Záškoláctvo zostáva na Slovensku dlhodobou výzvou: pandémia zmenila čísla, nie trend

Z analýzy vyplýva, že v základných školách sa priemerný počet neospravedlnených hodín na žiaka v sledovanom období pohyboval okolo 5,5 hodiny ročne. Výrazný pokles z úrovne prevyšujúcej 6 hodín ročne nastal v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID-19. S prechodom na dištančné vzdelávanie priemer klesol na 3,57 hodiny ročne. Tento pokles však nepredstavoval reálne zlepšenie dochádzky, skôr dôsledok zmeneného spôsobu evidencie absencií. Po návrate do prezenčného vyučovania sa počet neospravedlnených hodín opätovne výrazne zvýšil v priemere na 5 hodín na žiaka ročne.

„Zistenia potvrdzujú potrebu cielenej regionálnej podpory, posilnenia spolupráce škôl s rodinami aj sociálnych intervencií v oblastiach, kde je záškoláctvo dlhodobo najvyššie,“ uvádza autorka analýzy Mária Janková z CVTI SR.

Preto rezort školstva reagoval viacerými systémovými opatreniami. Novelou školského zákona zaviedlo dvojstupňový režim ospravedlňovania vymeškaných hodín – v prísnejšej a voľnejšej podobe – s cieľom znížiť absencie žiakov, obmedziť zneužívanie systému ospravedlneniek a posilniť ochranu práva žiakov na kvalitné vzdelávanie.

Ministerstvo zároveň posilňuje prevenciu priamo na úrovni škôl, a to s dôrazom na včasnú identifikáciu rizikového správania a podporu preventívnych mechanizmov ešte pred vznikom dlhodobého záškoláctva. Dôležitou súčasťou týchto krokov je aj systematické rozširovanie podporných opatrení a fungovanie školských podporných tímov, ktoré prepájajú pedagogické, odborné a poradenské kapacity školy.

Ministerstvo kladie dôraz aj na spoluprácu s rodinou a miestnou komunitou, ktorá je kľúčová najmä v regiónoch s dlhodobo zvýšenou mierou absencií. Od roku 2026 má túto spoluprácu posilniť aj zavedenie komunitného asistenta, ktorý bude pomáhať prepájať školu, rodinu a sociálne služby. Súčasne sa realizujú opatrenia zamerané na podporu duševného zdravia a motivácie žiakov, keďže psychická pohoda a pocit bezpečia v škole majú priamy vplyv na školskú dochádzku.

Osobitná pozornosť je venovaná žiakom z rizikových skupín. Ministerstvo v tejto súvislosti realizuje národný projekt zameraný na prevenciu predčasného ukončenia školskej dochádzky, ktorý kombinuje vzdelávacie, sociálne a poradenské intervencie tam, kde je riziko záškoláctva najvyššie.

„Aj tie najlepšie podmienky vo vzdelávaní strácajú zmysel, ak žiaci pravidelne nenavštevujú školu. Dáta jasne ukazujú, že školská dochádzka je základným predpokladom úspešného vzdelávania,“ uviedol minister školstva Tomáš Drucker.

Analýza poukázala na rozdiely medzi prvým a druhým stupňom základných škôl. Záškoláctvo sa zreteľne zvyšuje s vekom žiakov. Kým do roku 2018 mali mierne vyšší počet neospravedlnených hodín žiaci prvého stupňa, od roku 2019 sa vyššia miera záškoláctva stabilne presunula na druhý stupeň. V roku 2024 dosiahli žiaci druhého stupňa v priemere 5,46 hodiny, zatiaľ čo žiaci prvého stupňa 4,32 hodiny. Vyššia absencia u starších žiakov môže súvisieť s rastúcou mierou samostatnosti, nižšou rodičovskou kontrolou, zmenami motivácie a vplyvom rovesníckych skupín.

Rodový pohľad ukazuje stabilný trend počas celého sledovaného obdobia – chlapci majú dlhodobo vyšší počet neospravedlnených hodín než dievčatá. Rozdiel sa pohybuje v priemere na úrovni 15 – 20 %. V roku 2024 dosiahli chlapci priemer 5,5 hodiny, zatiaľ čo dievčatá 4,3 hodiny. Výrazné odchýlky sú aj medzi typmi škôl – najnižšie hodnoty dosahujú gymnáziá, najvyššie hodnoty stredné odborné školy.

Jedným z najvýraznejších zistení analýzy sú dlhodobo pretrvávajúce regionálne rozdiely. Najnižšia miera záškoláctva je stabilne zaznamenávaná v západných a severných krajoch, najmä v Bratislavskom, Trenčianskom a Žilinskom kraji. Naopak, najvyššie hodnoty dlhodobo vykazujú Košický, Prešovský a Banskobystrický kraj.

Rozdiely sú ešte výraznejšie na úrovni okresov. Kým v niektorých mestských okresoch je záškoláctvo pod jednou hodinou na žiaka ročne, v častiach východného a južného Slovenska presahuje 40 až 50 hodín ročne.

V  špeciálnych základných školách je priemerný počet neospravedlnených hodín niekoľkonásobne vyšší než v bežných základných školách a dlhodobo presahuje 20 hodín na žiaka ročne. Najvyššie hodnoty sú opäť sústredené vo východných regiónoch Slovenska.

Analýza CVTI SR potvrdzuje, že záškoláctvo na Slovensku nemožno vnímať ako izolovaný problém jednotlivcov alebo škôl. Ide o dlhodobý a regionálne koncentrovaný jav, ktorý úzko súvisí so sociálno-ekonomickými podmienkami, rodinným zázemím a dostupnosťou podporných služieb. Údaje tak poskytujú dôležitý analytický základ pre ďalšie odborné diskusie a cielené intervencie v oblasti prevencie školského neúspechu a podpory pravidelnej školskej dochádzky.