Zvolen

Vo Zvolene spoločne hľadajú cesty, ako prepájať školy, rodičov a komunitu – metóda World Café priniesla konkrétne nápady pre inklúzívne školské prostredie

Tvorba stratégie pre inkluzívny rozvoj vzdelávacieho prostredia vo Zvolene dostáva jasnejšie kontúry. Na pracovnom stretnutí lokálnej pracovnej skupiny sa stretli zástupcovia mesta, riaditelia a pedagogickí a odborní zamestnanci zapojených škôl a zamestnankyne národného projektu Príležitosť pre všetkých.

Cieľ bol jednoznačný – spoločne posilniť dopad aktivít, ktoré sa v zapojených lokalitách Banskobystrického kraja od začiatku školského roka 2025/2026 realizujú.

Tento typ stretnutí je neoddeliteľnou súčasťou overovania nástrojov podporujúcich odstraňovanie bariér vo vzdelávaní a zlepšovaní spolupráce medzi školou, rodinou a komunitou. Lokálne pracovné skupiny zohrávajú zásadnú úlohu, pretože vlievajú stratégiám konkrétnu podobu a prepájajú školy, samosprávu, komunitných aktérov a odborníkov. Lokálny projektový tím pritom prináša metodickú podporu, príklady dobrej praxe, nástroje efektívneho plánovania a pomáha udržiavať spoločnú víziu.

World café – priestor, kde sa nápady menia na konkrétne postupy
Práve v tomto kontexte nadviazala metóda world café na potreby skupiny. Ako štruktúrovaná forma diskusie umožnila spojiť rôzne pohľady pri plánovaní jedného z kľúčových prvkov inkluzívnych školských aktivít: účinnej spolupráce s rodičmi žiakov z marginalizovaných rómskych komunít.

V bezpečnej a otvorenej atmosfére vznikali návrhy priamo reagujúce na realitu Zvolena, ale aj partnerských lokalít Lučenec a Detva, ktoré v tejto fáze projektu prechádzajú rovnakým procesom.



Čo sa podarilo – malé kroky, veľké posuny
V teréne často rozhodujú drobné kroky, ktoré prinášajú veľké posuny, ako je zmena myslenia, odvaha pomenovať problémy a vôľa hľadať riešenia. Toto stretnutie ukázalo, že aj zložité témy sa dajú uchopiť prakticky a tvorivo. Účastníci vyzdvihli najmä:

1. transformáciu frustrácie na hľadanie možností – namiesto „nedá sa“ vznikali „poďme skúsiť takto“,
2. aktívne zapojenie vedenia škôl a mesta – problémy sa pretavili do konkrétnych, realizovateľných krokov,
3. prínos skúseností každého účastníka – každý vstup mal hodnotu a posúval diskusiu dopredu,
4. zameranie sa na malé, reálne kroky – nie na dokonalosť, ale na uskutočniteľné postupy zamerané na pomoc žiakom,
5. jasný model plánovania – od pomenovania problému k aktivitám, zdrojom, zodpovednosti a priebežnému hodnoteniu,
6. atmosféru, ktorá podporovala kreativitu – diskusia sa napokon nedala zastaviť a účastníci si vypýtali pokračovanie.

Od plánovania k pomoci konkrétnym rodinám
Záver stretnutia ukázal, ako môže spoločný dialóg meniť perspektívu. Diskusia sa prirodzene posunula od metodiky až ku konkrétnym príbehom rodín. Odborní pracovníci mesta priniesli informácie z terénu, školy pridávali návrhy ako pracovať s rodičmi a ako budovať vzájomnú dôveru.

Vznikol pritom prehľadný postup, ktorý školy označili za praktický návod pre prácu s rodičmi:

• prvé kontakty vo vlastnom prostredí rodiny,
• individuálne pozvania na hodiny a následná reflexia so sociálnym pedagógom či psychológom,
• sledovanie doučovania s diskusiou o tom, akú podporu rodič potrebuje,
• skupinové vzdelávacie stretnutia pre rodičov,
• výber aktívnych rodičov a ich zapájanie do podpory ďalších rodín,
• smerovanie rodičov MRK k účasti v štruktúrach školy – od rodičovskej rady až po žiacky parlament.

Ukázalo sa, že spoločnými krokmi sa dá budovať nielen spolupráca, ale aj dôvera medzi školou, rodičmi a komunitou.