Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky
Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky
Stromová 1, 813 30
Bratislava
Tel. +421 2/59374111
e-mail: info@minedu.sk

Otázky a odpovede o stimuloch na vedu a výskum

     Vzhľadom na neobvykle širokú negatívnu medializáciu podpory výskumu a vývoja na Slovensku, MŠVVaŠ SR reaguje na jednotlivé otázky spojené s ich účelom a opodstatnením.

     Znepokojenie nad negatívnou medializáciou výzvy vyjadruje aj Zväz priemyselných výskumných a vývojových organizácií, ktorý združuje zamestnávateľov v uvedenej oblasti (text je v uvedený v prílohe).

http://www.zpvvo.sk/index.php/aktuality/80-stanovisko-zvaezu-priemyselnych-vyskumnych-a-vyvojovych-organizacii-k-moznosti-podavat-ziadosti-o-stimuly-pre-vyskum-a-vyvoj

Pozitívne správy sa na verejnosť dostávajú veľmi ťažko, prevládajú negatívne správy, často neautorizované a nepravdivé.

     Ministerka školstva usporiadala v septembri 2018 tlačovú konferenciu venovanú téme stimulov a výzve na podávanie projektov. Na tlačovej konferencii vysvetľovala ciele, princípy, objemy financovania aj tematické okruhy výskumu a vývoja danej výzvy. Tlačová konferencia mala za cieľ oboznámiť širokú verejnosť s možnosťou uchádzať sa o stimuly a naladiť pozitívnu komunikáciu o téme. Žiaľ, tlačová konferencia sa stretla s celoplošným nezáujmom médií. Hoci sa konala na úrade vlády za prítomnosti širokej mediálnej obce, k téme stimulov neboli na tlačovej konferencii položené žiadne novinárske otázky. Mediálnym výstupom bola veľmi stručná zmienka v správach a komentároch na STV2 a servisná správa TASR, ktorú iné médiá neprevzali. Žiadna z televízií a ďalších médií, ktoré sa stimulom intenzívne venujú v negatívnom až bulvárnom duchu, neuverejnila z úvodnej tlačovej konferencie žiadne výstupy. Niektoré dokonca svojimi reportážami navodzovali atmosféru „tajného“ rozdeľovania.

Za mnohými negatívne medializovanými projektmi stoja renomované pracoviská SAV a univerzít

     Odbornosť a expertíza uvedených pracovísk je mediálne spochybňovaná, sú prezentované neodborné a skratkovité stanoviská založené na účelových tvrdeniach. Vedci, ktorí zorganizovali tlačové konferencie na vysvetlenie svojich projektov, dostali veľmi malý mediálny priestor. Samotní úspešní vedci aj podniky boli médiami negatívne prezentovaní. Mnohých to odradilo od otvorenej prezentácie a niektorí volia radšej spôsob mediálnej komunikácie prostredníctvom právnych zástupcov. 

Inovatívne nápady vývoja a výskumu sú mediálne zosmiešňované

      Pokiaľ sa v projektoch navrhujú aplikácie technológií do nových oblastí, alebo inovatívne prepojenie viacerých technológií za účelom dosiahnutia nového produktu, tieto spojenia, v ktorých spočíva samotná podstata inovácie, sú napádané a mediálne zosmiešňované.

 Stimuly nie sú eurofondy! Majú iné kritériá...

     Najčastejšou chybou v rozsiahlej kritike prideľovania prostriedkov je zamieňanie stimulov s eurofondami. Dodnes médiá neprávom označujú prideľovanie stimulov za „rozdávanie eurofondov“ Stimuly nie sú eurofondy. Kritériá prideľovania stimulov sa riadia zákonom o stimuloch a sú zásadne odlišné od kritérií pre prideľovanie eurofondov. Podmienky, ktoré boli medializované, ako napríklad výška obratu firmy, typ budovy, v ktorej má firma sídlo, ani podmienku, aby firma zamestnancov v momente pridelenia projektu a p. zákon nestanovuje. MŠVVaŠ SR musí konať v rámci zákona a nemôže svojvoľne stanoviť vylučovacie podmienky, ktoré požadovali médiá a niektorí opoziční poslanci.

 Čo bolo podobné pri hodnotení stimulov a eurofondov

     Odborní hodnotitelia boli vyberaní z databázy odborníkov SK CRIS, ktorá je vedená a overovaná CVTI. Hodnotitelia boli losovaní zo širšej skupiny 24 osôb pre každý projekt. Losovanie prebiehalo pod notárskym dohľadom. Losovanie náhradníkov a poradia ich oslovenia boli tiež notársky overené. Každý hodnotiteľ podpisoval, že nemá konflikt záujmov a že bude dodržiavať mlčanlivosť vo vzťahu k informáciám získaným pri hodnotení. Projektová dokumentácia môže obsahovať aj know-how a ďalšie informácie, ktoré sú alebo môžu byť predmetom ochrany práv duševného vlastníctva.

Koľko posudkov mal každý projekt 

     Pre každý projekt boli vypracované 4 posudky (pre niektoré projekty bolo vypracovaných viac posudkov, pretože podľa pravidiel, pokiaľ sa hodnotenia toho istého projektu od dvoch hodnotiteľov líšili o viac než 30 bodov, bola oslovená ďalšia dvojica hodnotiteľov).

 Bodovanie projektov

     Bodovanie projektov aj využitie škály bodovania bolo plne v kompetencii hodnotiteľov. Ministerstvo nemenilo bodové hodnotenia. Všetky odborné hodnotenia a komplexné posudky boli akceptované. Ministerstvo nezmenilo ani žiadne odporúčania z komplexného hodnotenia.

Prečo projekty hodnotili hodnotitelia aj komisia

     Po hodnotení hodnotiteľmi v rámci 4 kôl (PP, VP, HP1 a HP2) nastupuje štvrté kolo – komplexné hodnotenie komisiou. Takýto systém je bežný aj v iných schémach hodnotenia vedeckých a výskumných projektov, vrátane schém VEGA, KEGA,  APVV, ako aj pri hodnotení projektov Horizont 2020 priamo v Európskej komisii. Komisia má dôležitú úlohu, pretože v rámci každého kola hodnotenia sú projekty posudzované desiatkami a stovkami hodnotiteľov, ktorí hodnotia izolovane. Následne hodnotí komisia, ktorá hodnotí všetky projekty vcelku.

     Ministerka školstva nemenila pravidlá zostavovania komisie, ani žiadne iné pravidlá pri hodnotení stimulov. V komisii malo prevahu externé prostredie, boli v nej štyria členovia za ministerstvo a sedem členov z vonkajšieho prostredia z renomovaných vedeckých a odborných inštitúcií.  Hlasovanie komisie bolo vždy tajné, aby mohli všetci hlasovať naozaj nezávisle.

Prečo sa v rámci stimulov musí financovať aj základný výskum?

     Niektorí kritici vyčítali, že sa podporili aj projekty základného výskumu. Základný výskum nie je možné financovať z eurofondov. Aj preto sú stimuly veľmi hodnotným nástrojom na podporu tejto kategórie výskumu. Základný výskum spravidla neprináša priame ekonomické zhodnotenie, má však zásadný význam pre tvorbu poznania. Aj preto je pri jeho podpore nezastupiteľná práve úloha štátu.

Zákon o stimuloch je transpozíciou NARIADENIA KOMISIE (EÚ) č 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy o fungovaní Európskej únie. Článok 25 nariadenia priamo stanovuje:

Pomoc na výskumné a vývojové projekty

1. Pomoc na výskumné a vývojové projekty je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2. Podporovaná časť výskumného a vývojového projektu v plnej miere patrí do jednej alebo viacerých z týchto kategórií:

a) základný výskum;

b) priemyselný výskum;

c) experimentálny vývoj;

d) štúdie uskutočniteľnosti.

Prečo môžu stimuly dostať aj firmy, ktoré majú sídlo v rodinnom dome, ktoré majú sídlo na inej adrese než prevádzku, ktoré majú malý obrat a pod.?

     Základným princípom hodnotenia stimulov je, že sa hodnotia v prvom rade projekty, nie firmy. Stimuly majú pomôcť začať nové aktivity, resp. vytvoriť nové pracovné miesta, prejsť od čisto výrobnej aktivity k aktivite s obsahom výskumu a vývoja a pod. Hlavná pozornosť je teda pri hodnotení zameraná na budúce aktivity a projekty, nie na minulosť resp. súčasnosť firiem. Hodnotenie bolo kritizované a napádané pre rôzne charakteristiky firiem, ktoré si projekty podali. Hodnotenie stimulov sa však v prevažnej miere zakladá na projekte, nie na minulosti firiem. Je to aj preto, aby dostali šancu na podporu nové subjekty a firmy, ktoré majú inovatívne myšlienky, vytvárajú nove partnerstvá a nové aspekty využitia vedeckých poznatkov. Nie je možné sa stotožniť s názorom, že firma, ktorá má sídlo v určitom type budovy, alebo má sídlo na inej adrese než prevádzku, alebo nemá práve zamestnancov pre budúci projekt, ale chystá sa ich prijať, nemôže mať dobrý inovatívny projekt. Išlo by o diskriminačné ustanovenie, ktoré by nemohlo byť v zákone a bolo by aj v rozpore s nariadením Európskej komisie. Nariadenie dokonca osobitne podporuje malé a stredné podniky napríklad tým, že umožňuje väčšiu intenzitu pomoci pre projekty, v ktorých sa takéto podniky zúčastňujú.

