» Aktuality » Medzinárodné zisťovania sociálnych a ekonomických podmienok života vysokoškolákov
Medzinárodné zisťovania sociálnych a ekonomických podmienok života vysokoškolákov
24.10.2013
Sociálno-ekonomické zázemie študentov, ale aj ich ubytovanie, príjem, finančná podpora od rodičov či platená práca počas štúdia sú hlavné oblasti prieskumu, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom medzinárodného projektu EUROSTUDENT. My už teraz poznáme výsledky, ktoré sú súčasťou správy Sociálne a ekonomické podmienky života študentov verejných vysokých škôl na Slovensku, ktorá obsahuje prvé výsledky tohto prieskumu.
Výskum sa zameriaval na študentov verejných vysokých škôl tak denného ako aj externého štúdia, pričom dve tretiny respondentov tvorili študenti bakalárskeho štúdia a viac ako polovicu z celkového počtu respondentov predstavovali ženy. V prieskume boli najviac zastúpení študenti spoločenských vied, podnikania a práva, najmenšiu účasť mali študenti poľnohospodárstva a veterinárstva.
Z hľadiska skúmania medzigeneračnej vzdelanostnej mobility sa zisťoval aj sociálny status rodičov študentov. Najväčšia skupina otcov aj matiek dosiahla stredoškolské vzdelanie s maturitou. Z hľadiska zamestnania otcov bola najviac zastúpená kategória remeselník alebo kvalifikovaný robotník a zákonodarca, vyšší štátny úradník, vedúci alebo riadiaci zamestnanec. U matiek bolo najviac zastúpené zamestnanie patriace do kategórie technický, zdravotnícky, pedagogický alebo iný pomocný odborný zamestnanec a prevádzkový zamestnanec v službách alebo v obchode a nižší administratívny zamestnanec.
V skúsenostiach s platenou prácou pred začiatkom štúdia bol medzi študentmi denného a externého štúdia zistený najväčší rozdiel v skúsenostiach s prácou po dobu najmenej 1 rok a najmenej 20 hodín týždenne. Išlo o šiestich z desiatich študentov externého štúdia a menej ako pätinu denných študentov.
Podľa priebežných výsledkov prieskumu približne štyria z desiatich študentov bývali s rodičmi alebo inými príbuznými (38,5 %). Ďalších takmer 46 % vysokoškolákov býva s inou osobou alebo osobami. Samostatné bývanie uviedlo iba 3,4 % respondentov. Kým zo študentov denného štúdia uviedlo ako formu bývania internát, takmer 47 %, u externistov to bolo len 3,7 %.
Pre študentov denného štúdia bol najrozšírenejším zdrojom financií príspevok od rodičov, resp. partnera, pričom u študentov bývajúcich u rodičov bola stredná hodnota tohto príspevku 50 eur a u bývajúcich na internáte, v podnájme alebo vo vlastnom byte 100 eur.
Štyria z desiatich študentov denného štúdia uviedli, že majú počas semestra platenú prácu, približne jedna pätina pracovala počas celého semestra a jedna pätina mala príležitostnú prácu. Grant alebo štipendium dostávala necelá pätina týchto študentov, študentskú pôžičku poberalo necelé percento z nich.
Pre študentov externého štúdia bol najrozšírenejším zdrojom financií zárobok z práce alebo brigády, pričom počas celého semestra z nich pracovalo 73,9 %, príležitostnú prácu malo 8,9 % a 17,2 % ich nepracovalo. U študentov bývajúcich u rodičov bola stredná hodnota zárobku 309,6 eur, u bývajúcich na internáte, v podnájme alebo vo vlastnom byte 500 eur. Študentskú pôžičku poberali študenti externého štúdia len veľmi výnimočne (1,4 %).
Realizácia projektu EUROSTUDENT naďalej pokračuje, pričom ÚIPŠ vypracuje začiatkom budúceho roka národnú správu. Výsledky prieskumu využijú jednak medzinárodné organizácie ako OECD, Európska komisia či pracovná skupina Bolonského procesu pre sociálnu dimenziu a mobilitu, ako aj samotné krajiny pri tvorbe vzdelávacích politík.
Tieto výsledky sú cenným zdrojom informácií, na ktoré treba prihliadať pri nastavovaní opatrení, ktoré majú vo vzťahu k vysokoškolákom sociálny aspekt a tiež v sebe nesú ekonomické dopady.
Michal Kaliňák
hovorca ministra
Výskum sa zameriaval na študentov verejných vysokých škôl tak denného ako aj externého štúdia, pričom dve tretiny respondentov tvorili študenti bakalárskeho štúdia a viac ako polovicu z celkového počtu respondentov predstavovali ženy. V prieskume boli najviac zastúpení študenti spoločenských vied, podnikania a práva, najmenšiu účasť mali študenti poľnohospodárstva a veterinárstva.
Z hľadiska skúmania medzigeneračnej vzdelanostnej mobility sa zisťoval aj sociálny status rodičov študentov. Najväčšia skupina otcov aj matiek dosiahla stredoškolské vzdelanie s maturitou. Z hľadiska zamestnania otcov bola najviac zastúpená kategória remeselník alebo kvalifikovaný robotník a zákonodarca, vyšší štátny úradník, vedúci alebo riadiaci zamestnanec. U matiek bolo najviac zastúpené zamestnanie patriace do kategórie technický, zdravotnícky, pedagogický alebo iný pomocný odborný zamestnanec a prevádzkový zamestnanec v službách alebo v obchode a nižší administratívny zamestnanec.
