Národný projekt MOHOK, ktorý sa sústredí na celoživotné vzdelávanie, prináša prvé odporúčania

Viac o projekte

Projekt MOHOK realizuje CVTI SR pod gesciou Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR.
Nadväzuje na medzinárodný program OECD PIAAC (Programme for the International Assessment of Adult Competencies), ktorý hodnotí čitateľskú a matematickú gramotnosť, riešenie problémov s Informačnými a komunikačnými technológiami a socio-emocionálne zručnosti dospelých vo veku od 16 do 65 rokov.

Výskum v číslach

Výskumná vzorka na Slovensku zahŕňala 1 049 učiteľov základných a stredných škôl a 989 vysokoškolsky vzdelaných dospelých, čím reprezentuje približne 800 tisíc ľudí s vysokoškolským vzdelaním na Slovensku. Analýza zručností učiteľov základných a stredných škôl prináša pohľad na ich kognitívne, osobnostné charakteristiky v porovnaní s ostatnou vysokoškolsky vzdelanou populáciou. Zároveň odhaľuje ich silné stránky v otvorenosti, prívetivosti a svedomitosti, ako aj potrebu rozvíjať odolnosť voči stresu. Výskum ukázal, že učitelia dosahujú v porovnaní s vysokoškolsky vzdelanou populáciou lepšie výsledky v čitateľskej gramotnosti či riešení problémov. V matematike sú tie výsledky porovnateľné.

„Získané údaje ukazujú, že učitelia disponujú veľmi dobrými kognitívnymi aj socio-emocionálnymi zručnosťami, no zároveň poukazujú na potrebu rozvoja sebaistoty a odolnosti voči stresu,“ uvádza koordinátorka národnej štúdie NP MOHOK Zuzana Wirtz. Podľa analytičky NP MOHOK Oľgy Zelmanovej  je dôležité sledovať aj medzigeneračné rozdiely: „Zníženie výkonu najmladšej generácie učiteľov naznačuje, že ich vstupné vzdelávanie a príprava by mali viac rozvíjať praktické kognitívne a socio-emocionálne zručnosti.“

Autorky publikácie, ktorá je prístupná na nasledujúcom linku Kompetencie_zrucnosti_ucitelov_Final.pdf upozorňujú, že výsledky majú dôležitý presah do tvorby vzdelávacích politík a ďalšieho profesijného rozvoja učiteľov.

Odporúčania, ktoré vyplývajú zo zistených výsledkov

1. Rozvoj kognitívnych zručností

• Posilniť rozvoj kognitívnych zručností vo vysokoškolskom vzdelávaní učiteľov na pedagogických fakultách a v ďalšom vzdelávaní.
• Kvalitnejší učitelia priamo zlepšujú výsledky žiakov – potvrdzujú to viaceré výskumy (PISA, Hanushek, Hattie).

2. Rozvoj osobnostných charakteristík

• V ďalšom  vzdelávaní sa zamerať aj na tréning emocionálnej stability, sebadôvery, asertivity, spolupráce a zvládania stresu.

3. Zvýšenie podielu mužov v učiteľskom povolaní

• Vyvážené zastúpenie mužov a žien prispieva k rôznorodým výchovným vzorom a väčšej inšpirácii pre žiakov v STEM odboroch. Muži majú lepšie výsledky v matematike a vyššiu emocionálnu stabilitu.

4. Podpora mladých učiteľov

• Potrebné je zatraktívniť učiteľskú profesiu pre mladých.
• Mladí učitelia prinášajú viac energie, kreativity a spoločenskosti.

5. Zvýšenie atraktivity učiteľského povolania (celkovo)

• Finančne: zvýšiť mzdy.
• Pracovne: zlepšiť vstupné podmienky, znížiť byrokraciu a posilniť podporné opatrenia.
• Spoločensky: zvýšiť status učiteľov (na Slovensku ho uznáva len 4 % populácie oproti 31 % v OECD).
• Profesijne: podporovať kontinuálny rozvoj a zlepšiť vzdelávanie a ďalšie vzdelávanie učiteľov.

Hlavné zistenia výskumu

• Učitelia základných a stredných škôl dosiahli v čitateľskej gramotnosti (LIT) a v adaptívnom riešení problémov (APS) mierne lepšie skóre ako vysokoškolsky vzdelaní dospelí. V matematickej gramotnosti (MAT) boli výsledky porovnateľné.
• Najlepšie výsledky dosiahli učitelia vo veku 35 – 45 rokov, čo autorky označujú za prekvapivé, keďže vyšší výkon sa očakával u najmladšej kategórie. Najstaršia kategória (55 – 65) mala najslabšie skóre vo všetkých doménach.
• Muži učitelia dosiahli vyššie skóre v MAT a v APS ako učiteľky, v LIT boli výsledky porovnateľné. Pri vysokoškolsky vzdelanej populácii sa rozdiely medzi pohlaviami neukázali.
• V socio-emocionálnych zručnostiach (osobnostných charakteristikách Big V) sa ukázalo, že učitelia nadpriemerne preferujú otvorenosť, prívetivosť a svedomitosť čiže estetické vnímanie, intelektuálnu zvedavosť, kreativitu, úctu, súcit a dôveru. Podľa analýzy učitelia náročnejšie zvládajú stres.
• Tri štvrtiny učiteľov sa v poslednom roku zúčastnilo na ďalšom vzdelávaní, najčastejšie v oblasti počítačových, komunikačných, prezentačných zručností.
  Ďalšie vzdelávanie mierne súvisí s vyššími kognitívnymi výsledkami.
• Tretina učiteľov vyjadrila veľkú spokojnosť s prácou aj so životom, čo úzko súvisí s emocionálnou stabilitou, optimizmom a schopnosťou zvládať stres

 

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci Programu Slovensko.