     Aj v pripojenej tabuľke v prílohe je vidieť, že EK zvýhodňuje a podporuje účasť malých podnikov v schéme stimulov. Preto by zavádzanie vylučovacích podmienok obmedzujúcich účasť malých podnikov bola nielen diskriminačná, ale priamo v rozpore s koncepciou samotného nariadenia EK.

     Preto je neprípustné, aj z hľadiska kompatibility s princípmi EÚ, škandalizovanie schémy z dôvodu, že sú v ňom aj malé a zraniteľnejšie podniky.

Dofinancovanie výskumu a vývoja je veľkým plusom stimulov 2018-2023

     Slovensko je kritizované za to, že dlhodobo zaostáva vo financovaní vedy a výskumu v pomere ku HDP. Preto by malo byť dofinancovanie výskumu prostredníctvom stimulov hodnotené veľmi pozitívne, aj ako plnenie si záväzku stratégie Európa 2020.

Zvýšili sme spoluúčasť súkromného sektora na investíciách do vedy a výskumu

     Jedným z cieľov Európy je aj zvyšovanie podielu súkromných investícií do vedy a výskumu. V tomto smere sa stimuly 2018-2023 dosiahli výrazné zlepšenie. Pomer priamych a vyvolaných súkromných investícií ku štátnym je približne 60 percent, čo predstavuje sumu cca 20 min. eur.  V rámci všetkých predošlých prideľovaní prostriedkov na stimuly od v SR bol tento pomer len 20 percent.

Dosiahli sme lepšie prepojenie súkromného a verejného sektora, prepojenie podnikateľov a vedcov

     Schéma stimuly 2018-2023 výrazne zlepšuje mieru prepojenia podnikov s vedeckými inštitúciami. V 30 projektoch figuruje ako partneri 18 pracovísk SAV a vysokých škôl. Ide o renomované pracoviská, ktorých štatutári podpísali partnerské zmluvy s firmami na realizáciu konkrétnych projektov výskumu a vývoja. Ministerstvo, politici, ani médiá by nemali spochybňovať vedeckú úroveň týchto renomovaných slovenských vedeckých inštitúcií. Pokiaľ sa rektori a dekani univerzít a riaditelia ústavov a centier SAV pod uvedené projekty podpísali, prečo by ich malo ministerstvo spochybňovať? 

Prvýkrát sa realizovalo súťažné rozdeľovanie stimulov na vedu a výskum

     V rámci snahy o posilnenie konkurencie a súťažného rozdeľovania prostriedkov na vedu a výskum sa prvýkrát v histórii prideľovania stimulov v SR otvorila súťaž, v rámci ktorej niektorí uchádzači boli aj zamietnutí. Hlavným princípom hodnotenia bolo odborné hodnotenie. Zo 46 prihlásených projektov boli prostriedky pridelené 30 projektom.

 „Rozdávanie“ sa nekoná, financovanie prebieha v splátkach a za striktného monitorovania a kontroly

     Mnohé mediálne útoky sa snažili vzbudiť dojem, že firmám boli „rozdané“ prostriedky vo výške 33 mil. eur. V skutočnosti ide len o zmluvné partnerstvo na dobu trvania projektu a jeho udržateľnosti, t.j. do doby 8 rokov od začatia projektov, v rámci ktorého môžu subjekty tieto prostriedky čerpať, a to len za podmienok stanovených v zákone.

     V prípade nesplnenia podmienok na vytvorenie nového/rozšírenie existujúceho pracoviska, zabezpečovanie priestorov, technickej a personálnej infraštruktúry z vlastných zdrojov, realizácia výsledkov riešenia do 5 rokov po skončení poskytovania stimulov, je prijímateľ povinný poskytnutú dotáciu vrátiť vrátane sankcií podľa osobitného predpisu.

