Najčastejšie otázky a odpovede

Výber detí na testovanie sa riadi konkrétnymi kritériami, ktoré zahŕňajú:  

1. Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) a marginalizovaných rómskych komunít (MRK) – testovanie sa zameriava na žiakov, ktorí môžu byť nesprávne diagnostikovaní alebo nesprávne zaradení do špeciálnych škôl.  

2. Žiaci s diagnostikovaným ľahkým mentálnym postihnutím mimo kategórií SZP/MRK, ktorí neprešli rediagnostikou v ZPP po septembri 2023 – títo žiaci môžu byť znovu diagnostikovaní v zariadení poradenstva a prevencie (ZPP) metódou zvolenou psychológom v ZPP na overenie ich vzdelávacích potrieb, nepôjde však o metódu RR Screening.  

3. Odporúčania zo škôl a poradenských zariadení – odborní zamestnanci môžu identifikovať deti, u ktorých existuje pochybnosť o správnosti pôvodnej diagnózy.  

Proces zahŕňa použitie testovacej batérie RR Screening. RR Screening je nástroj, ktorý dokáže vylúčiť mentálne postihnutie. Aby dieťa bolo zaradené do špeciálneho školstva, je potrebné, aby malo túto diagnózu potvrdenú. Ak má nejaké iné diagnózy (poruchy učenia, správania, NKS atď.), môže to byť predmetom ďalšej diagnostiky, avšak už nie riešenej alebo garantovanej cez tento národný projekt. 

Testovanie sa zameriava najmä na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a marginalizovaných rómskych komunít. Cieľom je identifikovať žiakov, ktorí majú potenciál na úspešné ukončenie nižšieho stredného vzdelania v hlavnom prúde vzdelávania.  

Podklady na vybranú skupinu detí pochádzajú z RIS-u (Rezortný informačný systém MŠVVaM SR) v prepojení na Atlas rómskych komunít.  

Testovanie budú vykonávať pracovníci Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP), ktorí na to budú oprávnení svojou špecializáciou a odbornosťou. VÚDPAP vystupuje ako oficiálny partner nášho národného projektu „Podpora vzdelávacích príležitostí.” Taktiež budú testovať deti školskí psychológovia, psychológovia a doktorandi v odbore psychológia, ktorí absolvujú školenie na testovanie detí RR Screeningom. Na základe úspešného absolvovania školenia na testovanie RR Screeningom získajú oprávnenie na testovanie touto metódou.  

Pokyny pre používateľa RR Screeningu sú uvedené priamo v záznamovom hárku daného testu.  

Examinátor potrebuje:  

• testový materiál (kartičky s obrázkami pre subtesty Následnosti, Domino a Esperanto),  
• záznamový hárok,  
• pero alebo ceruzku.  

Typy úloh v testovej batérii sú pre deti pravdepodobne neobvyklé. Preto je vhodné nadviazať bezprostrednejší kontakt s testovaným dieťaťom rozhovorom na témy, ktoré sú mu blízke a ktoré môžu pomôcť objasniť niektoré súvislosti, napríklad o jeho rodine, súrodencoch, kamarátoch, činnostiach, ktorým sa rado venuje a pod. Dôležité je, aby sa dieťa uvoľnilo a ochotne spolupracovalo, aby mohlo podať primeraný výkon. Motivujeme ho priateľskou atmosférou.  

Pred vlastným zadávaním úloh uvedieme testovú situáciu ako hru: „Teraz sa spolu zahráme niekoľko hier.“  

Testované dieťa (žiak 1. stupňa ŠZŠ vo veku 6 –10 rokov) posadíme k stolu a sadneme si vedľa neho (poloha oproti dieťaťu je menej výhodná, nemožno ju použiť pri zadávaní prvého subtestu).  

Na titulnej strane záznamového hárku vyplníme požadované údaje o dieťati. Jednotlivé subtesty zadávame podľa nasledovného návodu, do záznamového hárku zaznamenávame odpovede dieťaťa a prípadne ich priebežne vyhodnocujeme (prideľujeme im body).  

Testovanie pomocou RR skríningu je určené na vylúčenie mentálnej retardácie u detí vo veku 6 – 10 rokov. Celé testovanie prebieha tak, že dieťa rieši rôzne úlohy rozdelené do štyroch subtestov:  

1. Praxia RRS – hodnotí schopnosť dieťaťa napodobňovať motorické vzory.  

2. Následnosti RRS – zamerané na logické usporiadanie obrazcov.  

3. Domino RRS – preveruje schopnosť rozpoznávať vzory a pravidlá.  

4. Esperanto RRS – test jazykových schopností a učenia nových slov.  

Každá úloha je hodnotená podľa úspešnosti dieťaťa, pričom existuje bodový systém:  

• 2 body – správne riešenie na prvý pokus.  
• 1 bod – správne riešenie na druhý pokus.  
• 0 bodov – nesprávne odpovede.  

Priebeh fázy testovania v rámci národného projektu PVP:  

1. Výber a školenie odborníkov – Vybraní odborníci absolvujú školenie na správne používanie testovacej batérie.  

2. Samotné testovanie – Testovanie sa uskutoční v dohodnutých priestoroch a bude prebiehať podľa metodických pokynov.  

3. Vyhodnotenie výsledkov. 

Výstupy môžu byť:  

• Mentálne postihnutie vylúčené → žiak je odporučený na preradenie do adaptačnej triedy.  
• Mentálne postihnutie nemožno vylúčiť → odporúčaná je rediagnostika v zariadeniach poradenstva a prevencie.  
• Mentálne postihnutie pravdepodobné → žiak zostáva v špeciálnom prúde vzdelávania  

Test je koncipovaný tak, aby bol časovo nenáročný a minimalizoval jazykové bariéry, keďže slovenský jazyk nemusí byť pre všetky deti materinským jazykom. Väčšina úloh je neverbálna a využíva obrázkový materiál .  

Prechod žiakov zo špeciálnych škôl do adaptačných tried bude mať viacero vplyvov na špeciálne školstvo:  

1. Overenie správnosti zaradenia žiakov v špeciálnych školách – Národný projekt sa zameriava na podporu žiakov, ktorí majú potenciál úspešne ukončiť nižšie stredné vzdelanie v hlavnom prúde vzdelávania a získať tak vzdelanie na úrovni ISCED 2. Pri deťoch z marginalizovaných rómskych komunít (MRK)/sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) ideme testovať aj deti, ktoré boli diagnostikované po septembri 2023. September 2023 je relevantný pri žiakoch, ktorí sú z majority, resp. mimo kategórií SZP/MRK s diagnózou ľahké mentálne postihnutie (ĽMP), vo veku 6-10. Tieto deti posielame na rediagnostiku do zariadení poradenstva a prevencie (len odporúčanie).  

2. Zvýšenie inklúzie – Projekt podporuje predchádzanie a elimináciu segregácie vo vzdelávaní. To znamená, že žiaci, ktorí majú potenciál zvládnuť vzdelávanie v hlavnom prúde vzdelávania, dostanú potrebnú podporu .  

3. Tento prechod je súčasťou širšej reformy zameranej na zvýšenie rovnosti vo vzdelávaní a efektívnejšie využitie potenciálu žiakov.  

Adaptačné triedy sú určené pre žiakov, ktorí boli pôvodne zaradení do špeciálneho vzdelávacieho prúdu, ale majú potenciál úspešne prejsť do hlavného prúdu vzdelávania. Jedným z ich cieľov je zabezpečiť hladký prechod a minimalizovať negatívne dopady na žiaka i na jeho nové školské prostredie .  

Výhody adaptačných tried:  

• Menší počet žiakov v triede – individuálny prístup a prispôsobené pracovné tempo. 
• Podpora pedagogického asistenta – asistenti pomáhajú učiteľom pri práci s deťmi, ktoré potrebujú osobitné vedenie.  
• Upravené učebné osnovy a metodika – dôraz na chýbajúce zručnosti a posilnenie vzdelávacích oblastí, v ktorých majú žiaci medzery.  
• Zameranie na sociálne a emocionálne zručnosti – nielen akademický rozvoj, ale aj podpora sociálnej integrácie.  
• Zabezpečenie učebných pomôcok – pomáha žiakom efektívnejšie si osvojovať poznatky. Vieme zafinancovať aj dopravu žiaka z paušálu určeného pre zazmluvnenú školu. Toto financujeme v projekte navyše.  

Cieľom adaptačných tried je, aby žiaci po ich absolvovaní boli lepšie pripravení na vzdelávanie v bežných školách a mali väčšiu šancu na úspech v hlavnom vzdelávacom prúde.  

Tejto oblasti sa priamo náš národný projekt nevenuje. Vzdelávacie osnovy upravovať nebudeme, len na nich staviame. Ide tým pádom o využitie už fungujúcej úpravy.

