testovania je aj samotné medzinárodné porovnanie získaných výsledkov, ktoré môže krajinám priniesť odpovede na mnohé otázky týkajúce pohľadu mladých ľudí na finančnú oblasť ako aj jej postavenie v ich živote.
Slovenská republika dosiahla vo finančnej gramotnosti v štúdii PISA 2015 výkon na úrovni 445 bodov. Priemerné skóre slovenských žiakov sa tak nachádza pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Porovnateľný výkon ako žiaci SR dosiahli žiaci z Litvy. V rámci krajín OECD dosiahlo signifikantne nižší výkon ako Slovensko iba Čile. Pri porovnaní cyklov 2015 a 2012 sme zaznamenali významný pokles výkonu slovenských žiakov (25 bodov). V porovnaní s predchádzajúcim cyklom sme zaznamenali štatisticky významný pokles výkonu slovenských chlapcov (36 bodov), výkon dievčat je v oboch cykloch porovnateľný (štatisticky nevýznamný pokles o 14 bodov).
V druhom cykle štúdie sa v rizikovej skupine nachádza viac ako tretina (34,7 %) slovenských žiakov, čo je štatisticky významný nárast o 11,8 % oproti roku 2012. Znamená to, že 34,7 % našich žiakov nie je schopných v základných súvislostiach riešiť a aplikovať v praxi otázky a problémy týkajúce sa financií. Navyše, podiel slovenských žiakov v rizikovej skupine je o 12,4 % vyšší ako v priemere krajín OECD. V roku 2012 predstavoval tento rozdiel 7,5 %.
Na opačnej strane výkonového spektra môžeme oproti cyklu 2012 pozorovať porovnateľné percentuálne zastúpenie našich žiakov v tzv. top úrovni dosahujúce 6,3 % žiakov (štatisticky nevýznamné zvýšenie počtu o 1,8 % v porovnaní s cyklom PISA 2012). Aj napriek tomu je podiel žiakov v top skupine v SR o 5,5 % nižší ako v priemere krajín OECD.
Na rozdiel od zistení v čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti je vplyv socioekonomického statusu žiaka na výkon žiakov vo finančnej gramotnosti v Slovenskej republike porovnateľný s priemerom krajín OECD. Vplyv ESCS je v porovnaní s cyklom v roku 2012 na Slovensku slabší.
Na základe sledovania ďalších faktorov ovplyvňujúcich výkon žiakov v oblasti finančnej gramotnosti bolo zistené, že v priemere krajín OECD šesť z desiatich žiakov má bankový účet a/alebo platobnú kartu alebo si zarába peniaze vlastnou pracovnou činnosťou.
Vlastníctvo bankového účtu je v 10 z 13 participujúcich krajinách spojené s dosiahnutím vyššieho skóre v oblasti finančnej gramotnosti. Žiaci v Spojených štátoch amerických, Austrálii, Belgicku a Holandsku, ktorí sú držiteľmi bankového účtu, dosahujú najmenej o 40 bodov vyššie skóre ako žiaci, ktorí nie sú majiteľmi bankového účtu. Spojenie medzi výkonom v oblasti finančnej gramotnosti a vedením bankového účtu je silne previazané so socioekonomickým zázemím žiaka. V Spojených štátoch amerických, Taliansku, Belgicku, Austrálii, Španielsku, Kanade a Holandsku dosahujú žiaci vlastniaci bankový účet o viac ako 20 bodov vyššie skóre ako žiaci s podobným socioekonomickým zázemím, ktorí ho nevlastnia. Najvýraznejší je tento rozdiel v Holandsku, kde dosahuje 72 bodov.
Na Slovensku naopak, žiaci, ktorí vlastnia bankový účet, dosahujú o 14 bodov nižšie skóre než žiaci s podobným socioekonomickým statusom, ktorí nie sú vlastníkmi bankového účtu. Zo všetkých zapojených krajín, žiaci v Španielsku, Holandsku a Slovenskej republike (o 42 bodov), ktorí sú držiteľmi platobnej karty, dosahujú nižšie skóre než žiaci s podobným socioekonomickým statusom, ktorí platobnú kartu nevlastnia.
V rámci testovania žiaci vypĺňali test finančnej gramotnosti, na konci ktorého sa nachádzalo niekoľko otázok o ich skúsenostiach vo finančnej oblasti. Testovanie spolu so zodpovedaním na tieto otázky trvalo 65 minút a uskutočnilo sa v elektronickej podobe.
