Minister Dušan Čaplovič nemohol v prípade prepusteného učiteľa konať nad rámec zákona
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR chce uviesť na pravú mieru nepravdivé a skreslené informácie, ktoré dňa 23. októbra 2013 zverejnil denník Sme v článku „Čaplovič sa nezastal vyhodeného učiteľa, čo ukázal plytvanie“.
V prvom rade považujeme za potrebné zdôrazniť, že rozsah a obsah výkonu štátnej správy na úseku regionálneho školstva určuje ministerstvu zákon č.596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, pričom problematika pracovnoprávnych vzťahov v školách a v školských zariadeniach nie je súčasťou výkonu štátnej správy.
Kompetencie ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR sú tak presne vymedzené zákonom a pri akejkoľvek snahe nemá legálne možnosti zasahovať do kompetencií zamestnávateľov pri riešení práv a povinností zamestnancov, ktoré vyplývajú z pracovnoprávnych vzťahov. Ani ako predstaviteľ vlády SR minister nemôže tieto svoje kompetencie prekročiť, vstupovať do pracovnoprávneho sporu iného zamestnávateľa a rovnako nie je oprávnený robiť v tejto oblasti systémové zmeny.
Novelizáciou zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl bola školám daná v roku 1994 právna subjektivita a tento status bol potvrdený aj ustanovením § 27 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákona) v znení neskorších predpisov.
Status právnej subjektivity znamená, že škola alebo školské zariadenie, ktoré tento status má, vystupuje ako zamestnávateľ v právnych vzťahoch vo svojom mene a má takisto aj zodpovednosť, ktorá z týchto vzťahov vyplýva. V oblasti pracovnoprávnych vzťahov to napríklad znamená, že nikto nesmie takejto škole určovať, koho má zamestnať a nikto nesmie takejto škole ani určovať, koho má prepustiť.
Podľa Zákonníka práce spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom týkajúce sa nárokov z pracovnoprávnych vzťahov prerokúvajú súdy a rovnako o nich aj rozhodujú. Je vo výlučnej právomoci súdu posúdiť, či pri výpovedi danej zamestnancovi z dôvodu organizačnej zmeny v skutočnosti došlo k organizačnej zmene a následne k prepusteniu zamestnanca z uvedeného dôvodu alebo išlo o účelové konanie riaditeľa školy voči zamestnancovi.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ministerstvá, ako ústredné orgány štátnej správy, môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
V prvom rade považujeme za potrebné zdôrazniť, že rozsah a obsah výkonu štátnej správy na úseku regionálneho školstva určuje ministerstvu zákon č.596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, pričom problematika pracovnoprávnych vzťahov v školách a v školských zariadeniach nie je súčasťou výkonu štátnej správy.
Kompetencie ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR sú tak presne vymedzené zákonom a pri akejkoľvek snahe nemá legálne možnosti zasahovať do kompetencií zamestnávateľov pri riešení práv a povinností zamestnancov, ktoré vyplývajú z pracovnoprávnych vzťahov. Ani ako predstaviteľ vlády SR minister nemôže tieto svoje kompetencie prekročiť, vstupovať do pracovnoprávneho sporu iného zamestnávateľa a rovnako nie je oprávnený robiť v tejto oblasti systémové zmeny.
Novelizáciou zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl bola školám daná v roku 1994 právna subjektivita a tento status bol potvrdený aj ustanovením § 27 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákona) v znení neskorších predpisov.
Status právnej subjektivity znamená, že škola alebo školské zariadenie, ktoré tento status má, vystupuje ako zamestnávateľ v právnych vzťahoch vo svojom mene a má takisto aj zodpovednosť, ktorá z týchto vzťahov vyplýva. V oblasti pracovnoprávnych vzťahov to napríklad znamená, že nikto nesmie takejto škole určovať, koho má zamestnať a nikto nesmie takejto škole ani určovať, koho má prepustiť.
Podľa Zákonníka práce spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom týkajúce sa nárokov z pracovnoprávnych vzťahov prerokúvajú súdy a rovnako o nich aj rozhodujú. Je vo výlučnej právomoci súdu posúdiť, či pri výpovedi danej zamestnancovi z dôvodu organizačnej zmeny v skutočnosti došlo k organizačnej zmene a následne k prepusteniu zamestnanca z uvedeného dôvodu alebo išlo o účelové konanie riaditeľa školy voči zamestnancovi.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ministerstvá, ako ústredné orgány štátnej správy, môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Facebook Zdieľať