Štátny tajomník Ľudovít Paulis vystúpil na neformálnom zasadnutí ministrov EÚ zodpovedných za konkurencieschopnosť, venovanom téme synergii vo výskume a pomoci Ukrajine

Dôležitým bodom diskusie bolo využívanie synergických efektov pri financovaní výskumných aktivít z národných zdrojov a z európskych grantových schém, pričom pre Slovensko má najväčší význam synergia medzi kohéznymi fondami a rámcovým programom EÚ pre výskum a inovácie Horizont Európa. „Slovensko veľmi oceňuje, že synergie sa stali jednou z priorít českého predsedníctva a plne podporujeme Pražskú deklaráciu,“ priblížil Paulis.

Z národnej konzultácie so zainteresovanými stranami ohľadom procesu implementácie synergií na Slovensku vyplynula podľa neho predovšetkým požiadavka na zníženie administratívnej záťaže. Zároveň musí byť prioritou pokračovanie harmonizácie pravidiel medzi programom Horizontom Európa, európskymi štrukturálnymi fondmi a Plánom obnovy a odolnosti SR. 

Synergie predstavujú dôležitý nástroj pri implementácii plánu obnovy a nového Operačného programu Slovensko 2021 – 2027. Prioritou je využitie možnosti použiť štrukturálne fondy na výrazné zvýšenie slovenskej účasti v rámcovom programe Horizont Európa a vyhlasovanie komplementárnych výziev na riešenie aktuálnych celoeurópskych spoločenských výziev. V tejto súvislosti štátny tajomník ocenil usmernenia o synergiách medzi programami Horizont Európa a ERDF, ktoré nedávno zverejnila Európska komisia. „Pre naše riadiace orgány budú nesmierne nápomocné pri vybudovaní plne funkčného systému synergií na národnej úrovni.“

V rámci neformálneho obeda diskutovali aktéri na tému opatrení prijatých Európskou komisiou a členskými štátmi v oblasti výskumu a inovácií v reakcii na ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine. Slovenské univerzity, výskumné inštitúcie a inovatívne firmy od začiatku krízy aktívne podporujú svojich kolegov na Ukrajine tým, že ponúkajú pracovné príležitosti, projekty a podporu pre tých, ktorí museli z Ukrajiny odísť. Tieto iniciatívy boli podporené aj slovenskou vládou, formou legislatívnych úprav zameraných na podporu zamestnania a rozvoja kariéry ukrajinských výskumníkov na Slovensku. Slovensko tiež rozšírilo a zdvojnásobilo financovanie bilaterálnej spolupráce s partnermi z Ukrajiny, pričom boli zjednodušené aj administratívne pravidlá a procesy týkajúce sa ukrajinských inštitúcií.

Štátny tajomník zároveň poukázal na to, že úspešným príkladom spolupráce s Ukrajinou je Európska stratégia pre dunajský región. Ukrajina sa stala jej aktívnym členom a na rok 2022 prevzala aj úlohu predsedníckej krajiny. Jej aktivity spojené s predsedníctvom však boli znemožnené vojnou, a tak tieto záväzky dočasne zastrešili Slovensko a Slovinsko. Výročné fórum, ktoré sa pôvodne malo konať v Kyjeve, sa bude preto konať v Košiciach
na východnom Slovensku, blízko ukrajinských hraníc.

Výraznejšiu podporu Európskej komisie by však štátny tajomník Ľudovít Paulis ocenil pri téme spoločných infraštruktúr, akými sú CERN alebo XFEL. „S Ruskom a ich štátnymi entitami sme akúkoľvek  spoluprácu na bilaterálnej úrovni ukončili, podobne ako to urobili aj ostatné európske krajiny, problematická ostáva téma spolupráce v spoločných infraštruktúrach, nimi sú napríklad CERN alebo XFEL. Rôzne scenáre riešenia môžu mať zásadný finančný dopad na členské štáty, napríklad v dôsledku nutnosti odkupu podielov ruských inštitúcii. Preto by stála za zváženie aktívnejšia úloha Európskej komisie v týchto infraštruktúrach.“