Modernizácia vysokých škôl: Nový zákon zjednoduší a zefektívni štúdium

Akademická sloboda je základom kvalitného vysokoškolského vzdelávania. Nový zákon ju ešte viac posilňuje, aby vysoké školy mohli nezávisle rozhodovať o svojom fungovaní, výučbe a výskume. Zároveň sa zachováva ich súčasná právomoc v oblasti riadenia a organizácie. Cieľom je, aby vzdelávanie zostalo slobodné, moderné a v súlade s medzinárodnými štandardmi a etickými normami.

Posilnenie akademickej autonómie sa prejaví napríklad v oblastiach súvisiacich so štúdiom ako je forma záverečnej práce/stáž, flexibilita v študijných programoch a kreditovom systéme štúdia.

Na Slovensku chýbali krátkodobé študijné programy (short-cycles), ktoré by trvali 1–2 roky, a mali by konkrétnu kreditovú hodnotu. To obmedzovalo možnosti študentov v kratšom čase získať kvalifikované vzdelanie pre špecializované profesie.

Nový zákon o vysokých školách sa zameria na definíciu short-cycle programov. Tento typ vzdelávania bude flexibilne reagovať na potreby trhu práce (napr. v oblastiach ako IT, technické odbory, manažment, zdravotníctvo).

Cieľom vytvorenia krátkodobých programov je ponúknuť záujemcom o štúdium väčšiu flexibilitu v tom, ako získať vzdelanie potrebné pre lepšie uplatnenie na trhu práce, a zároveň zabezpečiť kvalifikovaných pracovníkov pre zamestnávateľov.

Tieto programy budú obsahovať nielen klasické formy výučby, ale aj povinné absolvovanie praxe alebo stáže v podnikoch.

Bakalárske štúdium na Slovensku často neposkytuje dostatočnú profesijnú prípravu, takže absolventi môžu mať problém uplatniť sa na trhu práce. Mnohí preto prirodzene pokračujú na magisterské štúdium, ktoré často nie je u niektorých profesií potrebné.

Nový zákon bude bližšie definovať profesijne orientované bakalárske študijné programy zamerané na konkrétne povolania. Ich cieľom bude pripraviť absolventa na výkon povolania bez toho, aby musel absolvovať ďalšie stupne vysokoškolského vzdelania. Zároveň zákon definuje nový typ študijného programu, ktorý bude obsahovať povinné stáže a prax priamo u zamestnávateľov, ktorí sa budú môcť aktívne podieľať na vzdelávaní.

Okrem toho nový zákon určí pre každý študijný program poskytovateľa, ktorý zabezpečí prax. V prípade učiteľských študijných programov bude prax prebiehať najmä v sieti bližšie špecifikovaných cvičných škôl a zariadení (tzv. fakultných škôl a zariadení).

Na slovenských vysokých školách je záverečná práca povinnou súčasťou ukončenia štúdia, no pre mnohých študentov nemusí byť tak užitočná, ako praktická stáž. Navyše rozšírenie umelej inteligencie mení spôsob, akým vznikajú akademické texty. Študenti často nemajú dostatok príležitostí na získanie praktických skúseností, čo znižuje ich pripravenosť na trh práce.

Nový zákon umožní študentom vybrať si medzi záverečnou prácou a odbornou stážou. Stáž bude mať rovnakú váhu ako záverečná práca, pričom jej výstupom bude portfólio, ktoré študent obháji ako súčasť štátnej skúšky. Počas stáže bude mať každý študent prideleného supervízora z univerzity alebo praxe.

Záverečné práce budú flexibilnejšie a vysoké školy budú môcť určovať ich formu podľa odboru. Pôjde o alternatívy, ktoré budú viac prepájať teóriu s praxou. Pôjde o výstupy ako technologické návrhy, analýzy právnych prípadov, tvorbu modelov či riešenie reálnych problémov.

Slovenské vysoké školy sú často kritizované za slabé prepojenie s praxou, pretože im chýbajú odborníci z praxe, ktorí by študentom odovzdali svoje skúsenosti.

Nový zákon uľahčí zamestnávanie odborníkov z praxe, ktorí majú potrebnú kvalifikáciu, čím sa zlepší spolupráca škôl a firiem. Študenti tak budú mať príležitosť stretnúť sa s potenciálnymi zamestnávateľmi už počas štúdia.

Doktorandské štúdium na Slovensku je rôznorodé a chýba mu jednotný systém, ktorý by zabezpečil, že doktorandi získajú základné a jednotné kompetencie. Niekedy sa stáva, že doktorandi neabsolvujú potrebnú pedagogickú výučbu alebo neprichádzajú do kontaktu so študentmi.

Nový zákon zavádza doktorandské školy, ktoré budú súčasťou existujúcich vysokých škôl. Tieto školy sa zamerajú na vzdelávanie doktorandov v základných zručnostiach, ako je metodológia výskumu, didaktika a prezentačné zručnosti. Tým sa zabezpečí, že doktorandi získajú jednotné a kvalitné vedomosti a zručnosti pre svoju akademickú či profesionálnu kariéru. Doktorandské školy budú môcť byť aj spoločnými projektmi viacerých spolupracujúcich vysokých škôl.

