Á. Ravasz: 10 opatrení zo školskej reformy, ktoré ste si doposiaľ nevšimli

Parlament schválil rozsiahly reformný balík z dielne ministra školstva Tomáša Druckera a jeho tímu. Síce sa schvaľovalo sedem zákonov so stovkami novelizačných bodov, ale asi 90 percent pozornosti verejnosti sa aj tak upriamilo iba na jeden špecifický moment – zmenu pravidiel financovania súkromných a cirkevných škôl.

Bezpochyby ide o dôležitú tému, ale dovolím si tvrdiť – z pozície poradcu ministra školstva, ktorý sám na tejto reforme pracoval –, že balík obsahuje desiatky významnejších zmien, ktoré budú definovať najbližšie dekády školstva na Slovensku. Toto je zoznam desiatich opatrení na zvýšenie kvality a inklúzie, ktoré ste si popri debate o cirkevných a súkromných školách (pravdepodobne) nevšimli:

1. Rozširuje sa predškolská dochádzka. Slovensko zažíva absolútny „boom“ v oblasti predškolskej výchovy. Kým do roku 2019 neexistovali žiadne celoplošné opatrenia na podporu účasti všetkých detí na predškolskej príprave, odvtedy sa postupne zaviedla povinná škôlka pre päťročných, nárokovateľná škôlka pre štvor- aj trojročných a reforma financovania materských škôl (ich prechod na normatívne financovanie).

Reformný balík pokračuje v tomto strategickom úsilí rozšírením povinného predprimárneho vzdelávania na štvorročné (2027) a trojročné (2028) deti. Deti rodičov, ktorí nemajú aspoň stredoškolské vzdelanie, ho budú musieť plniť v materskej škole; ostatní si môžu voľne vybrať medzi škôlkou a domácim vzdelávaním. Cieľom opatrenia je dostať všetky deti z málo podnetného prostredia, najmä z marginalizovaných rómskych komunít, do škôlok až na obdobie troch rokov, pripravujúc ich tak na úspech nielen na základnej, ale azda aj na strednej škole.

Vyššie opísané reformy v oblasti predškolskej výchovy tak dostanú Slovensko za necelú dekádu od roku 2019 z chvosta krajín OECD do štandardných až dobrých čísiel zaškolenosti detí.

2. Školské obvody a desegregácia. Aj keď sa väčšina diskusie ohľadom školských obvodov točila okolo cirkevných a súkromných škôl, ony reálne netvoria jadro obvodovej reformy. Ozajstným cieľom nových pravidiel tvorby verejných školských obvodov je zabezpečiť, aby každé dieťa malo presne jednu štátnu školu, kde má garantované miesto, a aby deti boli zaradené do týchto škôl férovo. Keďže obvody doteraz neboli definované v školskom zákone, tvorili ich obce bez akýchkoľvek pravidiel, očakávaní alebo usmernení zo strany štátu.

Nový zákon definuje pravidlo presne jednej verejnej školy v jednom školskom obvode a presne jeden obvod na jednu adresu. Obvod navyše musí byť vytvorený tak, aby kapacitne stíhal (takže nebudú tolerované takzvané dvojzmenné prevádzky), aby bol dopravne dostupný a aby nedošlo k segregácii detí.

Práve naplnenie tohto posledného pravidla má veľký potenciál na zmenu v oblasti regionálneho školstva, pričom ministerstvo plánuje do roku účinnosti opatrenia (2028) poskytovať mestám a obciam osobitnú technickú podporu pri tvorbe nových inkluzívnych a kapacitne postačujúcich obvodov.

Je dôležité si povedať aj to, že ministerstvo nebude nikoho nútiť vymýšľať koleso nanovo: tam, kde obvody dnes fungujú bez problémov, nemusí dôjsť k žiadnemu prekresleniu a môžu pokračovať ďalej v nezmenenej forme ako takzvané dedičné obvody.

3. Národnostné školské obvody. Doposiaľ verejne nepovšimnutým, ale dôležitým bodom je aj rozdelenie školských obvodov podľa vyučovacieho jazyka. Doteraz mohli určiť obce školské obvody bez ohľadu na vyučovací jazyk škôl či národnostné zloženie obce. Stávalo sa preto, že obec určila iba jediný obvod, kde bola iba škola s maďarským vyučovacím jazykom, pričom žiaci nemali kam dochádzať do slovenskej školy. Alebo naopak – do obvodu určila obec iba školu v štátnom jazyku a zasa neurčila maďarským žiakom, kam majú dochádzať. Výsledkom je diskriminácia žiakov, ktorým sa v tejto forme dlhodobo znemožňuje uplatňovanie ústavného práva na vzdelávanie v ich materinskom jazyku.

Po novom toto už nebude možné – školský obvod v menšinovom jazyku sa má vytvoriť v obciach, kde je výrazný počet detí z danej národnostnej menšiny, alebo tam, kde samospráva iniciatívne chce takúto možnosť poskytnúť. Pritom každá obec bude musieť určiť obvod pre deti, ktoré chcú študovať v štátnom jazyku. Prakticky ide o to, aby deti vedeli, kde môžu nájsť školu v materinskom jazyku, aj keby v obci nebola. Ak sa takáto obvodová škola nachádza mimo obce, zavádzame aj príspevok na dopravu pre týchto žiakov.

4. Lepšie podchytenie sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Veľká časť podpory detí z chudobných rodín v oblasti školstva sa dosahuje prostredníctvom inštitútu „sociálne znevýhodneného prostredia“ (SZP). Reforma zavádza úplne novú definíciu SZP. Kým doteraz sa tento štatút prideľoval subjektívnou formou – diagnózou v centre poradenstva –, nový systém (v súlade s európskymi trendmi) automatizuje veľkú časť identifikácie cieľovej skupiny. Deti, ktoré sa narodia do chudobných pomerov, nízko vzdelaným alebo dlhodobo nezamestnaným rodičom, sa odteraz nemusia podrobiť diagnóze na získanie nároku na cielenú podporu. Školy, kam chodia, budú podporené automaticky.

Objektívne kritériá majú potenciál zachytiť drvivú väčšinu týchto detí, pričom tie, ktoré tvrdé dáta nezachytia v site, stále môže do tejto kategórie zaradiť poradňa subjektívnym spôsobom. Pozorný čitateľ si možno všimol aj zdanlivo iba štylistickú zmenu názvu SZP, ktorá má však seriózne filozofické opodstatnenie: namiesto „sociálne znevýhodneného prostredia“ (indikujúceho stav dieťaťa) sa bude používať „sociálne znevýhodňujúce prostredie“ (indikujúce charakter prostredia).

Primárnym pozitívnym vplyvom je adresnejšie poskytovanie opatrení deťom, ako aj rýchlejšie a spoľahlivejšie pridelenie zdrojov pre školy, ktoré vzdelávajú deti zo SZP. Sekundárnym pozitívnym dôsledkom je odbremenenie poradní (zostane im kapacita na dôležitejšie činnosti) a taktiež uvoľnenie detí z povinnosti chodiť do poradne len pre to, v akom prostredí žijú, čím znížime aj ich sociálnu stigmatizáciu.

5. Nežná reforma málotriednych škôl. Jedným z citlivých bodov regionálneho školstva na Slovensku je vysoká roztrieštenosť systému, ktorá umožnila vznik veľkého počtu škôl s nízkym počtom žiakov. Malé školy pritom nemusia byť samy osebe problémom. Existujú krajiny, ako napríklad Fínsko, kde vedia ponúknuť aj lepšiu priemernú kvalitu ako tie väčšie. Z aktuálnych dát však vieme, že to takto na Slovensku nie je – u nás dosahujú podpriemerné výsledky, a to napriek nadpriemernému financovaniu. Asi aj preto sa pravidelne objavuje vo verejnom priestore nápad ich celoplošného zrušenia. Tieto školy však často majú významnú symbolickú a kultúrnu hodnotu, ktorá napomáha pri udržaní identity a životaschopnosti miestnej komunity v menších obciach či v národnostnom prostredí.

Reforma prichádza s kompromisným riešením. Namiesto ústredného pozatvárania týchto škôl sa doterajšia pasívna podpora pre malé školy cez takzvaný veľkostný koeficient transformuje na podporu prostredníctvom racionalizačných opatrení. Škola si tak môže vybrať z niekoľkých intervencií, ktoré cielia na zvýšenie kvality poskytovaného vzdelania bez toho, aby ohrozili jej prevádzku. Ide o opatrenia ako spolupráca s okolitými školami, zdieľanie personálu, infraštruktúry a know-how alebo aj zlúčenie inštitúcií.

