OECD o slovenskom školstve: Máte dobrý zákon o odbornom vzdelávaní, ale priveľa malých škôl
Experti na školstvo z Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorí na Slovensku strávili niekoľko dní, už prišli s jasnými závermi. Paradoxne, mnohými kritizovaný systém normatívneho financovania pochválili a označili za „prehľadný a flexibilný“. Vyzdvihli aj dobré rozdelenie riadiacich kompetencií na regionálnej úrovni a úsilie štátu zlepšiť finančné ohodnotenie učiteľov.
V správe s názvom Prehľad o zdrojoch v školstve – Slovenská republikaautori pozitívne hodnotili súčasný systém normatívneho financovania, ktorý považujú „za transparentný, dobre zavedený a poskytujúci školám vysoký stupeň finančnej autonómie“. Ako nedostatok však vidia nízky objem finančných prostriedkov vynakladaných na školstvo.
V prípade siete škôl sa navrhujú uskutočniť viaceré racionalizačné opatrenia, ktoré by zvýšili efektivitu vynakladaných finančných zdrojov a súčasne i kvalitu poskytovaného vzdelávania. OECD nám odporúča viaceré cesty, ako to dosiahnuť, okrem iného napríklad aj zlepšiť spoluprácu medzi zriaďovateľmi menších škôl, ktoré by sa mohli deliť o spoločné vybavenie (športoviská, učebne) či učiteľov. Ministerstvo školstva by podľa správy malo taktiež podporiť racionalizáciu prostredníctvom finančných nástrojov, ako napríklad stanovenie minimálnej veľkosti triedy, na ktorú ešte získa škola financie zo štátneho rozpočtu, či úpravu kompenzačného mechanizmu pre školy s počtom žiakov do 250.
Slovenská republika by sa mala zamerať prioritne na rozšírenie predškolského vzdelávania a zvýšenie platov učiteľov a vedúcich pracovníkov školy. V prípade financovania materských škôl by sa mal uskutočniť presun finančnej zodpovednosti z obcí na štát. Mali by sa tiež vytvoriť podmienky na to, aby sa v materských školách mohli zaškoliť všetky deti vo veku 3 až 5 rokov.
Vláda by podľa expertov mala opätovne posúdiť svoju politiku poskytovania rovnakej sumy na žiakov neštátnym aj štátnym školám za predpokladu, že neštátne školy môžu vyberať školné. Poskytovanie tak značných dotácií všeobecne bohatším domácnostiam, aby mohli vystúpiť zo štátneho školského systému, nastoľuje otázky týkajúce sa rovnosti v prístupe k vzdelaniu. Prírastok nových cirkevných a súkromných škôl podnietený systémom financovania má za následok menšiu veľkosť škôl a tried, pričom stúpajúca nákladovosť nie je sprevádzaná badateľným zlepšením výsledkov žiakov.
Konkurencia medzi štátnymi a neštátnymi školami je v mnohých ohľadoch nespravodlivá. Ide najmä o to, že súkromné a cirkevné školy dostávajú normatív žiaka štátnej školy a môžu si účtovať poplatky bez toho, aby sa štátne financovanie znížilo. Alternatívne by neštátne školy mohli dostávať rovnakú sumu verejnej dotácie iba dovtedy, kým nebudú vyberať školné. V takom systéme by neštátne školy mali svoju verejnú dotáciu zníženú pomerne k výške školného, ktoré si účtujú.
K rezervám slovenského školstva má patriť nedostatočná inklúzia detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a zo sociálne znevýhodneného prostredia. Kritiku si vyslúžilo oddelenie (z hľadiska kompetencií a financovania) systému špeciálnych škôl od bežných, čo vraj výrazne obmedzuje možnosti ich spolupráce. Autori správy tu navrhujú okrem iného aj doplnenie funkcie špeciálnych škôl o metodické poradenstvo poskytované bežným školám pri integrácii žiakov so ŠVVP. Dobrou správou však je, že u nás narastá uvedomenie si potreby zabezpečovať rovnaké šance pre všetky deti.
Správa oceňuje značnú autonómiu škôl pri prijímaní učiteľov, ako aj na rozvíjanie kompetencií pedagogického zboru v súlade s plánmi rozvoja školy. Zmeniť by sa mal podľa nej systém prípravy budúcich učiteľov, do ktorého by sa mala vniesť väčšia selekcia pri výbere študentov a viac praxe. Reformu si vyžaduje aj systém kontinuálneho vzdelávania, ktorý síce na jednej strane vytvára dostatok možností pre kariérny rozvoj učiteľov, ale by mal byť oddelený od systému príplatkov a rovnako nedostatočná je aj miera zapojenosti pedagógov do tohto systému.
