„Môjho syna volá okuliarnik“, píše matka školáka ombudsmanovi
Od začiatku decembra dostal Martin Maták, riaditeľ Odboru ochrany práv v regionálnom školstve, približne 60 podaní z celého Slovenska. Väčšina z nich prišla z východu – z Košíc a z Prešova, ale viac ich bolo aj z Trenčína. Týkali sa najmä bossingu, šikany a mobbingu a hoci sťažovatelia žiadali o zachovanie svojej anonymity, predsa len sa aj podpísali.
„Píšu mi najmä ženy, učiteľky, ktoré majú nejaký problém s prístupom riaditeľa školy. Najviac podnetov zatiaľ evidujem zo základných škôl, zo stredných ich je minimum“, prezrádza človek, ktorého volajú jednoducho „školský ombudsman“.
Podľa jeho slov sa zamestnanci v školstve sťažujú na všeličo – od psychického týrania, cez tlaky na zmenu známky, až po manipulácie s úväzkami. Matákovi však už písali napríklad aj školské ekonómky, školník a dokonca aj tri mamičky. „Jedna z nich, pani zo Zvolena, opísala prípad svojho syna. Vraj ho triedna učiteľka pred celou triedou volá okuliarnik, čo je pre dieťa veľmi ponižujúce a nevhodne oslovuje aj iných žiakov. Navyše nerieši efektívne šikanu medzi deťmi.“
Asi najextrémnejší nahlásený prípad je fyzické napadnutie, kedy riaditeľka zbila učiteľku pred celým kolektívom a následne ju zatvorila do miestnosti. Podľa „ombudsmana“ je najväčší problém to, že ľudia sa boja prehovoriť a často píšu, až keď je neskoro. „Ozvú sa po rokoch, je to akoby ich spoveď z toho, čo zažili. Na tej škole už pritom ani nepracujú, lebo to nevydržali. Vtedy je mi veľmi ľúto, ale už nemôžem nijak pomôcť.“ Preto vyzýva na okamžité konanie – kým sú svedkovia a vec nie je premlčaná.
A ako sa jednotlivé podania riešia? Najskôr sa konzultuje v rámci sekcií ministerstva, následne s právnikmi a keď je jasný postup, ako sa dá pomôcť, Martin Maták kontaktuje samotnú školu, prípadne lokálne odbory či inšpekciu. „Najdôležitejšie a zároveň najťažšie je získať objektívny pohľad. Preto sa snažím komunikovať priebežne a vždy si vypočuť viaceré strany,“ uzatvára Maták.
„Píšu mi najmä ženy, učiteľky, ktoré majú nejaký problém s prístupom riaditeľa školy. Najviac podnetov zatiaľ evidujem zo základných škôl, zo stredných ich je minimum“, prezrádza človek, ktorého volajú jednoducho „školský ombudsman“.
Podľa jeho slov sa zamestnanci v školstve sťažujú na všeličo – od psychického týrania, cez tlaky na zmenu známky, až po manipulácie s úväzkami. Matákovi však už písali napríklad aj školské ekonómky, školník a dokonca aj tri mamičky. „Jedna z nich, pani zo Zvolena, opísala prípad svojho syna. Vraj ho triedna učiteľka pred celou triedou volá okuliarnik, čo je pre dieťa veľmi ponižujúce a nevhodne oslovuje aj iných žiakov. Navyše nerieši efektívne šikanu medzi deťmi.“
Asi najextrémnejší nahlásený prípad je fyzické napadnutie, kedy riaditeľka zbila učiteľku pred celým kolektívom a následne ju zatvorila do miestnosti. Podľa „ombudsmana“ je najväčší problém to, že ľudia sa boja prehovoriť a často píšu, až keď je neskoro. „Ozvú sa po rokoch, je to akoby ich spoveď z toho, čo zažili. Na tej škole už pritom ani nepracujú, lebo to nevydržali. Vtedy je mi veľmi ľúto, ale už nemôžem nijak pomôcť.“ Preto vyzýva na okamžité konanie – kým sú svedkovia a vec nie je premlčaná.
A ako sa jednotlivé podania riešia? Najskôr sa konzultuje v rámci sekcií ministerstva, následne s právnikmi a keď je jasný postup, ako sa dá pomôcť, Martin Maták kontaktuje samotnú školu, prípadne lokálne odbory či inšpekciu. „Najdôležitejšie a zároveň najťažšie je získať objektívny pohľad. Preto sa snažím komunikovať priebežne a vždy si vypočuť viaceré strany,“ uzatvára Maták.
Facebook Zdieľať