Pravidlá týkajúce sa školného v slovenskom vzdelávacom systéme sú dnes neflexibilné a výpočet školného je zložitý.

Školné bude určené tak, aby spravodlivo pokrylo náklady na vzdelávací proces, pričom sa flexibilnejšie prispôsobí podľa typu štúdia a jeho dĺžky. Nový zákon zjednoduší určovanie maximálnych limitov pre školné a skráti proces jeho stanovenia na jednotlivých vysokých školách. Ak študent prekročí štandardnú dĺžku štúdia, školné sa vypočíta na jedno obdobie (semester).

V súčasnosti sa štandardná dĺžka štúdia na Slovensku určuje v akademických rokoch, čo môže byť problém pri porovnávaní a uznávaní študijných programov v rámci Európskej únie alebo medzi školami, ktoré majú rôznu dĺžku štúdia.

Nový zákon zavedie systém, kde sa štandardná dĺžka štúdia bude určovať len pomocou kreditov, nie rokov. Jeden kredit bude zodpovedať určitému množstvu pracovnej záťaže študenta (zvyčajne 25 - 30 hodín), čo zahŕňa prednášky, semináre, samoštúdium a prax. Dĺžka štúdia bude definovaná ako súčet kreditov (napríklad 180 kreditov pre bakalárske štúdium) a bude flexibilnejšie prispôsobená potrebám študenta.

Tento prístup zjednoduší spoluprácu so zahraničnými školami a vďaka tomu sa budú jednoduchšie realizovať spoločné študijné programy. Zároveň zákon definuje minimálny a maximálny počet kreditov, ktoré musí študent získať v rámci rôznych etáp štúdia, čo bude dôležité aj pri určovaní školného, ak študent prekročí štandardnú dĺžku štúdia.

Momentálne neexistujú jednotné požiadavky na minimálny počet kreditov, ktoré sú potrebné na úspešné dokončenie semestra.

Nový zákon stanoví minimálny počet kreditov za semester a za celý študijný program, a to jednotne pre všetky vysoké školy a študijné programy. Tým sa zaručí jednotnosť a transparentnosť. Zároveň však študenti budú mať možnosť prispôsobiť tempo štúdia svojim potrebám, pričom stále budú musieť splniť minimálnu kreditovú záťaž podľa zákona. Týmto spôsobom sa zabezpečí rovnaký štandard pre všetkých študentov, ale zároveň vznikne priestor na flexibilitu pri definovaní a hodnotení jednotlivých semestrov a etáp štúdia.

V súčasnosti slovenská vysokoškolská legislatíva nedefinuje systém pre uznávanie kreditov, ktoré študent môže získať inak ako absolvovaním predmetov, a sú súčasťou študijného plánu. Ide napríklad o absolvovanie predmetov z akademických mobilít, ktoré nie sú súčasťou zmluvy, alebo iné neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa. To spôsobuje rozdielny prístup k uznávaniu kreditov medzi jednotlivými vysokými školami a znižuje flexibilitu a inkluzívnosť štúdia pre študentov.

Nový zákon upraví kreditový systém štúdia, aby umožnil flexibilné získavanie kreditov a lepšie zohľadnil bolonský proces a európsky kreditový systém (ECTS). Stanoví sa zoznam aktivít, za ktoré študenti môžu získať kredity. Ďalej sa určí proces ich uznávania a prideľovania, vrátane maximálneho počtu kreditov z jednotlivých aktivít, ako je neformálne vzdelávanie alebo informálne učenie sa. Tiež sa špecificky definujú pravidlá pre uznávanie kreditov získaných cez mikroosvedčenia alebo formálne vzdelávanie na úrovni 5 kvalifikačného rámca (napríklad Q odbory stredných škôl, krátke terciárne programy).

Súčasný zákon o vysokých školách neuvádza jasné pravidlá pre spätné uznávanie kreditov, čo môže spôsobiť problémy, ak sa obsah študijného programu zmení. Vedomosti a zručnosti, ktoré študent získal v minulosti, nemusia byť aktuálne a relevantné pre daný študijný program v súčasnosti.

Nový zákon stanoví pravidlá a limity pre spätné uznávanie kreditov. Tento nový prístup zabezpečí, že študenti budú mať aj s odstupom času potrebné vedomosti a zručnosti, ktoré sú relevantné pre daný študijný program.

Pri spájaní vysokých škôl môže vzniknúť problém s rozhodovacími právomocami a organizačnými procesmi počas prechodného obdobia.

Nový zákon zjednoduší prechodné obdobie pri spájaní škôl, aby sa zachovala kvalita vzdelávania, výskumu a ďalších aktivít. Zavedie sa inštitút „co-rektora“, ktorý zabráni vzniku konfliktom, upraví rozhodovacie právomoci a zabezpečí hladký priebeh akademických a administratívnych procesov.

