Väčšina vysokoškolských učiteľov je spokojná so svojou prácou

„Ak chceme mať kvalitné vysoké školstvo, musíme vedieť, čo jeho nositeľov motivuje  a kde naopak narážajú na prekážky. Práve preto sme tento rozsiahly prieskum realizovali,“ hovorí predseda výkonnej rady SAAVŠ Robert Redhammer.

Z prieskumu vyplynulo, že spokojnosť s pracovným prostredím rastie s vekom a akademickým postavením. Mladší učitelia a vedecko-výskumní pracovníci častejšie vyjadrujú frustráciu z obmedzených možností napredovať. Až polovica respondentov nevníma možnosti kariérneho rastu ako dostatočné. Platí, že pozitívnejšie možnosti kariérneho rastu vnímajú profesori a docenti, menej vedeckí pracovníci.

Jednou z možností, ako motivovať vedkyne a vedcov pôsobiť na akademickej pôde, je aj nový systém financovania excelentných vedeckých výstupov, ktorý predstavil rezort školstva. Má motivovať vedcov aj priamou finančnou podporou.

Na otázky týkajúce sa podpory zo strany škôl učitelia najčastejšie vyzdvihli príležitosti v rámci zahraničných mobilít, implementáciu vnútorného systému kvality a rozvoj digitálnych zručností. Naopak, za najväčšiu slabinu považujú chýbajúcu podporu v oblasti umelej inteligencie, ktorá čoraz viac vstupuje aj do akademického sveta.

„Umelá inteligencia je jednou z nosných tém rezortu školstva. V novembri tohto roka budeme hostiť Globálne vzdelávacie fórum OECD s účasťou významných osobností a najvyšších predstaviteľov z rôznych oblastí vzdelávania a technológií. Jeho súčasťou bude aj svetové fórum o umelej inteligencii vo vzdelávaní,“ zdôraznil štátny tajomník pre vysoké školstvo a akademický výskum Róbert Zsembera. Dodal, že mnohé vysoké školy prijímajú vlastné vnútorné systémy, ktoré sa týkajú umelej inteligencie.

Z prieskumu taktiež vyplynulo, že učitelia síce oceňujú dostupnosť odbornej literatúry a úroveň informačných systémov, no negatívne hodnotia vybavenosť prístrojmi i administratívne pracovné priestory. „Aj tu je však potrebné zdôrazniť, že v obnove infraštruktúry nezaháľame a na rekonštrukcie vysokoškolských budov a internátov sme vyčlenili z európskych finančných prostriedkov 160 mil. eur,“ uviedol R. Zsembera.

Dôležité zistenie priniesol aj pohľad na vekovú štruktúru. Mladších zamestnancov je menej, než by bolo potrebné pre zdravú generačnú výmenu. A to nielen medzi učiteľmi, ale najmä v oblasti podpory a prevádzky.

SAAVŠ oslovila všetky vysoké školy. Do prieskumu sa v období od 11. októbra do 16. novembra 2024 zapojilo 3 600 zamestnancov, z toho 2 650 bolo učiteľov a výskumníkov. Otázky boli rozdelené do dvoch častí – pre tvorivých zamestnancov a pre pracovníkov v administratíve, technike a podpore. „Výsledky prieskumu sú pre nás cennou spätnou väzbou. Pomôžu nám lepšie nastavovať akreditačné štandardy, ktoré zohľadňujú reálne potreby akademickej obce,“ uzatvára R. Redhammer.