Veľký priestor venujú autori správy aj riaditeľom škôl, ktorým podľa nich patrí kľúčová, strategická a rozvojová úloha v škole. Pri nich oceňujú ich široké kompetencie a objektivizovaný systém ich výberu, na druhej strane konštatujú, že táto pozícia je v systéme školstva málo atraktívna, ponúka slabé možnosti kariérneho rozvoja a nie je dostatočne ohodnotená ani finančne. Riaditeľ školy na Slovensku je podľa OECD vnímaný ako rozšírená funkcia učiteľa a nemá jasne odlíšené profesionálne postavenie.
Odborníci OECD sa súčasne zaoberali aj systémom odborného vzdelávania na Slovensku, v ktorom bol novým zákonom v roku 2015 zavedený duálny systém prípravy žiakov s výraznejším zapojením firiem do vzdelávacieho procesu. V správe Zručnosti presahujúce rámec školy – Prehľad Slovenskej republiky pozitívne hodnotia vysoké percento žiakov v systéme stredného odborného školstva z celkového počtu stredoškolákov, v ktorom patríme medzi prvých päť krajín v rámci OECD. Takisto dosahujeme nadpriemerné hodnoty v ukazovateli úspešnosti ukončenia stredoškolského vzdelávania. Autori prehľadu ocenili aj zhodu kľúčových partnerov na potrebe reforiem v odbornom vzdelávaní, čo sa napokon prejavilo aj pri schválení nového zákona.
Materiál na druhej strane konštatuje, že na Slovensku sa vzdeláva v prostredí podnikov malá časť žiakov, čo sa však už začína meniť po zavedení duálneho systému vzdelávania. Slabo rozvinuté je u nás vyššie odborné vzdelávanie, ktorému by sme podľa OECD mali venovať väčšiu pozornosť. Slabinou nášho systému je aj nedostatok informácií o absolventoch a ich ďalšom profesijnom uplatnení, ako aj nedostatočné skúsenosti z praxe pri učiteľoch odborných predmetov a majstroch odbornej výchovy a obmedzené možnosti získať ich v reálnom prostredí.
Obe správy vznikli ako výstupy dvoch projektov, do ktorých sa Slovenská republika zapojila ešte v roku 2013. Oba projekty boli finančne podporené aj zo strany Európskej komisie, ktorá bola zapojená aj do procesu plánovania. Koordináciu práce v rámci SR zabezpečovali Inštitút vzdelávacej politiky a Sekcia regionálneho školstva MŠVVaŠ SR.
V správe s názvom Prehľad o zdrojoch v školstve – Slovenská republikaautori pozitívne hodnotili súčasný systém normatívneho financovania, ktorý považujú „za transparentný, dobre zavedený a poskytujúci školám vysoký stupeň finančnej autonómie“. Ako nedostatok však vidia nízky objem finančných prostriedkov vynakladaných na školstvo.
V prípade siete škôl sa navrhujú uskutočniť viaceré racionalizačné opatrenia, ktoré by zvýšili efektivitu vynakladaných finančných zdrojov a súčasne i kvalitu poskytovaného vzdelávania. OECD nám odporúča viaceré cesty, ako to dosiahnuť, okrem iného napríklad aj zlepšiť spoluprácu medzi zriaďovateľmi menších škôl, ktoré by sa mohli deliť o spoločné vybavenie (športoviská, učebne) či učiteľov. Ministerstvo školstva by podľa správy malo taktiež podporiť racionalizáciu prostredníctvom finančných nástrojov, ako napríklad stanovenie minimálnej veľkosti triedy, na ktorú ešte získa škola financie zo štátneho rozpočtu, či úpravu kompenzačného mechanizmu pre školy s počtom žiakov do 250.
Slovenská republika by sa mala zamerať prioritne na rozšírenie predškolského vzdelávania a zvýšenie platov učiteľov a vedúcich pracovníkov školy. V prípade financovania materských škôl by sa mal uskutočniť presun finančnej zodpovednosti z obcí na štát. Mali by sa tiež vytvoriť podmienky na to, aby sa v materských školách mohli zaškoliť všetky deti vo veku 3 až 5 rokov.
Vláda by podľa expertov mala opätovne posúdiť svoju politiku poskytovania rovnakej sumy na žiakov neštátnym aj štátnym školám za predpokladu, že neštátne školy môžu vyberať školné. Poskytovanie tak značných dotácií všeobecne bohatším domácnostiam, aby mohli vystúpiť zo štátneho školského systému, nastoľuje otázky týkajúce sa rovnosti v prístupe k vzdelaniu. Prírastok nových cirkevných a súkromných škôl podnietený systémom financovania má za následok menšiu veľkosť škôl a tried, pričom stúpajúca nákladovosť nie je sprevádzaná badateľným zlepšením výsledkov žiakov.
