Štátna tajomníčka Oľga Nachtmannová za zasadnutí Rady pre pre konkurencieschopnosť (vesmír a výskum)

     Dňa 29. novembra 2019 sa v Bruseli uskutočnilo zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť (vesmír a výskum) za účasti ministrov členských štátov EÚ, komisára EÚ pre výskum a inovácie Carlosa Moedasa a komisárky Věry Jourovej. Slovenskú republiku na zasadnutí reprezentovala štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Oľga Nachtmannová. Zasadnutiu predsedala fínska ministerka hospodárskych záležitostí Katri Kulmuni.
     V dopoludňajšej časti zasadnutia (vesmír) ministri prijali závery k dokumentu „Kozmické riešenia pre udržateľnú Arktídu“, ktorý poukazuje na význam kozmickej infraštruktúry, údajov a služieb pre arktickú oblasť, najmä na účely monitorovania klimatických zmien a pri zabezpečovaní hospodársky, sociálne a environmentálne udržateľného rastu v tejto oblasti. Následne sa uskutočnila politická diskusia ministrov k téme podpory udržateľného kozmického hospodárstva.
     V tejto súvislosti štátna tajomníčka Oľga Nachtmannová vyzdvihla vplyv vesmírnych infraštruktúr (ako napr. pozorovanie Zeme, navigácia či telekomunikácie), ktoré vytvárajú nové príležitosti na vývoj inovatívnych produktov, služieb a procesov, čím zvyšujú pridanú hodnotu vo vesmírnych ako aj v iných sektoroch hospodárstva a prispievajú tak k transformácii globálnej ekonomiky.
     Ministri členských štátov EÚ počas pracovného obeda diskutovali o potrebe zvyšovania investícií súkromného sektora do výskumu a inovácií a úlohe nového rámového programu EÚ pre výskum a inovácie (2021 - 2027) Horizont Európa v súvislosti s týmto procesom.
     V časti zasadnutia venovanej výskumu Rada nedosiahla čiastočnú dohodu o všeobecnom smerovaní k návrhu legislatívneho aktu „Výskumný a vzdelávací program Euratom 2021 - 2025, ktorý dopĺňa rámcový program Horizont Európa“. Schválenie zablokovali Rakúsko a Luxembursko, ktoré žiadajú z textu vypustiť všetky prepojenia medzi výskumom a vzdelávacími aktivitami v oblasti jadrovej energie a klimatickou neutralitou.
     Tento návrh sa zaoberá kľúčovými otázkami aplikácií jadrovej energie v Európe a ich využitím, vrátane v zdravotníctve, v prospech širokej verejnosti. Pritom dôraz kladie na ochranu, bezpečnosť, účinnosť a spoľahlivosť systémov. Zahŕňa tiež opatrenia na zníženie bezpečnostných a ochranných rizík a podporu rozvoja bezpečných jadrových technológií a optimálnej ochrany pred žiarením. V rámci legislatívneho balíka budúceho rámcového programu Horizont Európa ministri dospeli k čiastočnej dohode o všeobecnom smerovaní k zostávajúcim častiam - úvodným ustanoveniam a k prílohe zaoberajúcej sa synergiou programu s ďalšími aktivitami EÚ.
     Zároveň boli na Rade kvalifikovanou väčšinou prijaté závery k návrhu Nariadenia o Európskom inovačnom a technologickom inštitúte - EIT (v prepracovanom znení). Ministri vzali na vedomie správu o pokroku k návrhu Rozhodnutia EP a Rady o Strategickej inovačnej agende Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Inštitút je iniciatívou EÚ, ktorá stimuluje inovácie na celom území Európy tým, že prepája podniky, vzdelávanie a výskum s cieľom nájsť riešenia na vybrané naliehavé globálne výzvy. Aktivity EIT sa realizujú prostredníctvom širokých zoskupení podnikov, výskumných tímov a vysokoškolských vzdelávacích subjektov, zvaných znalostné inovačné spoločenstvá.
     Rada tiež schválila závery k aktualizovanej stratégii EÚ k biohospodárstvu. Ak má byť európske biohospodárstvo úspešné, musí byť postavené na udržateľnosti a musí byť vo svojej podstate obehové. Udržateľné a obehové biohospodárstvo má transformačný ekonomický potenciál a prispieva k dekarbonizácii ekonomiky. V stratégii sa preto odporúča, aby sa EÚ sústredila na zavádzanie biohospodárskych aktivít v celej Európe.