V skúsenostiach s platenou prácou pred začiatkom štúdia bol medzi študentmi denného a externého štúdia zistený najväčší rozdiel v skúsenostiach s prácou po dobu najmenej 1 rok a najmenej 20 hodín týždenne. Išlo o šiestich z desiatich študentov externého štúdia a menej ako pätinu denných študentov.
Podľa priebežných výsledkov prieskumu približne štyria z desiatich študentov bývali s rodičmi alebo inými príbuznými (38,5 %). Ďalších takmer 46 % vysokoškolákov býva s inou osobou alebo osobami. Samostatné bývanie uviedlo iba 3,4 % respondentov. Kým zo študentov denného štúdia uviedlo ako formu bývania internát, takmer 47 %, u externistov to bolo len 3,7 %.
Pre študentov denného štúdia bol najrozšírenejším zdrojom financií príspevok od rodičov, resp. partnera, pričom u študentov bývajúcich u rodičov bola stredná hodnota tohto príspevku 50 eur a u bývajúcich na internáte, v podnájme alebo vo vlastnom byte 100 eur.
Štyria z desiatich študentov denného štúdia uviedli, že majú počas semestra platenú prácu, približne jedna pätina pracovala počas celého semestra a jedna pätina mala príležitostnú prácu. Grant alebo štipendium dostávala necelá pätina týchto študentov, študentskú pôžičku poberalo necelé percento z nich.
Pre študentov externého štúdia bol najrozšírenejším zdrojom financií zárobok z práce alebo brigády, pričom počas celého semestra z nich pracovalo 73,9 %, príležitostnú prácu malo 8,9 % a 17,2 % ich nepracovalo. U študentov bývajúcich u rodičov bola stredná hodnota zárobku 309,6 eur, u bývajúcich na internáte, v podnájme alebo vo vlastnom byte 500 eur. Študentskú pôžičku poberali študenti externého štúdia len veľmi výnimočne (1,4 %).
Realizácia projektu EUROSTUDENT naďalej pokračuje, pričom ÚIPŠ vypracuje začiatkom budúceho roka národnú správu. Výsledky prieskumu využijú jednak medzinárodné organizácie ako OECD, Európska komisia či pracovná skupina Bolonského procesu pre sociálnu dimenziu a mobilitu, ako aj samotné krajiny pri tvorbe vzdelávacích politík.
Tieto výsledky sú cenným zdrojom informácií, na ktoré treba prihliadať pri nastavovaní opatrení, ktoré majú vo vzťahu k vysokoškolákom sociálny aspekt a tiež v sebe nesú ekonomické dopady.
Michal Kaliňák
hovorca ministra
Aktuálne témy
- Jarné prázdniny
- Dodatok č. 2 k VP pre žiakov ZŠ so ŠVVP
- Platové tarify v školstve od 1. 1. 2019
- Informačná platforma o Brexite
- Hľadáme hodnotiteľov pre OP Ľudské zdroje
- Nová smernica k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov
- Dodatok č. 1 k VP pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
- Ochrana osobných údajov v rezorte školstva
- Pedagogicko-organizačné pokyny na školský rok 2018/2019 + dodatky
- Vzdelávacie štandardy pre nemecký jazyk pre školy s vyučovaním nemeckého jazyka
- Vzdelávacie štandardy pre ruský jazyk pre školy s vyučovaním ruského jazyka
- RUP pre gymnáziá - národnostné menšiny
- Dodatok č. 3 k ŠVP pre gymnáziá
- VP pre deti so zdravotným znevýhodnením - predprimárne vzdelávanie
- RUP pre žiakov ZŠ s vývinovými poruchami učenia - VJ národnostnej menšiny
- Dodatky k RUP a ŠVP pre ZŠ
Rýchly prístup
- Výzvy – Štrukturálne fondy EÚ
- Dotácie MŠVVaŠ SR
- Veda a technika na VŠ (VEGA, KEGA)
- Akreditácie
- Financovanie regionálneho školstva
- Štátne a školské vzdelávacie programy
- Verejné obstarávanie
- Uznávanie dokladov o vzdelaní zo zahraničia
- Petície
- Slobodný prístup k informáciám
- Informácie pre rodičov a žiakov
- Informácie pre zamestnancov rezortu
- Voľné pracovné miesta
- Odporúčania pre rodičov pri výbere materskej školy
- Duálne vzdelávanie
- Ochrana osobných údajov v rezorte školstva
Iné stránky
- Agentúra na podporu výskumu a vývoja
- Antidopingová agentúra SR
- Centrum vedecko-technických informácií SR
- Domov Speváckeho zboru slovenských učiteľov
- Iuventa - Slovenský inštitút mládeže
- Metodicko-pedagogické centrum
- Národný ústav celoživotného vzdelávania
- Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania
- Štátna školská inšpekcia
- Štátny inštitút odborného vzdelávania
- Štátny pedagogický ústav
- Výskumná agentúra
- Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
- Centrálny informačný portál pre výskum, vývoj a inovácie
- Edičný portál
- Školský šport
-
eTwinning
- EPALE – Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe