Prevratné objavy slovenských archeológov
Archeologický ústav patrí k najstarším pracoviskám Slovenskej akadémie vied. V 50. a 60. rokoch ho odborná verejnosť zaraďovala medzi najvýznamnejšie európske pracoviská. Za posledných dvadsať rokov sa však do jeho infraštruktúry neinvestovalo. Vďaka štrukturálnym fondom sa tento vývoj zásadne mení a z pracoviska sa stáva jedno z najmodernejších a najvyspelejších centier archeologického výskumu v Európe.
Ústav uspel so žiadosťou o financie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja s projektom Centrum výskumu najstarších dejín stredného Podunajska v rámci výzvy zameranej na podporu koncentrácie najlepších výskumno-vzdelávacích kolektívov do monotematických centier.
Druhý úspešný projekt s názvom Dobudovanie špičkového pracoviska pre výskum a vývoj v oblasti ochrany a záchrany kultúrneho dedičstva Slovenska sa týkal obnovy výskumnej a vývojovej infraštruktúry a prístrojového vybavenia. Ústav spolu získal na tieto dva dopytovo-orientované projekty prostredníctvom operačného programu Výskum a vývoj takmer 7 miliónov eur.
Riaditeľ ústavu Matej Ruttkay potvrdzuje, že výskum najstarších dejín Podunajska priniesol množstvo nových poznatkov: "V rámci našich výskumov sme napríklad zistili viac ako 400 nových archeologických nálezísk z praveku až stredoveku, rozpracovali sme nové metódy priestorovej dokumentácie nálezísk i samotných nálezov.
Jeden z najrezonujúcejších poznatkov projektu je nové datovanie veľkomoravských hradísk na Slovensku. Je to aktuálna téma, v ktorej sa ukázalo, že mnohé hradiská, o ktorých sme si mysleli, že sú z prelomu 8. a 9. storočia, sú nakoniec až zo záveru doby veľkomoravskej. To historicky mení situáciu celého stavu, nielen na území Slovenska, ale v celej strednej Európe.“
Archeologický ústav spustí v druhom štvrťroku 2015 portál, v ktorom si záujemca z každej obce alebo mesta na Slovensku zistí, aké náleziská, z akého obdobia vo svojom okolí má. V rámci spomínaných projektov vydá aj šesť monografií o dávnovekom osídlení vybraných regiónov, ktoré sa tak dostanú aj do rúk širokej verejnosti.
Na fotografii je letecký záber na sústavu veľkomoravských hradísk v Bojnej.
Ústav uspel so žiadosťou o financie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja s projektom Centrum výskumu najstarších dejín stredného Podunajska v rámci výzvy zameranej na podporu koncentrácie najlepších výskumno-vzdelávacích kolektívov do monotematických centier.
Druhý úspešný projekt s názvom Dobudovanie špičkového pracoviska pre výskum a vývoj v oblasti ochrany a záchrany kultúrneho dedičstva Slovenska sa týkal obnovy výskumnej a vývojovej infraštruktúry a prístrojového vybavenia. Ústav spolu získal na tieto dva dopytovo-orientované projekty prostredníctvom operačného programu Výskum a vývoj takmer 7 miliónov eur.
Riaditeľ ústavu Matej Ruttkay potvrdzuje, že výskum najstarších dejín Podunajska priniesol množstvo nových poznatkov: "V rámci našich výskumov sme napríklad zistili viac ako 400 nových archeologických nálezísk z praveku až stredoveku, rozpracovali sme nové metódy priestorovej dokumentácie nálezísk i samotných nálezov.
Jeden z najrezonujúcejších poznatkov projektu je nové datovanie veľkomoravských hradísk na Slovensku. Je to aktuálna téma, v ktorej sa ukázalo, že mnohé hradiská, o ktorých sme si mysleli, že sú z prelomu 8. a 9. storočia, sú nakoniec až zo záveru doby veľkomoravskej. To historicky mení situáciu celého stavu, nielen na území Slovenska, ale v celej strednej Európe.“Archeologický ústav spustí v druhom štvrťroku 2015 portál, v ktorom si záujemca z každej obce alebo mesta na Slovensku zistí, aké náleziská, z akého obdobia vo svojom okolí má. V rámci spomínaných projektov vydá aj šesť monografií o dávnovekom osídlení vybraných regiónov, ktoré sa tak dostanú aj do rúk širokej verejnosti.
Na fotografii je letecký záber na sústavu veľkomoravských hradísk v Bojnej.
Facebook Zdieľať