Konkurencia medzi štátnymi a neštátnymi školami je v mnohých ohľadoch nespravodlivá. Ide najmä o to, že súkromné a cirkevné školy dostávajú normatív žiaka štátnej školy a môžu si účtovať poplatky bez toho, aby sa štátne financovanie znížilo. Alternatívne by neštátne školy mohli dostávať rovnakú sumu verejnej dotácie iba dovtedy, kým nebudú vyberať školné. V takom systéme by neštátne školy mali svoju verejnú dotáciu zníženú pomerne k výške školného, ktoré si účtujú.
K rezervám slovenského školstva má patriť nedostatočná inklúzia detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a zo sociálne znevýhodneného prostredia. Kritiku si vyslúžilo oddelenie (z hľadiska kompetencií a financovania) systému špeciálnych škôl od bežných, čo vraj výrazne obmedzuje možnosti ich spolupráce. Autori správy tu navrhujú okrem iného aj doplnenie funkcie špeciálnych škôl o metodické poradenstvo poskytované bežným školám pri integrácii žiakov so ŠVVP. Dobrou správou však je, že u nás narastá uvedomenie si potreby zabezpečovať rovnaké šance pre všetky deti.
Správa oceňuje značnú autonómiu škôl pri prijímaní učiteľov, ako aj na rozvíjanie kompetencií pedagogického zboru v súlade s plánmi rozvoja školy. Zmeniť by sa mal podľa nej systém prípravy budúcich učiteľov, do ktorého by sa mala vniesť väčšia selekcia pri výbere študentov a viac praxe. Reformu si vyžaduje aj systém kontinuálneho vzdelávania, ktorý síce na jednej strane vytvára dostatok možností pre kariérny rozvoj učiteľov, ale by mal byť oddelený od systému príplatkov a rovnako nedostatočná je aj miera zapojenosti pedagógov do tohto systému.
Veľký priestor venujú autori správy aj riaditeľom škôl, ktorým podľa nich patrí kľúčová, strategická a rozvojová úloha v škole. Pri nich oceňujú ich široké kompetencie a objektivizovaný systém ich výberu, na druhej strane konštatujú, že táto pozícia je v systéme školstva málo atraktívna, ponúka slabé možnosti kariérneho rozvoja a nie je dostatočne ohodnotená ani finančne. Riaditeľ školy na Slovensku je podľa OECD vnímaný ako rozšírená funkcia učiteľa a nemá jasne odlíšené profesionálne postavenie.
Odborníci OECD sa súčasne zaoberali aj systémom odborného vzdelávania na Slovensku, v ktorom bol novým zákonom v roku 2015 zavedený duálny systém prípravy žiakov s výraznejším zapojením firiem do vzdelávacieho procesu. V správe Zručnosti presahujúce rámec školy – Prehľad Slovenskej republiky pozitívne hodnotia vysoké percento žiakov v systéme stredného odborného školstva z celkového počtu stredoškolákov, v ktorom patríme medzi prvých päť krajín v rámci OECD. Takisto dosahujeme nadpriemerné hodnoty v ukazovateli úspešnosti ukončenia stredoškolského vzdelávania. Autori prehľadu ocenili aj zhodu kľúčových partnerov na potrebe reforiem v odbornom vzdelávaní, čo sa napokon prejavilo aj pri schválení nového zákona.
Materiál na druhej strane konštatuje, že na Slovensku sa vzdeláva v prostredí podnikov malá časť žiakov, čo sa však už začína meniť po zavedení duálneho systému vzdelávania. Slabo rozvinuté je u nás vyššie odborné vzdelávanie, ktorému by sme podľa OECD mali venovať väčšiu pozornosť. Slabinou nášho systému je aj nedostatok informácií o absolventoch a ich ďalšom profesijnom uplatnení, ako aj nedostatočné skúsenosti z praxe pri učiteľoch odborných predmetov a majstroch odbornej výchovy a obmedzené možnosti získať ich v reálnom prostredí.
Obe správy vznikli ako výstupy dvoch projektov, do ktorých sa Slovenská republika zapojila ešte v roku 2013. Oba projekty boli finančne podporené aj zo strany Európskej komisie, ktorá bola zapojená aj do procesu plánovania. Koordináciu práce v rámci SR zabezpečovali Inštitút vzdelávacej politiky a Sekcia regionálneho školstva MŠVVaŠ SR.
Súbory na stiahnutie
Facebook Zdieľať