M. Filipová: Sme pripravení uskutočniť poznateľné zmeny v oblasti vzdelávania detí z marginalizovaných rómskych komunít

  • Dátum: 29.06.2020

Európska komisia pozitívne vníma otvorenejší prístup zo strany Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR k odstraňovaniu segregácie rómskych detí. Zaslúžila sa o to štátna tajomníčka pre národnostné školstvo a inkluzívne vzdelávanie Monika Filipová. Jej prácu a prvé kroky vo funkcii ocenila na spoločnej tlačovej konferencii aj europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Ministerstvo zdedilo hroziacu žalobu od Európskej komisie za segregáciu a diskrimináciu rómskych detí po predchádzajúcom vedení. „Naším cieľom je postupne odstrániť existujúcu segregáciu rómskych detí a predchádzať ďalšiemu vzniku segregovaných tried a škôl. Prvotná reakcia Európskej komisie k našej ostatnej odpovedi jednoznačne naznačuje ocenenie nového úprimného a otvoreného prístupu komunikácie,“ vyzdvihla štátna tajomníčka.

Rezort školstva v súčasnosti realizuje prvé reálne kroky k odstraňovaniu segregácie. Vláda sa bude počas leta zaoberať Pozičným dokumentom, ktorý je vôbec prvým dokumentom týkajúcim sa inkluzívneho vzdelávania. „K nemu patrí aj Akčný plán na obdobie do konca roka 2021. Zároveň bude od septembra pod záštitou ministerstva školstva proces tvorby komplexnej Stratégie inkluzívneho vzdelávania, s cieľom predloženia v roku 2021 s účinnosťou od roku 2022,“ ozrejmila na tlačovej konferencii štátna tajomníčka ministerstva školstva pre národnostné školstvo a inkluzívne vzdelávanie Monika Filipová.

Údaje, ktoré má ministerstvo k dispozícii, sú alarmujúce. Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia majú takmer o polovicu nižšiu účasť na predprimárnom vzdelávaní v porovnaní s ostatnými deťmi. „Oproti ostatným žiakom majú žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia viac ako štvornásobne vyššiu mieru opakovania ročníka, a takmer dvojnásobne viac z nich po ukončení povinnej školskej dochádzky nepokračuje ďalej vo vzdelávaní,“ upozornila Filipová.

Pomôcť deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia s nástupom do škôl má zavedenie povinnej predškolskej dochádzky. „Tým by sme sa vyhli nadpriemernej klasifikácii rómskych detí, ktorým je diagnostikované ľahké mentálne postihnutie. Často sú to deti, ktoré nemali predškolskú prípravu, niektoré doma nehovoria po slovensky a nevedia sa rýchlo adaptovať na nároky školy,“ priblížila europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová. Všetky údaje, smerujúce k realizácii predprimárneho vzdelávania, rezort školstva kompletizuje.

Ďalším dlhodobo neriešeným problémom je dvojzmenná prevádzka v niektorých základných školách, ktorá sa týka najmä rómskych detí. V aktuálnom školskom roku sa týmto spôsobom vzdelávalo 3 353 žiakov. „Plánujeme spracovať podrobnú analýzu kapacitných možností v predmetných školách a ich blízkom okolí,“ vysvetlila riešenie štátna tajomníčka. Do analýzy plánuje zahrnúť aj dopravné alternatívy.

Meniť sa majú aj metodiky pre diagnostické nástroje a postupy. VÚDPaP pracuje na nových štandardoch pre poradenské zariadenia a školy, ktoré by mali dôslednejšie brať ohľad aj na potreby rómskych detí. Rezort školstva pripravuje nové metodické materiály pre učiteľov, aby vedeli slovenský jazyk učiť ako cudzí jazyk. Na pláne je aj novelizácia súčasnej legislatívy s vymedzením pojmu segregácie.

Dodala, že ministerstvo plánuje aj zásadnejšiu zmenu financovania podpory žiakov so špeciálno-výchovnými vzdelávacími potrebami. Cieľom je, aby školy vedeli lepšie zabezpečovať podporné opatrenia aj tým žiakom, ktorí nemajú diagnostikované ľahké mentálne postihnutie, ani inú diagnózu, ale majú problémy zvládať predpísané školské učivo.

V súvislosti s kvalitou vzdelávania rómskych detí je tiež potrebné venovať sa elokovaným pracoviskám stredných škôl, z ktorých mnohé neposkytujú uplatniteľné vzdelanie. Zároveň má ministerstvo v pláne prehodnocovať súčasný systém špeciálnych škôl a poradenských zariadení. „Je naším záujmom, aby sa viac žiakov vzdelávalo v bežnom kolektíve rovesníkov a zároveň, aby školy aj za pomoci špeciálnych pedagógov vedeli pre ich vzdelávanie vytvoriť vhodné podmienky,“ doplnila Filipová.

Slovenská republika má spomedzi krajín EÚ najvyšší podiel žiakov v špeciálnom školstve, v roku 2018 to bolo 5,7% žiakov základných škôl. „Podiel rómskych žiakov v špeciálnom školstve sa za posledné roky síce znížil, ale stále tvoria 63% všetkých žiakov špeciálnych tried a 42% žiakov špeciálnych škôl," zdôraznila europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.


Foto: TASR

HORIZONT 2020 Múzeum školstva a predagogiky v Bratislave Múzeum špeciálneho školstva v Levoči Ministerstvo školstva na facebooku