» Aktuality » Deti, o ktoré treba dbať viac

Deti, o ktoré treba dbať viac

24.03.2016
Deti, o ktoré treba dbať viac
     Sú deti v školách viac neposlušné? Ide o prejavy porúch? Výrazy autizmus a ADHD sa čoraz viac objavujú v slovníkoch učiteľov či vychovávateľov. S odborníkmi sa však zhodujú, že môže ísť o inteligentné, niekedy i nadané deti. Metodicko-pedagogické centrum (MPC) v utorok prilákalo práve na túto tému viac ako 70 záujemcov.
    V posledných rokoch pribúdajú ohlasy zamestnancov škôl a školských zariadení, že narastá počet žiakov s neprimeraným, neobvyklým a nežiaducim správaním. MPC si preto pripravilo dňa 22. marca 2016 dva odborné semináre.  Seminár Autistické dieťa v škole bol určený najmä pre učiteľov materských škôl a prvého stupňa základných škôl a druhý seminár Hyperaktívny žiak v škole učiteľom druhého stupňa základných škôl a stredných škôl.
      Na dopoludňajšom seminári sa 53 účastníkov dozvedelo  bližšie informácie o autistických deťoch v škole. Hlavný odborník pre detskú psychiatriu ministerstva zdravotníctva MUDr. Ján Šuba, MPH, im vysvetlil poruchy z pedagogického a medicínskeho hľadiska. „Za posledných 15 rokov sa zvýšil počet jedincov s poruchami správania,“ povedal doktor Šuba a odporučil výchovné prístupy k deťom s autistickými prejavmi správania. Učitelia však avizujú, že častejším problémom je nárast detí s autistickými prvkami správania. V minulosti boli deti s poruchou zväčša preraďované do špeciálnych škôl. Dnes už sú integrované, a preto potrebujú viac pozornosti ako iní žiaci.
     Druhý seminár bol tematicky zameraný na poruchy pozornosti s hyperaktivitou a zúčastnilo sa ho 19 záujemcov. Hoci by sa zdalo, že detí s poruchami je v porovnaní s minulosťou viac, nie je to celkom pravda. „Nárast detí s ADHD je vyšší z dôvodu, že dnes sú deti správne diagnostikované,“ vyjadrila sa lektorka MUDr. Jana Trebatická, PhD., ktorá pôsobí ako odborná asistentka na Klinike detskej psychiatrie LFUK a DFNsP v Bratislave. Zároveň zdôraznila význam spolupráce so školami. Dieťa s ADHD nemusí byť iba „rušivé“, nepozornosť sa môže prejavovať aj inými spôsobmi. Až 25 % týchto detí má pridruženú špecifickú vývinovú poruchu učenia, napríklad dyslexiu alebo dysgrafiu.
 
Odporúčania odborníkov
     Mnoho účastníkov seminára malo osobnú skúsenosť s jednou alebo oboma poruchami detí a žiakov, o ktorú sa podelili s ostatnými. Na ich otázky odpovedali odborníci v diskusii na konci seminára. Ak bolo potrebné, poradili im aj odborne.
     Vo všeobecnosti platí, že deti s psychickou poruchou netreba karhať, skôr čo najčastejšie pozitívne hodnotiť. Komunikácia musí byť jasná a jednoduchá. Učiteľ by mal byť flexibilný a mať k dieťaťu individuálny prístup. Dôležité je konať pokojne, no najmä nerezignovať a myslieť na budúcnosť dieťaťa. Ideálne je si nastaviť s rodičmi jednotný postup výchovy.
     Ak si učiteľ všimne poruchy správania u detí, môže rodičovi odporučiť, aby sa obrátil na školského špeciálneho pedagóga či psychológa, detského psychiatra, , najbližšie centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP), či na Kliniku detskej psychiatrie LFUK a DFNsP v Bratislave. Tí odporučia vhodný typ liečby, ako aj správny postup práce s dieťaťom.