Priamo financovanie špeciálneho školstva nejdeme nijako ovplyvňovať. Výsledky testovania môžu vyústiť v preradenie detí z marginalizovaných rómskych komunít/sociálne znevýhodneného prostredia s diagnózou ľahkého mentálneho postihnutia vo veku 6-10 rokov v 5-10 % prípadoch (podľa štatistík VÚDPaP) do hlavného prúdu vzdelávania. V ostatných prípadoch sa nijako nebudeme dotýkať financovania špeciálnych škôl. Taktiež sa nejdeme venovať pretestovávaniu a preraďovaniu detí starších ako 10 rokov.  

Projekt nijako nemení fungovanie, financovanie, ani existenciu špeciálneho školstva. Zameriava sa výlučne na pretestovanie žiakov z MRK/SZP, vo veku 6 - 10 rokov s diagnózou ľahkého mentálneho postihnutia. V niektorých prípadoch, ak testovanie vylúči mentálne postihnutie dieťaťa, môže prísť k preradeniu do hlavného prúdu vzdelávania.  

Projekt sa však nijako nedotýka zmien v systéme financovania špeciálnych škôl a nie je krokom k zrušeniu špeciálneho školstva alebo špeciálnych škôl.  

Rozdiel medzi učebnými osnovami v špeciálnom prúde vzdelávania a v hlavnom prúde vzdelávania je značný a je zohľadnený v zámere projektu. Pre vyrovnanie týchto rozdielov bol v projekte navrhnutý a zafinancovaný systém adaptačných tried (ako sú definované v školskom zákone 245/2008 Z.z.), v ktorých budú žiaci pracovať v malej skupine (4-10 žiakov na adaptačnú triedu). V adaptačných triedach budú pri ich vzdelávaní prítomní dvaja špecializovaní pracovníci (učiteľ/špeciálny pedagóg a pedagogický asistent). V takejto triede môže byť dieťa maximálne rok, čo podľa odhadov partnerov projektu môže výrazne napomôcť žiakom pri zvládaní učiva v hlavnom prúde vzdelávania. Pedagogickí a odborní zamestnanci pracujúci v týchto adaptačných triedach budú mať počas trvania projektu k dispozícii podporu zo strany ministerstva v podobe série školení a konzultácií.  

Samozrejme neočakávame, že žiaci budú po absolvovaní adaptačnej triedy akademicky na rovnakej úrovni ako žiaci, ktorí sa vzdelávajú v hlavnom prúde vzdelávania celý život. Je zrejmé, že bude pre tieto deti potrebné nastaviť individuálny vzdelávací plán (čo je v kompetencii školského inkluzívneho tímu, resp. ZPP) a dieťa bude automaticky zaradené do monitoringu predchádzania predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky (NP Predčasné ukončovanie školskej dochádzky, gescia VÚDPaP). Školy v hlavnom prúde vzdelávania, do ktorých budú žiaci nakoniec preradení, budú zapojené do národného projektu. Partner národného projektu NIVAM im poskytne vzdelávanie alebo školenia/workshopy o tom, aké sú špecifiká práce a ako pracovať s deťmi preradenými zo špeciálneho školstva.  

Táto otázka je z časti zodpovedaná v otázke č. 11. Ide konkrétne o:  

• individualizované vzdelávanie v adaptačných triedach,  

• podpora pedagogických a odborných zamestnancov pôsobiacich v adaptačných triedach,  

• podpora škôl v hlavnom prúde vzdelávania, do ktorých budú žiaci finálne zaradení,  

• monitoring týchto žiakov po ukončení projektu v systéme predchádzania predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky.

Určite je dôležité, aby sa deti z adaptačných tried cítili v bežných školách bezpečne a prijaté. Aj keď sa môže vyskytnúť riziko diskriminácie alebo odmietnutia, školy majú k dispozícii rôzne nástroje na podporu inklúzie. Škola musí viesť systematicky deti k empatii a prijímaniu odlišnosti, vďaka čomu dokáže znížiť pravdepodobnosť negatívnych reakcií.   

Výchova k tolerancii a rešpektu - ak škola systematicky vedie deti k prijímaniu odlišností a empatii, znižuje sa pravdepodobnosť negatívnych reakcií. Môžu pomôcť aj rôzne videá o inkluzívnych školách. Aby sa žiaci z bežnej triedy zoznámili so žiakmi z adaptačnej triedy, môžu sa spoločne zapájať do rôznych aktivít, podujatí a programov školy.  

Individuálny prístup - dôležitá bude jazyková pomoc a najmä psychologická. V AT bude pôsobiť aj odborný zamestnanec, ktorý bude individuálne pracovať s dieťaťom u ktorého bude potreba posilnenia sebadôvery, aby sa cítil prijatý.  