Podľa obsahu PISA boli úlohy v testoch na finančnú gramotnosť zamerané na:
Medzinárodné porovnanie vychádza z výsledkov skupiny 15 krajín sveta, ktoré sa v rámci štúdie PISA 2015 dobrovoľne rozhodli otestovať finančnú gramotnosť svojich 15-ročných žiakov. Túto skupinu tvorilo 10 krajín OECD: Austrália, Belgicko (Flámska časť), Čile, Holandsko, Kanada, Poľsko, Slovenská republika, Španielsko, Spojené štáty americké, Taliansko a 5 tzv. partnerských krajín: Brazília, Peking-Šanghaj-Jiangsu-Guangdong Čína, Litva, Peru a Ruská federácia. Celkovo bolo otestovaných približne 53 000 žiakov sveta.
Na testovaní po druhýkrát dobrovoľne participovala aj Slovenská republika, ktorá finančnú gramotnosť 15-ročných žiakov otestovala spolu so zvyšnými doménami na vybranej vzorke 1 540 žiakov všetkých typoch škôl zapojených do štúdie PISA 2015. Do testovania finančnej gramotnosti sa zapojilo 292 slovenských škôl. Testovanie PISA realizoval Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) v dňoch 20. –30. apríla 2015.
Cieľom tejto časti štúdie PISA 2015 bolo zhodnotiť úroveň vedomostí a zručností 15-ročných žiakov v oblasti financií, ktoré sú pre nich nevyhnutné k tomu, aby mohli urobiť svoje finančné plány a rozhodnutia. Rovnako ako v ostatných sledovaných oblastiach (matematická, prírodovedná a čitateľská gramotnosť) aj v tejto oblasti sa štúdia PISA zamerala na posúdenie schopností žiakov preukázať a aplikovať ich vedomosti a zručnosti v praxi. Nemenej dôležitým cieľom tohto testovania je aj samotné medzinárodné porovnanie získaných výsledkov, ktoré môže krajinám priniesť odpovede na mnohé otázky týkajúce pohľadu mladých ľudí na finančnú oblasť ako aj jej postavenie v ich živote.
Slovenská republika dosiahla vo finančnej gramotnosti v štúdii PISA 2015 výkon na úrovni 445 bodov. Priemerné skóre slovenských žiakov sa tak nachádza pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Porovnateľný výkon ako žiaci SR dosiahli žiaci z Litvy. V rámci krajín OECD dosiahlo signifikantne nižší výkon ako Slovensko iba Čile. Pri porovnaní cyklov 2015 a 2012 sme zaznamenali významný pokles výkonu slovenských žiakov (25 bodov). V porovnaní s predchádzajúcim cyklom sme zaznamenali štatisticky významný pokles výkonu slovenských chlapcov (36 bodov), výkon dievčat je v oboch cykloch porovnateľný (štatisticky nevýznamný pokles o 14 bodov).
V druhom cykle štúdie sa v rizikovej skupine nachádza viac ako tretina (34,7 %) slovenských žiakov, čo je štatisticky významný nárast o 11,8 % oproti roku 2012. Znamená to, že 34,7 % našich žiakov nie je schopných v základných súvislostiach riešiť a aplikovať v praxi otázky a problémy týkajúce sa financií. Navyše, podiel slovenských žiakov v rizikovej skupine je o 12,4 % vyšší ako v priemere krajín OECD. V roku 2012 predstavoval tento rozdiel 7,5 %.
Na opačnej strane výkonového spektra môžeme oproti cyklu 2012 pozorovať porovnateľné percentuálne zastúpenie našich žiakov v tzv. top úrovni dosahujúce 6,3 % žiakov (štatisticky nevýznamné zvýšenie počtu o 1,8 % v porovnaní s cyklom PISA 2012). Aj napriek tomu je podiel žiakov v top skupine v SR o 5,5 % nižší ako v priemere krajín OECD.
Na rozdiel od zistení v čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti je vplyv socioekonomického statusu žiaka na výkon žiakov vo finančnej gramotnosti v Slovenskej republike porovnateľný s priemerom krajín OECD. Vplyv ESCS je v porovnaní s cyklom v roku 2012 na Slovensku slabší.
Na základe sledovania ďalších faktorov ovplyvňujúcich výkon žiakov v oblasti finančnej gramotnosti bolo zistené, že v priemere krajín OECD šesť z desiatich žiakov má bankový účet a/alebo platobnú kartu alebo si zarába peniaze vlastnou pracovnou činnosťou.
