Bezpečné potraviny pomôžu ochrániť život
Iba kvalitné a bezpečné potraviny nám dokážu zabezpečiť zdravie a ochrániť život. Výskyt potravinových alergií má však vzrastajúci trend, preto je o výsledky výskumu potravín a ich bezpečnosť čoraz väčší záujem. Dôležitosť zdravých potravín si uvedomujú aj v organizácii rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka – Výskumnom ústave potravinárskom.
Z operačného programu Výskum a vývoj ústav realizoval šesť projektov v celkovej sume za takmer osem miliónov eur. Projekty sa týkali budovania centier excelentnosti, transferu poznatkov do praxe a obnovy infraštruktúry výskumu a vývoja.
V prvom realizovanom projekte zameranom na vybudovanie HiTech centra pre výskum vzniku, eliminácie a hodnotenia prítomnosti kontaminantov v potravinách bolo zriadené pracovisko s najmodernejšou technikou na analýzu chemických zložiek potravín. Naň nadväzoval samotný výskum v rámci projektu Centra excelentnosti pre kontaminujúce látky a mikroorganizmy v potravinách, ktorého cieľom bolo znížiť obsah nežiaducich látok v potravinách.
„V ďalších projektoch, ktoré boli skôr zamerané na aplikácie, sme sa venovali eliminácii akrylamidu v potravinách v technologickom procese výroby. Nakoľko počas tepelnej úpravy, najmä v pekárenských výrobkoch, vznikajú nežiaduce látky. Napríklad jedna z nich vzniká v procese takzvaných Maillardových reakcií, v ktorom reagujú niektoré cukry s niektorými aminokyselinami a tým vznikajú procesné kontaminanty. Úpravou technológií prídavnými látkami, či enzýmami sa nám podarilo znížiť obsah týchto látok. Výstupom z tohto projektu je technologická kniha, čiže návod pre viacerých spracovateľov, výrobcov potravín, ktorá im umožní práve znížiť obsah týchto nežiaducich látok,“ približuje prínos projektu do praxe riaditeľ ústavu Peter Siekel.
V ďalších projektoch podporených z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa ústav zameral na zlepšenie výživových a senzorických parametrov ovocných a zeleninových štiav s použitím inertných plynov. Nastavením nových technologických procesov výskumníci dosiahli lepšie chuťové a vnemové vlastnosti takýchto štiav.
Ústav vyvinul aj detekčné súpravy zamerané na využívanie DNA. Podľa Petra Siekela sa jedna oblasť detekcie týkala kvantifikácie patogénnych baktérií (konkrétne salmonela, listéria, kampylobakter) a druhá oblasť bola zameraná na prítomnosť alergénov v potravinách. Vyvinuté metódy identifikujú konkrétny gén v tej ktorej baktérii či alergénnej zložke potravín.
„V nadväznosti na ne bolo možné konštruovať tieto súpravy, ktoré obsahujú všetky potrebné zložky a návod ako postupovať, čiže nie je potrebné špeciálne zaškoľovať pracovníkov. Nakoľko zariadenia, ktoré sa k súpravám používajú, tzv. Real-time cykléry, pomôžu identifikovať určité úseky DNA a odhaliť tak nežiaducu baktériu alebo alergén, ktorý môže vyvolať anafylaktický – život ohrozujúci šok. Verím, že súpravy využijú nielen v rôznych sofistikovaných zariadeniach, ale priamo už aj v prevádzkových laboratóriách výrobných závodov," dopĺňa riaditeľ ústavu.
Projekty Výskumného ústavu potravinárskeho sú realizované prostredníctvom Agentúry Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ v rokoch 2009-2015.
Z operačného programu Výskum a vývoj ústav realizoval šesť projektov v celkovej sume za takmer osem miliónov eur. Projekty sa týkali budovania centier excelentnosti, transferu poznatkov do praxe a obnovy infraštruktúry výskumu a vývoja.
V prvom realizovanom projekte zameranom na vybudovanie HiTech centra pre výskum vzniku, eliminácie a hodnotenia prítomnosti kontaminantov v potravinách bolo zriadené pracovisko s najmodernejšou technikou na analýzu chemických zložiek potravín. Naň nadväzoval samotný výskum v rámci projektu Centra excelentnosti pre kontaminujúce látky a mikroorganizmy v potravinách, ktorého cieľom bolo znížiť obsah nežiaducich látok v potravinách.
„V ďalších projektoch, ktoré boli skôr zamerané na aplikácie, sme sa venovali eliminácii akrylamidu v potravinách v technologickom procese výroby. Nakoľko počas tepelnej úpravy, najmä v pekárenských výrobkoch, vznikajú nežiaduce látky. Napríklad jedna z nich vzniká v procese takzvaných Maillardových reakcií, v ktorom reagujú niektoré cukry s niektorými aminokyselinami a tým vznikajú procesné kontaminanty. Úpravou technológií prídavnými látkami, či enzýmami sa nám podarilo znížiť obsah týchto látok. Výstupom z tohto projektu je technologická kniha, čiže návod pre viacerých spracovateľov, výrobcov potravín, ktorá im umožní práve znížiť obsah týchto nežiaducich látok,“ približuje prínos projektu do praxe riaditeľ ústavu Peter Siekel.
V ďalších projektoch podporených z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa ústav zameral na zlepšenie výživových a senzorických parametrov ovocných a zeleninových štiav s použitím inertných plynov. Nastavením nových technologických procesov výskumníci dosiahli lepšie chuťové a vnemové vlastnosti takýchto štiav.
Ústav vyvinul aj detekčné súpravy zamerané na využívanie DNA. Podľa Petra Siekela sa jedna oblasť detekcie týkala kvantifikácie patogénnych baktérií (konkrétne salmonela, listéria, kampylobakter) a druhá oblasť bola zameraná na prítomnosť alergénov v potravinách. Vyvinuté metódy identifikujú konkrétny gén v tej ktorej baktérii či alergénnej zložke potravín.
„V nadväznosti na ne bolo možné konštruovať tieto súpravy, ktoré obsahujú všetky potrebné zložky a návod ako postupovať, čiže nie je potrebné špeciálne zaškoľovať pracovníkov. Nakoľko zariadenia, ktoré sa k súpravám používajú, tzv. Real-time cykléry, pomôžu identifikovať určité úseky DNA a odhaliť tak nežiaducu baktériu alebo alergén, ktorý môže vyvolať anafylaktický – život ohrozujúci šok. Verím, že súpravy využijú nielen v rôznych sofistikovaných zariadeniach, ale priamo už aj v prevádzkových laboratóriách výrobných závodov," dopĺňa riaditeľ ústavu.
Projekty Výskumného ústavu potravinárskeho sú realizované prostredníctvom Agentúry Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ v rokoch 2009-2015.
Facebook Zdieľať