1. Domov
  2. Krízové udalosti na školách
  3. Po kríze: prvá psychosociálna pomoc

Po kríze: prvá psychosociálna pomoc

Krízová udalosť prinesie rôzne silné emočné reakcie zasiahnutých. Obzvlášť, keď pominie bezprostredné nebezpečenstvo a opadne prvotný stres. Môžete očakávať strach či úzkosť, súcit a solidarita sa môže striedať s hnevom a obviňovaním. Pre deti a žiakov sú takéto situácie obzvlášť náročné, a preto je potrebné im poskytnúť hneď po udalosti psychosociálnu prvú pomoc.  

Krízová intervencia v školskom prostredí nastupuje spravidla 36-48 hodín po udalosti, dovtedy sa pedagógovia môžu riadiť týmito základnými princípmi: 

Princíp 3P (podľa Svetovej zdravotníckej organizácie): 

1. Pozeraj 

  • Kontrolujte, či je prostredie už bezpečné. 
  • Vyhľadajte deti a žiakov, ktorí potrebujú naliehavo naplniť základné fyziologické potreby. 
  • Vyhľadajte deti a žiakov so závažnými úzkostnými reakciami. 

2. Počúvaj 

  • Oslovte deti a žiakov, ktorí môžu potrebovať vašu podporu. 
  • Pýtajte sa ich na potreby a obavy. 
  • Počúvajte ich, pomôžte im upokojiť sa. 

3. Prepájaj 

  • Pomôžte im riešiť základné potreby a získať prístup k službám. 
  • Spojte ich s blízkymi. 
  • Prepojte ich na širšiu sociálnu podporu. 
  • Poskytnite kontakty, na koho sa môžu obrátiť. 

Týmito princípmi sa riaďte pri poskytovaní psychosociálnej prvej pomoci. Detailnejší návod, ako realizovať jednotlivé kroky, nájdete nižšie. 

Pred tým, než začnete s poskytovaním psychosociálnej prvej pomoci: 

  • Uistite sa, že nepotrebujete lekársku starostlivosť. 
  • Naplňte svoje fyziologické potreby, ktoré sú nevyhnutné na to, aby ste boli schopní poskytnúť pomoc iným. 
  • Upokojte najprv seba – pomaly a hlboko dýchajte a pripomínajte si, že nebezpečenstvo pominulo. 

Základné potreby dieťaťa po krízovej udalosti: 

  • Bezpečie – deti a žiaci zo závažnými úzkostnými reakciami presuňte do čo najbezpečnejšieho a najkľudnejšieho prostredia. 
  • Kontrola – snažte sa chrániť deti a žiakov pred ďalšími situáciami, ktoré im navodzujú pocit bezmocnosti. 
  • Predvídateľnosť – komentujte a vysvetľujte svoje kroky dieťaťu, nech vie, čo sa bude diať. 
  • Dbajte na fyzický komfort – ak je to možné, zabezpečte zasiahnutým vodu, deku... 

Dychové cvičenie: 

Pomôžte zasiahnutým deťom pomocou nasledujúcich stabilizačných techník. Pri ich vykonávaní používajte tieto upokojujúce frázy: 

  1. Zatvor oči, precíť a uvedom si svoje telo. 
  2. Hlboký nádych nosom na 4 doby – všímaj si, ako sa ti rozširuje hrudník a zdvíha brucho. 
  3. Zadrž dych na 4 doby.  
  4. Hlboký výdych ústami na 8 dôb.  

Pomoc pri úzkosti a panike: 

Začni pomaly dýchať a uvedomuj si veci okolo seba. Môžeš použiť nasledujúce techniky: 

  • Pozri sa okolo seba a pomenuj 5 vecí čiernej farby, 5 veci bielej farby, 5 vecí žltej farby, atď. 
  • Odpočítavaj od 100 do 1. 
  • Urob 20 krokov a počítaj ich. 

Pomoc pri napätí, zlosti a hneve: 

  • Vezmi si hárok papiera, pokrč ho do guličky a roztrhaj ho. 
  • Silno tlieskaj 30 sekúnd. 
  • 10 sekúnd dup, skáč alebo bež na mieste. 
  • Utiahni sa do súkromia a zatancuj si svoj tanec zlosti. 

Ďalšie návody nájdete na tomto linku. 

  • Prispôsobte komunikáciu veku detí a žiakov. 
  • Buďte pravdiví a nepopierajte situáciu – vysvetlite, čo sa stalo a upokojte deti a žiakov, že dospelí situáciu riešia. 
  • Držte sa faktov, vyhnite sa hoaxom a nepodloženým domnienkam – upozornite ich, že nie všetko na sociálnych sieťach je pravdivé. 
  • Chráňte menšie deti pred zbytočnými informáciami. 
  • Rešpektujte, ak dieťa/žiak nechce hovoriť – uistite ho, že ste tu pre neho, keď bude pripravené. 
  • Prejavte záujem a počúvajte – opýtajte sa, ako sa cíti a čo potrebuje. 
  • Buďte fyzicky prítomní a pokojní. 
  • Normalizujte emócie – vysvetlite im, že je normálne cítiť rôzne pocity a je v poriadku ich prejaviť bezpečným spôsobom. Je dobré ukázať, ako sa cítia, ale tak, aby neubližovali nikomu inému. 
  • Zdieľanie pomáha – dajte priestor na vyjadrenie všetkým deťom a žiakom, ktorí o to majú záujem, kľudne aj v skupine. 
  • Informujte o dostupnej pomoci – povedzte im, na koho sa môžu obrátiť.
  • Ak to situácia povoľuje, podporujte fyzickú aktivitu a hru – pomáha to spracovať náročné udalosti. 

Čo NErobiť: 

  • Neotvárajte tému s deťmi a žiakmi, ktorých sa to netýka. 
  • Netlačte na rozhovory o tom, čo sa stalo. 
  • Nebagatelizujte problém. 
  • Nevykonávajte aktivity, na ktoré nemáte kvalifikáciu – prvá psychosociálna pomoc nie je terapia ani plnohodnotná krízová intervencia. 

Ďalšie návody nájdete na tomto linku. 

Skočiť na začiatok stránky