Vlastníctvo bankového účtu je v 10 z 13 participujúcich krajinách spojené s dosiahnutím vyššieho skóre v oblasti finančnej gramotnosti. Žiaci v Spojených štátoch amerických, Austrálii, Belgicku a Holandsku, ktorí sú držiteľmi bankového účtu, dosahujú najmenej o 40 bodov vyššie skóre ako žiaci, ktorí nie sú majiteľmi bankového účtu. Spojenie medzi výkonom v oblasti finančnej gramotnosti a vedením bankového účtu je silne previazané so socioekonomickým zázemím žiaka. V Spojených štátoch amerických, Taliansku, Belgicku, Austrálii, Španielsku, Kanade a Holandsku dosahujú žiaci vlastniaci bankový účet o viac ako 20 bodov vyššie skóre ako žiaci s podobným socioekonomickým zázemím, ktorí ho nevlastnia. Najvýraznejší je tento rozdiel v Holandsku, kde dosahuje 72 bodov.
Na Slovensku naopak, žiaci, ktorí vlastnia bankový účet, dosahujú o 14 bodov nižšie skóre než žiaci s podobným socioekonomickým statusom, ktorí nie sú vlastníkmi bankového účtu. Zo všetkých zapojených krajín, žiaci v Španielsku, Holandsku a Slovenskej republike (o 42 bodov), ktorí sú držiteľmi platobnej karty, dosahujú nižšie skóre než žiaci s podobným socioekonomickým statusom, ktorí platobnú kartu nevlastnia.
V rámci testovania žiaci vypĺňali test finančnej gramotnosti, na konci ktorého sa nachádzalo niekoľko otázok o ich skúsenostiach vo finančnej oblasti. Testovanie spolu so zodpovedaním na tieto otázky trvalo 65 minút a uskutočnilo sa v elektronickej podobe.
Podľa obsahu PISA boli úlohy v testoch na finančnú gramotnosť zamerané na:
- peniaze a finančné transakcie (napr. schopnosť používať platobnú kartu alebo internet banking),
- plánovanie a manažovanie financií (napr. schopnosť naplánovať rozpočet a výdavky pre určitý časový interval),
- finančné prostredie (úroveň poznania spotrebiteľských práv, pochopenie vplyvu spoločenských zmien na financie - napr. inflácia),
- riziko a výnos (pochopenie finančných rizík napr. pri úveroch, poistení, investovaní).
Podľa kognitívnych procesov používaných pri riešení problému rozlišujeme úlohy zamerané na:
- identifikáciu finančných informácií,
- analýzu informácií vo finančnom kontexte,
- vyhodnotenie finančných otázok a problémov,
- pochopenie a uplatnenie vedomostí o financiách
Podľa zaradenia úlohy do nasledujúcich kontextov boli zamerané na:
- vzdelávanie a práca,
- domácnosť a rodina,
- jednotlivec (osobné financie),
- spoločnosť.
Ako definuje finančnú gramotnosť PISA?
Finančnú gramotnosť definuje PISAako znalosť a pochopenie finančných pojmov a rizík; sú to schopnosti, motivácia a sebadôvera využívať získané vedomosti za účelom vykonávania efektívnych rozhodnutí v celom rade finančných súvislostí s cieľom zlepšiť finančnú situáciu jednotlivca i spoločnosti, a tým im umožniť zapojiť sa do ekonomického života.
Viac informácií, grafov a analýz ako aj ukážky úloh, ktoré riešili žiaci v oblasti finančnej gramotnosti, nájdete na stránke NÚCEM v časti Aktuálne: http://www.nucem.sk/sk/medzinarodne_merania/project/5.
Komentár Inštitútu vzdelávacej politiky porovnávajúci vybrané charakteristiky vzdelávacích systémov na základe prieskumu OECD PISA 2015
Finančnú gramotnosť definuje PISAako znalosť a pochopenie finančných pojmov a rizík; sú to schopnosti, motivácia a sebadôvera využívať získané vedomosti za účelom vykonávania efektívnych rozhodnutí v celom rade finančných súvislostí s cieľom zlepšiť finančnú situáciu jednotlivca i spoločnosti, a tým im umožniť zapojiť sa do ekonomického života.
Viac informácií, grafov a analýz ako aj ukážky úloh, ktoré riešili žiaci v oblasti finančnej gramotnosti, nájdete na stránke NÚCEM v časti Aktuálne: http://www.nucem.sk/sk/medzinarodne_merania/project/5.
Komentár Inštitútu vzdelávacej politiky porovnávajúci vybrané charakteristiky vzdelávacích systémov na základe prieskumu OECD PISA 2015
Facebook Zdieľať