Svetlana Síthová: Špeciálne školstvo je pre nás prioritou

  • Foto: MŠVVaŠ SR
  • Dátum: 23.09.2021

Zadefinovanie inkluzívneho vzdelávania aj množstvo opatrení, ktoré zlepšia vzdelávací systém na Slovensku. To obsahuje novela školského zákona, ktorá v uplynulých dňoch prešla 1. čítaním v Národnej rade SR. Rezort školstva zároveň zdôrazňuje, že zavedenie inkluzívneho vzdelávania neznamená znižovanie počtu špeciálnych škôl. Naopak, návrh zákona ponecháva napríklad možnosť prípravných ročníkov, ktoré by bez tejto novely zanikli.

štátna tajomníčka ministerstva školstva pre národnostné školstvo, inkluzívne a celoživotné vzdelávania Svetlana Síthová na otvorení inkluzívneho ihriska

„Špeciálne základné školy pre žiakov vyžadujúcich si intenzívny individuálny prístup zostanú zachované,“ hovorí štátna tajomníčka pre národnostné školstvo, inkluzívne a celoživotné vzdelávanie Svetlana Síthová. Pri zavádzaní definície o inkluzívnom vzdelávaní totiž často dochádza k mylnej interpretácii, ktorá sa snaží navodiť dojem rušenia špeciálnych škôl. „Rezortu školstva mimoriadne záleží na tom, aby sa v tejto téme viedla otvorená a férová diskusia. Opakovane zdôrazňujeme, že zavádzanie inkluzívneho vzdelávania neznamená rušenie, alebo znižovanie počtu špeciálnych škôl,“ dopĺňa Síthová.

Podpora a opodstatnenosť špeciálneho školstva je v návrhu školského zákona potvrdená aj ponechaním možnosti pôsobenia prípravných ročníkov, ktoré sú súčasťou špeciálnych škôl. Bez schválenia novely zákona by prípravné ročníky k školskému roku 2022/2023 totiž zanikli. Prípravný ročník je určený pre deti, ktoré majú 6 rokov a pred vstupom do prvého ročníka základnej školy potrebujú z dôvodu zdravotného znevýhodnenia špecifickú prípravu. V triedach prípravných ročníkov pôsobia špeciálni pedagógovia a ich intenzívna odborná práca umožní žiakom rovnakú štartovaciu líniu pri vstupe do školy.

V súčasnosti je na Slovensku spolu 473 špeciálnych škôl (79 materských, 237 základných a 157 stredných škôl), ktoré k svojim žiakom a žiačkam pristupujú v súlade s inkluzívnymi postupmi. „Rešpektovanie individuálnych potrieb viac ako 33-tisíc detí a žiakov je dôkazom, že časť školstva zaradená do špeciálneho prúdu je nenahraditeľnou súčasťou systému,“ hovorí štátna tajomníčka. Porovnaním s integráciou sa v školskom roku 2020/2021 vzdelávalo z celkového počtu 821-tisíc žiakov 42 661 detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

„Inklúzia je aj o tom, že nech sa dieťa/žiak vzdeláva v špeciálnom školstve, bežnom prúde škôl formou integrácie alebo v škole bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, každý má právo na rozvoj svojich schopností, daností a individuálnych možností. Dôležité je nedeliť školy na bežné a špeciálne, ale podporovať a rozvíjať všetky školy bez výnimky. Špeciálne školy sú súčasťou pripravovaných zmien, aktivít a výziev ministerstva školstva, akými bude napríklad podpora špeciálnych škôl pri zriadení tzv. multisenzorických miestností  s cieľom podporiť terapeutické a edukačné aktivity pri vzdelávaní žiakov so zdravotným znevýhodnením, zavedenie a podpora tzv. pomocných vychovávateľov, ako aj školských zdravotných sestier,“ uzatvára Síthová.

 

Horizont Európa HORIZONT 2020 Múzeum školstva a predagogiky v Bratislave Múzeum špeciálneho školstva v Levoči Ministerstvo školstva na facebooku