Pre úspešný prechod žiaka z adaptačnej triedy do bežnej je dôležité pripraviť aj jeho budúcich spolužiakov. Triedny učiteľ by mal vysvetliť situáciu primerane veku detí, zdôrazniť rešpekt, trpezlivosť a ochotu pomôcť. Triedny učiteľ by mal sledovať atmosféru v triede, predchádzať problémom a podporovať pozitívne vzťahy.

Spolupráca s rodičmi je kľúčová, rovnako ako povzbudzovanie spolužiakov, aby nového žiaka podporovali. Ak sa vyskytnú problémy (ignorovanie, výsmech, šikana z akejkoľvek strany), je potrebné to riešiť hneď cez diskusiu a vysvetľovanie, či už v rámci triedy  alebo s rodičmi. Pedagogickí a odborní zamestnanci pôsobiaci v školách hlavného prúdu absolvujú odborné školenie od NIVaM.

Odporúčame, aby každý žiak v adaptačnej triede mal vypracovaný  individuálny učebný plán, pomoc pedagogického asistenta a odborného zamestnanca. Tým pádom vzniká predpoklad, že jeden rok v adaptačnej triede síce nie je 100 % dostatočný,  ale takýto žiak s podporou pedagogických a odborných zamestnancov zvládne bežnú triedu v bežnej základnej škole. Ukončením adaptačnej triedy proces nekončí, pretože žiak bude potrebovať odbornú pomoc pri zvládnutí učiva. Ide o veľmi individuálne situácie - žiak od žiaka, prípad od prípadu. Preto je dôležité pristupovať ku každému žiakovi individuálne, prispôsobiť mu podporu a zabezpečiť primerané vzdelávacie stratégie na jeho ďalší rozvoj. 

Aj po ukončení adaptačnej triedy a po preradení do hlavného prúdu vzdelávania bude sa so žiakom pracovať. Pomoc sa bude týkať najmä podpory, na ktorú bude mať nárok cez podporné opatrenia a cez zaradenie do monitoringu rizika predčasného ukončenia školskej dochádzky (ide o Národný projekt PUŠD pod gesciou Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, preradené deti z adaptačných tried budú automaticky monitorované).  

Pedagogický/odborný zamestnanec posúdi potreby a akademickú úroveň detí, aby sa im zabezpečila primeraná podpora v ďalšom vzdelávaní, či už formou IVVP alebo iných vhodných opatrení.

Každá forma diagnostiky alebo testovania má možnosť vykázania nesprávneho výsledku. Pri RR Screeningu je však väčším rizikom nezachytenie žiaka, ktorý ĽMP nemá, no počas testovania nástrojom nepodá taký výkon, ktorý by správne vylúčil mentálne postihnutie - môže to byť spôsobené nespoluprácou, neporozumením, neochotou, únavou, hladom žiaka a pod. 

Pri výsledku RR Screeningu „mentálne postihnutie vylúčené" je možné s určitosťou povedať, že dieťa nemá mentálne postihnutie. Pri výsledku „mentálne postihnutie nie je možné s určitosťou vylúčiť" je možné aj reálne mentálne postihnutie, ale aj jeho vylúčenie - teda tu nie je RR Screening na 100 % spoľahlivý. 

Zároveň jazyková bariéra a kultúrne odlišnosti sú presne to, čo RR Screening adresuje Teda aktivity v ňom nevyžadujú verbálne vysvetľovanie a porozumenie v jednom jazyku. Zároveň zohľadňuje podmienky žiakov z marginalizovaných rómskych komunít a zo sociálne znevýhodneného prostredia, teda aj ich kultúrne a sociálne odlišnosti.  

Pri použití kultúrne citlivých testovacích metód však môžeme zabezpečiť čo najpresnejšie výsledky, pričom sa pri spolupráci s VÚDPaPom spoliehame na profesionálny, citlivý a empatický prístup. Partner projektu VÚDPaP má s touto metódou testovania bohaté skúsenosti a po spoločnom zvážení sme dospeli k záveru, že táto metóda bude pre úspešnú realizáciu nášho NP najefektívnejšia. 

Občas sa objavia aj prípady, keď rodičia sami preferujú, aby ich dieťa bolo zaradené do špeciálnej školy a vyhľadávajú preň príslušnú diagnostiku. Ich motiváciou môže byť presvedčenie, že dieťa v prostredí menšej triedy a s väčšou mierou individuálnej podpory dokáže lepšie napredovať. 

V prípade, ak výsledky testovania vylúčia mentálne postihnutie, žiak je tým pádom bez diagnózy, ktorá ho oprávňovala na vzdelávanie v systéme špeciálneho školstva. Ide o to isté, akoby sa zistilo, že osoba A v skutočnosti nemá chorobu a tým pádom sa prestanú jej podávať lieky na túto chorobu.  

