Práva odborníkov v inom členskom štáte EÚ

Občan EÚ, ktorý je plne odborne spôsobilý vykonávať povolanie v inom členskom štáte a ktorý prejaví záujem o povolanie v inom členskom štáte, ktorého výkon je regulovaný pravidlami toho štátu, musí najskôr požiadať o uznanie svojej kvalifikácie. Povolanie je regulované, ak jeho výkon podlieha právnym predpisom alebo administratívnym ustanoveniam, z ktorých vyplýva potreba mať odbornú kvalifikáciu. Prístup na trh práce závisí od udelenia takéhoto uznania.

Smernicou 2005/36/ES sa riadi uznávanie odborných kvalifikácií nadobudnutých v niektorom z členských štátov s úmyslom vykonávať regulované povolanie v inom členskom štáte.

Pravidlá v danej smernici sa líšia v závislosti od toho, či je dané povolanie v hostiteľskom členskom štáte vykonávané dočasne (napríklad v prípade sezónnych pracovníkov) alebo natrvalo (v podniku, napr. na zmluvu na neurčitý čas alebo na dlhodobú zmluvu).

V prípade, že je výkon povolania dočasný, nie je povolené preverovať kvalifikáciu pracovníka, pokiaľ nejde o povolanie ohrozujúce zdravie alebo bezpečnosť. Členský štát si však môže každý rok vyžiadať ohlasovaciu povinnosť. V prípade usadenia závisí spôsob uznávania od daného povolania.
 
Smernica 2005/36/ES sa však neuplatňuje v prípade, že v diplome nie je potvrdená osobitná príprava na povolanie, t. j. príprava špeciálne pre daný druh povolania. Pracovné miesta vo verejnom sektore členského štátu si často vyžadujú rôzny typ diplomu, ktorý potvrdzuje určitý stupeň vzdelania (vysokoškolské vzdelanie a pod.) alebo diplom potvrdzujúci stupeň vzdelania, ktorý spĺňa určité obsahové kritériá bez toho, aby konkrétny obsah napĺňal podstatu odbornej prípravy v zmysle smernice 2005/36/ES (požiadavka na diplom buď z ekonómie, politológie, vedy alebo sociálnych vied, atď.) Takéto prípady spadajú skôr do pôsobnosti článku 45 ZFEÚ ako do pôsobnosti smernice 2005/36/ES. Orgány v hostiteľskom členskom štáte môžu posúdiť úroveň diplomu, avšak nie obsah odbornej prípravy, v prípade, kde jediným signifikantným faktorom je úroveň vzdelania, za ktorú bol diplom udelený.
 
V prípade, že diplom musí okrem konkrétnej úrovne vzdelania spĺňať aj isté obsahové kritériá, mal by sa uznať za rovnocenný v prípade, že bol udelený za ukončenie vzdelania alebo odbornej prípravy v danom odbore. Akékoľvek ďalšie posudzovanie obsahu odbornej prípravy nie je povolené.
 
Regulované povolanie v Slovenskej republike je povolanie, odborná činnosť alebo skupina odborných činností, na ktorých výkon sa vyžaduje splnenie kvalifikačných predpokladov ustanovených osobitnými predpismi okrem všeobecného kvalifikačného predpokladu vyjadreného len stupňom vzdelania bez uvedenia študijného odboru alebo skupiny študijných odborov alebo vyjadreného len stupňom vzdelania s uvedením študijného odboru alebo skupiny študijných odborov, v ktorých vzdelávanie nie je regulované. Za regulované povolanie sa považuje aj povolanie s právom používať profesijné tituly, ktoré vykonávajú členovia uznanej profesijnej organizácie,

Zmena oproti predchádzajúcej právnej úprave spočíva v chápaní definície regulovaného povolania. Do chápania pojmu regulovaného povolania podľa smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií vniesol poriadok rozhodnutie Súdneho dvora č. C‑298/14 z 6. októbra 2015, vo veci „Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Voľný pohyb osôb – Články 45 ZFEÚ a 49 ZFEÚ – Pracovníci – Zamestnanie vo verejnej správe – Smernica 2005/36/ES – Uznávanie odborných kvalifikácií – Pojem ‚regulované povolanie‘ – Pripustenie do výberového konania na funkcie referendárov na Kasačnom súde (Belgicko)“.

Jedným zo záverov uvedeného rozhodnutia je, že nie sú regulovanými povolaniami tie povolania, alebo skupina povolaní, kde nie je stanovený presne vymedzený kvalifikačný predpoklad s obsahom požadovaného vzdelania ale len stupeň vzdelania napríklad v odbore právo, ekonomika a sociálne vedy.

Uvedený záver korešponduje so stanoviskom Európskej komisie č. COM(2010)373.