6. Školské klastre. Ako riešenie na tému racionalizácie siete málotriedok ponúkame aj nový inštitút školských klastrov. Klaster je flexibilná forma spolupráce medzi školami, ktorý sa dá najľahšie predstaviť ako dáždnik vo forme samostatnej právnickej osoby, pod ktorým sa jeho členovia (školy a školské zariadenia) združia bez toho, aby stratili svoju subjektivitu. Vie reagovať na širokú škálu optimalizačných problémov od národnostných škôl cez desegregáciu až po roztrieštené málotriedky na Zamagurí. Navyše sú aj vhodným (a zákonom uznaným) racionalizačným opatrením.

Školy, ktoré vstúpia do klastra, si môžu vybrať funkcie alebo aktivity, ktoré prenesú na úroveň klastra, zdieľajúc tak ich financovanie aj výkon. Ako praktický príklad sa dá uviesť odborný zamestnanec (psychológ, špeciálny pedagóg, atď.), ktorého si malá škola sama nemôže financovať – spojenie niekoľkých škôl do klastra umožní takéhoto odborníka zamestnať v rámci klastra.

Dá sa uvažovať aj o financovaní učiteľov odborných predmetov či administratívnej podpory, o zriadení spoločného školského autobusu, zdieľaných jedální, telocviční, voľnočasových aktivít a podobne. Ministerstvo plánuje podnietiť vytváranie nových klastrov formou metodickej podpory a finančných incentív.

7. Reforma reedukačných centier. Vďaka zverejneniu zhodnotenia zákonnosti reedukačných centier Generálnou prokuratúrou v januári 2024 explodovala na verejnosti téma aktuálneho stavu takzvaných špeciálnych výchovných zariadení. Ministerstvo začalo pracovať na obsiahlej novele ich fungovania už v tom roku, aktuálny reformný balík však tieto zmeny dotiahne.

Po prekreslení mapy siete týchto zariadení (vrátane zatvorenia zariadení s najzávažnejšími nedostatkami) dochádza k úplnému zrušeniu jedného typu – liečebno-výchovných sanatórií, ktorých koncept je dnes už prekonaný. V budúcnosti sa diagnostické centrá stanú prvým fixným bodom príchodu dieťaťa do tohto systému (dodnes to nebolo vždy tak) a po dôkladnom diagnostickom vyšetrení budú na dočasný pobyt do reedukačných centier odporučené len tie deti, ktoré takúto potrebu skutočne majú.

Cieľom reformy je, aby sa zvýšila kvalita služby v prospech detí a zároveň aby reedukačné centrá prestali byť trvalým úložiskom nechcených detí. Majú fungovať ako zariadenia, ktoré budú deti navštevovať prechodne, kým nebudú schopné vrátiť sa do svojej pôvodnej školy.

8. Podpora druhošancového vzdelávania. Náš školský systém – napriek viacerým pozitívnym zmenám v priebehu poslednej dekády – je stále do veľkej miery postavený na princípe dlhodobej segregácie tých, ktorí v ranom veku spravia chybu. Ak sa dieťa raz dostane do špeciálneho prúdu, už sa z neho prakticky nikdy nedostane a znemožní mu to získanie plnohodnotného vzdelania. Alebo ak začne zaostávať a musí opakovať ročník, namiesto možnosti dobehnúť učivo vo svojom tempe ho pravdepodobne čaká po vysedení povinnej školskej dochádzky predčasné ukončenie školskej kariéry bez získania relevantnej kvalifikácie.

Reforma prináša niekoľko menších opatrení, ktoré podporujú druhošancový návrat týchto detí do hlavného prúdu. Ak sa deťom nepotvrdí ľahké mentálne postihnutie aj v opakovanej diagnostike, umožní sa ich návrat do základnej školy. Deti s touto diagnózou navyše môžu odteraz pokračovať aj na regulárnych stredných školách. Prípravné ročníky sa nebudú zarátavať do povinnej školskej dochádzky a navyše z nich bude umožnený návrat do hlavného prúdu. Spresňuje a rozširuje sa využitie adaptačných tried. Odteraz bude možné ponúknuť druhošancové vzdelávanie aj na dokončenie základnej školy.

