Cieľom novely vysokoškolského zákona je skvalitniť vysoké školstvo
Zákon prináša zásadné zmeny ako financovanie podľa kvality, výkonnostné zmluvy, kratšie externé štúdium, funkčné miesta docentov a profesorov, ako aj zmeny v riadení vysokých škôl. Vychádza zo zahraničných systémov a odporúčaní a jeho cieľom je skvalitniť vysoké školstvo.
Cieľom zmien je zlepšiť vysokoškolské prostredie, ako aj otvoriť akademické prostredie odborníkom z praxe, verejnosti či zo zahraničia. „Uplatnenie absolventov či odchod našich študentov do zahraničia nám ukazujú, že so zmenami nemôžeme čakať. Je najvyšší čas konať. Musíme sa sústrediť na kvalitu a z toho vyplývajú aj kroky v novele ako financovanie podľa kvality, výkonnostné zmluvy, funkčné miesta docentov a profesorov, transparentne hodnotené projekty či kratšie externé štúdium,“ uviedol minister škoostva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling.
Novela čerpá z overených zahraničných modelov vysokého školstva, menovite z vysokého školstva v Rakúsku, Veľkej Británii či Francúzsku. Zároveň vychádza aj z medzinárodných analýz, štúdií a medzinárodných odporúčaní špecificky pripravených pre Slovensko – z odporúčaní Európskej komisie či OECD. Všetky Slovensku odporúčajú potrebné reformné zmeny, vrátane úpravy riadenia vysokých škôl.
Zmien v riadení vysokých škôl sa týkajú práve aj výhrady niektorých rektorov. Cieľom týchto zmien je dostať do chodu vysokých škôl aj vstup externého prostredia, trhu práce, podnikateľského sektoru, výskumnej sféry či verejnosti.
Hlavná z výhrad, ktorú prezentujú aj organizátori dnešného protestu, sa týka voľby rektora. V návrhu zákona bude rektora voliť akademický senát spolu so správnou radou, ktorú tvoria zástupcovia externého prostredia. Jej veľkosť je oproti senátu štvrtinová, pričom polovicu členov správnej rady nominuje akademický senát a polovicu ministerstvo. „Členovia správnej rady nominovaní ministerstvom tak budú pri voľbe rektora tvoriť iba 10 % všetkých hlasov. Pri takomto objeme hlasov je politizácia nemožná,“ uviedol štátny tajomník ministerstva školstva pre vedu a výskum Ľudovít Paulis. Zároveň dodáva, že v zákone nebude potrebné dodatočné schválenie rektora správnou radou.
Ďalšia výhrada sa týka právomocí správnej rady a jej schvaľovania rozpočtu a nakladania s majetkom. „Tieto právomoci má správna rada už dnes. Správna rada nemôže ale konať samostatne a svojvoľne. Môže schváliť iba to, čo jej navrhne rektor, presne tak, ako je tomu aj teraz. Opäť ide o štandardný zahraničný model, ktorý Slovensku odporúča aj Európska komisia či OECD: akademický senát má na starosti akademické otázky a správna rada má na starosti otázky financií a riadenia,“ dodáva Paulis.
K zákonu bolo aktuálne ukončené medzirezortné pripomienkové konanie. K novele 1,5 roka prebiehali diskusie na individuálnej úrovni, ako aj na pravidelných stretnutiach v kontaktnej skupine, kde sa k zákonu vyjadrovali zástupcovia vysokých škôl a ich reprezentácií.
Facebook Zdieľať