Štátny tajomník Michal Fedák vystúpil na neformálnom zasadnutí ministrov EÚ zodpovedných za konkurencieschopnosť venovanom téme výskumných infraštruktúr, maximalizácie prínosu vedeckých údajov a otvoreného vedeckého publikovania

Výskumné infraštruktúry sú hlavnou prioritou predsedníckeho tria. Počas posledných rokov Európa investovala do výskumných infraštruktúr, najmodernejších experimentálnych zariadení a do digitálnych infraštruktúr. Počas pandémie COVID-19 sa ukázalo, že takéto investície do infraštruktúry sa vyplácajú. V roku 2020 bola zriadená platforma na zdieľanie údajov v rámci európskeho cloudu pre otvorenú vedu (EOSC), čo zabezpečilo efektívny zber údajov od členských štátov týkajúcich sa vírusu, a využitie týchto kľúčových zistení prispelo k urýchleniu nových objavov, testovania a dodania certifikovaných vakcín.

Objem generovaných údajov z výskumu každým rokom rastie a existuje potenciál opätovného využitia týchto údajov. Aby mohli byť údaje z výskumu opätovne použiteľné, musia byť vyhľadateľné, dostupné a interoperabilné, teda v súlade s takzvanými zásadami FAIR (findable, accessible, interoperable, and reusable). „Vnútroštátne orgány zodpovedné za inštitúcie vykonávajúce výskum by mali pripraviť podrobné usmernenia na implementáciu inštitucionálnych dátových politík v súlade so zásadami FAIR,“ potvrdil vo svojom vystúpení štátny tajomník Fedák. Náklady pre európsku ekonomiku v dôsledku absencie princípov FAIR sa odhadujú na viac ako 10 miliárd EUR ročne. Z toho vyplýva, že Európa môže veľa získať tým, že prinúti vedecké komunity a výskumné infraštruktúry, aby ich údaje boli v súlade s princípmi FAIR a zdieľali údaje podľa zásady „čo najotvorenejšie, ako je to možné, no čo najuzavretejšie ak je to potrebné.“

Diskutujúci sa zhodli na tom, že otváranie výskumných údajov musí byť v súlade s národnými a medzinárodnými bezpečnostnými politikami a zákonmi o autorských právach. „Z tohto dôvodu by sa na multilaterálnej európskej úrovni mohla navrhnúť komplexná metodika alebo odporúčania EÚ pre zdieľanie údajov. Odporúčania by sa mohli týkať aj praktických tipov nástrojov, ako sú nástroje na anonymizáciu, bezpečnostné tipy na ukladanie údajov a podobne,“ poznamenal Fedák.

V rámci popoludňajšieho bodu zasadnutia diskutovali aktéri na tému posilňovania vysokokvalitného, otvoreného, dôveryhodného a spravodlivého vedeckého publikovania. Otvorená a dostupná veda, otvorený prístup k odborným publikáciám, dôveryhodnosť vedeckých výsledkov a ich opätovné využitie vo vedeckej komunite a v spoločnosti sú kľúčové pri riešení spoločenských výziev a zvyšovaní konkurencieschopnosti a produktivity. Štátny tajomník Fedák však poukázal na to, že ak má byť ekosystém odborných posudkov udržateľný: „Je nevyhnutné zmierniť tlak na počet publikácií a zmeniť hodnotenie výskumu zo systému založeného na kvantite na systém založený na kvalite“.

Zúčastnení sa tiež zhodli na tom, že digitálna revolúcia vytvorila nové príležitosti pre efektívnejšie spôsoby vedeckého publikovania, ako sú online publikačné nástroje a platformy pre rôznorodosť výstupov výskumu. Tento potenciál digitálnej revolúcie pre vedecké publikovanie ešte nebol plne realizovaný. „V poslednej dobe však môžeme pozorovať nárast využívania umelej inteligencie na rôzne druhy akademických podvodov. Bolo by rozumné osvojiť si technológie a podporovať vývoj nástrojov na odhaľovanie podvodov, chýb, alebo neetickej manipulácie s údajmi, textami alebo obrázkami,“ dodal Fedák.

Vedecké publikovanie je hlavným prostriedkom šírenia nových výskumných a vedeckých poznatkov a preto je nevyhnutné prísne odborné hodnotenie. Publikácie so zaručenou kvalitou a osvedčené publikačné postupy budujú a udržiavajú dôveru a uznanie výskumníkov a výskumných inštitúcií. Naopak, pochybné výskumné a publikačné postupy, prekážky reprodukovateľnosti a transparentnosti vo vede ohrozujú integritu výskumu, majú negatívny vplyv na kvalitu a spoľahlivosť výskumu a predstavujú riziko oslabenia dôvery vo vedu v rámci spoločnosti. „Prvou podmienkou excelentnej vedy a najväčšou výzvou pre Slovensko je umožniť vznik širokej základne kvalitných vedeckých pracovníkov a zastaviť únik mozgov, alebo aspoň podporiť návrat vedcov so skúsenosťami zo zahraničia,“ uzavrel štátny tajomník. A zároveň dodal, že podpora vysokokvalitnej výskumnej komunity si okrem iného vyžaduje podporu medzinárodnej mobility, rozvoja zručností vo výskumných a akademických inštitúciách, podporu širšej diskusie o zodpovednom výskume, zníženie administratívnej záťaže, ako aj podporu rodovej rovnosti.