Slovenské vysoké školy môžu udeľovať iba tituly stanovené zákonom, čo obmedzuje možnosti medzinárodnej spolupráce. Ide najmä o študijné programy, v ktorých partnerské vysoké školy udeľujú medzinárodne uznávané titulu (napr. MSc. a pod.).

Nový zákon umožní vysokým školám udeľovať aj iný titul než klasický bakalársky alebo magisterský.

Aktuálne môžu na Slovensku pôsobiť pobočky zahraničných vysokých škôl podľa pravidiel iného štátu a bez slovenskej akreditácie, pričom ministerstvo školstva nemá mechanizmy na kontrolu ich činností.

Nový zákon preto stanoví podmienky pre pôsobenie pobočiek zahraničných vysokých škôl na Slovensku, ktoré budú musieť spĺňať kritériá kvalitného vzdelávania. Ministerstvo bude mať väčšiu kontrolu a bude môcť efektívne odobrať oprávnenie v prípade, že tieto vysoké školy porušia pravidlá. Rovnako zákon upraví aj pôsobenie slovenských vysokých škôl v zahraničí.

Momentálne chýbajú ministerstvu školstva účinné kontrolné a sankčné mechanizmy, aby bolo schopné zakročiť v momente, keď si vysoká škola včas neplní povinnosti vyplývajúce zo zákona.

Nový zákon dá ministerstvu školstva jasné kompetencie na kontrolu vysokých škôl a zavádza jednotné sankčné pravidlá. Tieto opatrenia majú fungovať ako prevencia, aby vysoké školy mali zodpovednejší prístup. Neskôr bude vypracovaný aj koncept akademického podvodu.

Hoci umelá inteligencia (AI) je už neoddeliteľnou súčasťou každodenného života, jej používanie nie je dostatočne regulované ani vo vysokoškolskom prostredí. Napriek tomu AI môže mať pozitívny dopad na vedu a vzdelávanie.

Nový zákon nebude stanovovať presné pravidlá pre používanie umelej inteligencie na vysokých školách, ale sústredí sa na podporu etického a transparentného prístupu pri jej využívaní. Cieľom je podporiť tvorivý, bezpečný a zodpovedný prístup využívania AI v prostredí vysokých škôl. Bude sa to týkať oblastí vzdelávania, tvorivej umeleckej činnosti, ako aj vedeckého výskumu.

Mnohé vysoké školy majú rôzne systémy a požiadavky na prihlášky, čo komplikuje celý proces pre uchádzačov. Práve digitalizácia môže tieto procesy výrazne zjednodušiť a urýchliť.

Nový zákon zavedie preto 2 zmeny:

1.  Zavedenie povinnej centrálnej elektronickej prihlášky (CEP) pre všetky vysoké škôl. Tento krok výrazne zjednoduší a zrýchli celý proces podania prihlášky, umožní uchádzačom podanie prihlášky online „na pár klikov" a zníži administratívne zaťaženie. Vzinkne tak jednotný a transparentný spôsob prihlasovania na vysoké školy, čo uľahčí uchádzačom prihlásenie a zjednoduší správu údajov v databáze ministerstva.
2. Vznikne služba na doméne „overdiplom", ktorá bude poskytovať online overenie pravosti vysokoškolských diplomov. Tento systém bude čerpať údaje z Centrálneho registra štúdií (CRŠ) a tým pádom zabezpečí rýchly a bezpečný spôsob verifikácie diplomov.

Zbrane na akademickej pôde predstavujú hrozbu pre bezpečnosť študentov, zamestnancov a návštevníkov a nepatria do žiadneho školského prostredia.

Nový zákon nastaví, že akademická pôda bude chránená zákazom nosenia zbraní. Výnimku budú mať iba príslušníci bezpečnostných zložiek, zamestnanci bezpečnostných služieb a osoby zapojené do výskumných či výcvikových aktivít. Osobám so zbraňou bude zakázaný vstup na akademickú pôdu, pričom súčasťou tohto opatrenia je aj nastavenie sankčných mechanizmov v spolupráci s iným dotknutými rezortmi.

Študentské združenia podporujú osobný aj profesionálny rozvoj študentov, zlepšujú ich sociálne zručnosti a posilňujú inklúziu a angažovanosť študentov na vysokej škole. Zákon síce garantuje študentom právo zakladať a zapájať sa do spolkov a združení na vysokých školách, ale bližšie tieto aktivity neupravuje.

Nový zákon zdôrazní význam študentských združení a umožní vysokým školám podporovať ich vznik aj bez toho, aby študenti museli zakladať formálne združenia, ako občianske združenia alebo neziskové organizácie. Ak škola vyhodnotí, že tieto aktivity sú prínosné, môže študentským združeniam poskytnúť podporu a odmenu za dohodnuté činnosti, napríklad cez kredity. Škola bude dohliadať na to, aby študentské združenia fungovali v súlade s akademickými a etickými pravidlami.