NÚCEM porovnal vývoj úrovne v čitateľskej a matematickej gramotnosti z dát účastníkov medzinárodných štúdií PISA 2003, 2009 a PIAAC 2011/2012

  • Foto: NÚCEM
  • Dátum: 23.02.2021

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) od 1. augusta 2018 realizuje národný projekt Medzinárodné hodnotenie kľúčových kompetencií dospelých (PIAAC) spolufinancovaný zo zdrojov EÚ v spolupráci s OECD, v rámci ktorého analyzoval dáta z medzinárodných štúdií OECD PISA 2003 a 2009 podľa príslušných kohort v medzinárodnej štúdii OECD PIAAC 2011/2012.

logo NÚCEM

„Sledovali sme vývoj výsledkov v čitateľskej gramotnosti a matematickej gramotnosti získaných od respondentov s časovým odstupom a vplyv premenných poukazujúcich na rovnosť vo vzdelávaní (vplyvy pohlavia, počtu kníh v domácnosti, vzdelania rodičov) v čase s dôrazom na výsledky slovenských respondentov,“ uviedol Filip Galleé, projektový manažér národného projektu Medzinárodné hodnotenie kľúčových kompetencií dospelých (PIAAC) z NÚCEM.

Časový odstup porovnávaných dát im umožnil vytvoriť obraz o vývoji zručností cieľových kohort za sledované obdobie od ukončenia vzdelávania na vzdelávacom stupni ISCED 2 (2. stupeň ZŠ) po zaradenie sa medzi dospelú populáciu.

„Porovnáme výsledky z predchádzajúcich meraní s výsledkami z aktuálnej medzinárodnej štúdie OECD PIAAC a tie využijeme na vytvorenie odporúčaní tvorcom vzdelávacích politík. Veríme, že aj vďaka nim budú nastavované nové politiky rozvoja vzdelávania v Slovenskej republike tak, aby pružnejšie reagovali na aktuálne i perspektívne požiadavky trhu práce,“ dodal Filip Galleé.

V analýzach boli porovnávané výsledky reprezentatívnych vzoriek mladých ľudí zo siedmich európskych krajín (Slovensko, Česko, Dánsko, Fínsko, Írsko, Holandsko, Poľsko), ktoré sa v spomínaných rokoch (2003, 2009, 2011/2012) zúčastnili oboch medzinárodných štúdií. Výsledky boli porovnávané podľa priemerného skóre, interpretáciou rozdielov v skóre podľa indikátorov rovnosti vo vzdelávaní prostredníctvom Cohenovho d a percentilov. Z analýz vyplynulo, že Fínsko a Holandsko si stále udržiavajú vedúce postavenie aj vo výsledku korešpondujúcich kohort v štúdii PIAAC.

Úplnú analýzu si môžete prečítať tu: https://www.nucem.sk/dl/4861/Vyvoj%20zrucnosti%20po%20ukonceni%20zakladneho%20vzdelania%20na%20SR_2021.pdf

Vývoj v čitateľskej gramotnosti

V sledovanom období sa v čitateľskej gramotnosti slovenskí a českí respondenti zlepšili a postúpili z posledných miest rebríčka v štúdii PISA 2009 na priemer OECD v štúdii PIAAC 2011/2012

V štúdii PISA 2009 v čitateľskej gramotnosti slovenské dievčatá predčili chlapcov. Vplyv rozdielu podľa pohlavia na výsledky bol stredne významný. Ukázalo sa, že nerovnosť sa časom vo všetkých siedmich porovnávaných krajinách znížila. Na Slovensku sa rozdiely medzi ženami a mužmi vo veku 17 – 19 rokov vo výskume PIAAC 2011/2012 postupne znížili na minimum, zatiaľ čo v Česku a Írsku sa rozdiely zvýšili v prospech mužov.

Sledovaním rozdielu v počte kníh v domácnostiach slovenských respondentov sa potvrdil pretrvávajúci vplyv úrovne socioekonomického zázemia na skóre v zručnostiach. V čitateľskej gramotnosti dosiahli nižšie výsledky respondenti, ktorí mali doma menej ako 100 kníh.