A na záver možno to najdôležitejšie: opakované prepadnutie bude možné už iba s explicitným súhlasom centra poradenstva, pričom vďaka kurikulárnej reforme môžu žiaci dobehnúť učivo počas celého vzdelávacieho cyklu. Zámerné rozhodnutia škôl nechať dieťa prepadávať s cieľom segregácie určitých skupín žiakov už nebudú možné. Všetko sú to kroky, ktoré smerujú k náprave vplyvu socioekonomického pozadia žiakov na ich vzdelávacie výsledky a zvýšeniu možnosti ich integrácie do hlavného prúdu.

9. Podpora pre ukrajinské deti. V dôsledku naďalej pokračujúcej vojne na Ukrajine prichádza na Slovensko nemalé množstvo bystrých a talentovaných ukrajinských detí. Predstavujú pozitívny potenciál pre našu krajinu, ale ich úspech a plnohodnotná účasť vo vzdelávaní si vyžadujú (napriek jazykovej blízkosti) určitú mieru nadpráce zo strany slovenských škôl. Doposiaľ na ich správne zapojenie do vyučovacieho procesu neboli vytvorené vhodné podmienky. Reforma v tomto ohľade prináša niekoľko významných zmien.

Ukrajinskí (a iní zahraniční) žiaci už nebudú musieť absolvovať prijímačky alebo maturovať zo slovenčiny – túto povinnosť nahrádzame možnosťou preukázania jazykových zručností certifikátom. Tým najzraniteľnejším žiakom, ktorí prišli bez rodičov a bývajú na internátoch, umožníme v nich ostať aj cez víkendy a počas prázdnin. Príspevok na dopravu (ktorý slúži na dochádzku do školy) sa rozšíri aj na deti cudzincov. V neposlednom rade sa v zákone zavádza pojem obvyklého pobytu na lepšie zachytenie tých detí vo vzdelávacom systéme (vrátane školských obvodov), ktoré nemajú alebo nemôžu mať na Slovensku trvalý pobyt.

10. Korekcia podporných opatrení. V roku 2023 sa uskutočnila zmena v oblasti poskytovania podpory pre deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami – zjednotením viacerých tokov podpory pod hlavičkou podporné opatrenia. Tieto sa navyše stali nárokovateľnými. Doterajšia aplikačná prax však ukázala nedostatky v schválenom znení, preto ministerstvo pripravilo úpravu systému ich poskytovania.

Najdôležitejšou zmenou je rozčlenenie medzi všeobecné, cielené a špecifické opatrenia podľa stupňa závažnosti potreby podpory. Posudzovanie nároku na podporné opatrenie prešlo debyrokratizačnými úpravami. Postupne pracujeme aj na vyčistení katalógu podporných opatrení, aby sme vedeli poskytovať pomoc priamejšie a lepšie naplánovať finančnú a personálnu náročnosť tejto formy podpory v budúcnosti.

Bonus: dve ďalšie malé opatrenia, ktoré potešia. Po novom bude možné vytvoriť bilingválne programy aj pre gymnáziá s menšinovým vyučovacím jazykom – doteraz to nebolo možné, čo ich dostávalo do nevýhody voči slovenskojazyčným konkurentom. A druhý: do systému sa zavádza pozícia komunitného asistenta – ide o návrat k možnosti zamestnať človeka priamo z (rómskej) komunity, ktorý môže vykonávať bazálne kontaktné činnosti (komunikácia s deťmi a rodičmi) a odbremeniť tak vysoko profesionalizovaných pedagogických asistentov.

Tento výber 10 + 2 zmien nemá slúžiť ako celoplošný zoznam zmien, práve naopak, má ilustrovať, aká hĺbka obsahu sa ešte nachádza v tieni verejne riešenej témy financovania cirkevných a súkromných škôl. Tento konkrétny zoznam som vytvoril s inklúziou na mysli, ale vedel by som vytvoriť ďalšie podobné zoznamy s ilustráciou zmien v odbornom vzdelávaní, vysokých školách, fungovaní pedagogických a odborných zamestnancov či správe škôl.

V oblasti inklúzie tieto zmeny nevznikli vo vzduchoprázdne, ale nadväzujú na úsilie viacerých ministrov zo všetkých vlád poslednej dekády a odporúčania odborníkov a našich medzinárodných partnerov. Tento reformný balík je nevyhnutným základným kameňom pre úspech v oblasti inklúzie, a ak sa zvládne aj jeho implementácia, má potenciál výrazne zmierniť nerovnosti v prístupe k vzdelávaniu a posilniť šance na úspech detí z rôznych znevýhodnených skupín. Držme si palce.

Autor je poradca ministra školstva.