Ak výsledky testovania preukážu, že žiak nemá mentálne postihnutie, prechádza potom do hlavného prúdu vzdelávania bez ohľadu na názor rodiča. Taktiež nie je možné preradiť žiaka po absolvovaní adaptačnej triedy naspäť do špeciálneho školstva - žiak nemá diagnózu, ktorá ho/ju oprávňuje na vzdelávanie v špeciálnom prúde vzdelávania.  

Dôležité je rodičom vysvetliť výsledky RR Screeningu zrozumiteľným spôsobom a zdôrazniť výhody bežného vzdelávacieho procesu, pričom je treba klásť dôraz na najlepší záujem dieťaťa, jeho budúce uplatnenie na trhu práce a celkové začlenenie do spoločnosti. Rodičom je potrebné predstaviť adaptačné triedy ako prechodnú fázu, ktorá dieťaťu pomôže zvládnuť prestup na klasickú školu, a hovoriť o podpore zo strany špeciálnych pedagógov, sociálnych pracovníkov či školského psychológa.  

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, ktoré je hlavným gestorom národného projektu (NP) a partner NP Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, ktorý zabezpečuje RR Screening a školí psychológov, ktorí budú testovať deti, a bude zároveň garantovať správnosť výsledkov.

Opakované testovanie má za cieľ overiť, či pôvodné rozhodnutie o zaradení dieťaťa do špeciálneho vzdelávania je naďalej odôvodnené. Vývin dieťaťa sa môže v priebehu času výrazne meniť a nové podnety zo školy či rodiny môžu jeho schopnosti posunúť. Preto je dôležité pravidelne preverovať, či dieťa nepotrebuje iný typ vzdelávacej podpory – napríklad preradenie do hlavného prúdu vzdelávania. Takýto postup znižuje riziko, že deti zostanú v špeciálnych školách, aj keď to už nie je nevyhnutné.

Európska komisia prijala 17. januára 2024 žalobu voči Slovensku. Uvádza v nej, že rómske deti a žiaci sú diskriminovaní disproporčným umiestňovaním do špeciálnych škôl a tried, kde sa vzdeláva podľa obmedzeného učebného plánu. Podľa Komisie tak Slovensko systematicky porušuje článok 2 ods. 1 v spojení s článkom 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43. 

Opakovaná diagnostika je preto reakciou na tieto výhrady – má zabrániť nadmernému umiestňovaniu detí, najmä rómskych žiakov a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, do špeciálneho prúdu. Cieľom je predísť tomu, aby sa jazykové alebo sociálno-kultúrne bariéry mylne interpretovali ako mentálne postihnutie.

Komisia poukazuje na to, že hoci diagnostické postupy sú formálne neutrálne voči etnickému pôvodu, v praxi dlhodobo znevýhodňujú rómske deti. Mnohé z nich nerozumejú alebo nehovoria po slovensky dostatočne na spoľahlivý výsledok testov. Zároveň často nemajú skúsenosť s predškolským vzdelávaním, keďže zostávajú doma v prostredí s nízkou mierou podnetov. Testy potom neodrážajú ich skutočný potenciál, ale skôr jazykové a sociálno-kultúrne bariéry. 

Podľa medzinárodných medicínskych kritérií predstavuje mierne mentálne postihnutie IQ 55–69, pričom menej než 2,2 % populácie má IQ pod 70. Napriek tomu až 88 % žiakov v slovenskom špeciálnom vzdelávacom prúde má diagnostikované mentálne postihnutie. 

Dáta z Plánu obnovy a odolnosti (Komponent 6) a zisťovania EU SILC_MRK 2020 potvrdzujú, že: 

• v školskom roku 2014/2015 bolo v špeciálnom prúde takmer 6 % žiakov, čo je výrazne viac než necelé 2 % v porovnateľných krajinách EÚ, 

• v školskom roku 2023/2024 sa vzdelávalo v špeciálnom prúde 33 275 žiakov (3,8 %), 

• výskyt diagnostikovaného ľahkého stupňa mentálneho postihnutia je päťnásobne vyšší u žiakov z MRK (19 %) oproti celkovej populácii základných škôl (4 %), 

• až 17 % všetkých detí z MRK vo veku 6–15 rokov bolo zaradených do špeciálneho vzdelávacieho prúdu, častejšie chlapci (20 %) než dievčatá (13 %). 

Komisia preto konštatuje, že Slovensko musí posilniť individualizáciu diagnostiky a zohľadňovať kultúrne a jazykové odlišnosti, aby sa predišlo nespravodlivej segregácii rómskych detí.