V porovnaní cez Cohenovo d sa však neprejaví vplyv vzdelania rodičov na výsledky slovenských respondentov v čitateľskej gramotnosti podľa toho, či ich rodičia dosiahli stredoškolské vzdelanie. V oboch štúdiách dosiahli výrazne podpriemerný výsledok respondenti, ktorých rodičia nemali ukončené stredoškolské vzdelanie. Efekt vzdelania rodičov na rozdiel v skóre respondentov v štúdii PIAAC 2011/2012 bol stredne významný vo všetkých sledovaných krajinách.

Vývoj v matematickej gramotnosti

Poradie siedmich krajín v priemernom skóre v matematickej gramotnosti zostalo takmer nezmenené.

Vplyv rozdielu podľa pohlavia je pozorovateľný vo všetkých krajinách; chlapci a muži dosahujú v matematickej gramotnosti lepšie výsledky ako dievčatá a v oboch štúdiách. Vplyv pohlavia na výsledky v matematickej gramotnosti zostal u slovenských respondentov medzi meraniami PISA 2003 a PIAAC 2011/2012 malý, kým vo Fínsku sa rozdiel podľa pohlavia v porovnaní výsledkov zvýšil v čase 6-násobne.

Vplyv počtu kníh v domácnosti na skóre v matematickej gramotnosti bol v štúdii PISA 2003 stredne veľký vo všetkých krajinách, ale na Slovensku bol medzi najvyššími hodnotami a časom sa neznižuje.

Vplyv vzdelania rodičov na výsledky slovenských respondentov matematickej gramotnosti najlepšie ilustruje rozdiel v skóre respondentov, ktorých rodičia dosiahli vyššie vzdelanie. Tu Slovensko vykazuje najvyššiu nerovnosť. Vplyv vzdelania rodičov na skóre v matematickej gramotnosti sledovanej kohorty 17 – 19-ročných respondentov meraný cez Cohenovo d však neodráža rozdiel vo výsledkoch respondentov, ktorých rodičia nedosiahli ani stredoškolské vzdelanie, v porovnaní s ostatnými skupinami respondentov. Táto skupina mala v štúdii PISA 2003 na Slovensku najslabšie výsledky a rovnaký trend potvrdili aj výsledky štúdie PIAAC 2011/2012. Pre Slovensko je to silný ukazovateľ nerovnosti šancí vo vzdelávaní matematiky aj čítania na základe zázemia respondentov, ktorému je potrebné venovať zvýšenú pozornosť, keďže má generačný rozmer – rizikovú skupinu predstavujú práve tí respondenti, ktorých rodičia vo vzdelávacom systéme neuspeli.

Nasledujúce obdobie

„Veľmi zaujímavé bude sledovať, ako sa ďalej vyvíjajú zručnosti respondentov v kohorte PISA 2003 a kohorte PISA 2009 na dátach z druhého cyklu štúdie PIAAC (2018/2022). Pre tieto kohorty budú k dispozícii údaje až z troch časových bodov a s 10-ročným odstupom bude možné vyhodnotiť, ako sa vyvíjajú výsledky respondentov podľa pohlavia, socioekonomického a kultúrneho zázemia. Zároveň bude možné sledovať vývoj výsledkov v matematickej gramotnosti aj na kohorte PISA 2012. V čitateľskej gramotnosti bude možné porovnávať aj kohortu PISA 2018 v čase. Ďalšie analýzy by teda mohli ponúknuť nielen rozsiahlejší pohľad na to, ako sa menia zručnosti v čase a ako je prítomná nerovnosť vo vzdelávaní, ale taktiež aj ako veľmi tieto faktory ovplyvňujú respondentove šance úspešne sa uplatniť na trhu práce a vo všednom živote,“ uviedol na záver Filip Galleé, projektový manažér národného projektu Medzinárodné hodnotenie kľúčových kompetencií dospelých (PIAAC) z NÚCEM.

HORIZONT 2020 Múzeum školstva a predagogiky v Bratislave Múzeum špeciálneho školstva v Levoči Ministerstvo školstva na facebooku