 Kontrola a monitorovanie

     Poskytovanie stimulov prebieha v splátkach a je sústavne priebežne monitorované a kontrolované. MŠVVaŠ SR každoročne vykonáva kontrolu použitia stimulov.
     Kontrola sa vykonáva formou písomných informácií a správ, oponentúry a kontrolných dní.
     Predmetom kontroly je: splnenie zákonných podmienok na poskytnutie stimulov, kontrola použitia stimulov počas doby poskytovania stimulov, kontrola vecného výskumného riešenia, dosahovania cieľov a výstupov v rámci riešenia projektu, kontrola dodržania schválenej intenzity stimulov počas doby poskytovania stimulov, kontrola splnenia povinností prijímateľoV stimulov po skončení poskytovania stimulov.

Počas poskytovania stimulov sa kontrola vykonáva:

*dvakrát ročne počas doby poskytovania stimulov – správa o splnení povinností prijímateľa v zmysle § 4 ods. 4 a 5 zákona (informácia o čerpaní dotácie a o výške vlastných prostriedkov na riešenie projektu) v termínoch do 31. júla a do 31. januára nasledujúceho roka;

do 30.11. kalendárneho roka – písomná informácia o výške predpokladaného  čerpania dotácie do konca roka. Nevyčerpané prostriedky je prijímateľ povinný vrátiť na účet poskytovateľa bezodkladne; 

do 31. januára – písomné vyúčtovanie dotácie poskytnutej v predchádzajúcom roku (do 30. apríla v prípade čerpania dotácie do 31. marca v súlade s výnimkou podľa § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy).

Po skončení poskytovania stimulov sa kontrola vykonáva:

*každoročne počas piatich rokov po skončení poskytovania stimulov v termíne do 31. januára nasledujúceho roka – správa o realizácii výsledkov projektu na území SR, informácie o ekonomických a spoločenských prínosoch z realizácie výsledkov projektu

Informácia sa zasiela na osobitných formulároch a dopĺňa sa do karty projektu.

Oponentúra je forma realizácie kontroly použitia poskytnutých stimulov podľa § 11 ods. 2 zákona o stimuloch. Priebežnou oponentúrou sa vykonáva kontrola použitia stimulov počas doby poskytovania stimulov k uzavretiu každého rozpočtového roka. Záverečnou oponentúrou sa vykonáva kontrola použitia stimulov následne po ukončení poskytovania stimulov. V januári po skončení rozpočtového roka sa organizuje stretnutie k príprave oponentúry, identifikovanie potrebných informácií a dokumentov k oponentúre, konzultácie s prideleným gestorom projektu. Oponentúra zahŕňa aj nasledovnú dokumentáciu:

Súhrnná správa – zhodnotenie plnenia zákonných podmienok a vecného, časového a finančného harmonogramu riešenia projektu, jej súčasťou je:

Správa o riešení projektu vypracovaná podľa osnovy v rozsahu max. 30 strán bez príloh. Prijímateľ  je povinný sledovať výstupy riešeného projektu, ktoré sú súčasťou správy, v členení podľa jednotlivých kategórií výstupov uvedených v projekte.

Podrobná finančná správa projektu – finančná analýza poskytnutej dotácie zo štátneho rozpočtu vrátane vlastných finančných prostriedkov. K predmetnej správe sa prikladajú aj všetky kópie dodávateľských faktúr za hodnotené obdobie a k nim náležiaca dokumentácia o verejnom obstarávaní, záznamy o zaradení majetku do evidencie, inventarizačné zápisy, bankové výpisy preukazujúce ich úhradu a pod.

Prílohami sú napr.: podrobnejšia výskumná správa (alebo výskumné správy za čiastkové úlohy, resp. etapy) so stručnými odbornými údajmi o postupe a metodike prác a dosiahnutých výsledkoch a pod., čiastkové ucelené výsledky riešenia (návrh koncepcie, návrh metodiky a pod.), ďalšia dokumentácia podľa úvahy riešiteľov projektu a prijímateľa  potrebná pre odborné posúdenie projektu.

Kontrolným dňom sa kontroluje aktuálny stav použitia stimulov, vzniknuté aktuálne skutočnosti pozmeňujúce plnenie projektu z pokynu prijímateľa alebo poskytovateľa (napr. zmena riešiteľskej kapacity projektu), odovzdanie a prevzatie výsledkov vecnej etapy riešeného projektu, vzniknutých problémov v priebehu poskytovania stimulov a pod., dodržanie schválenej intenzity stimulov počas doby poskytovania stimulov, pokiaľ to vyplynie z posúdenia písomnej informácie zasielanej poskytovateľovi. Prijímateľ vypracuje stručnú správu o plnení projektu zameranú špeciálne na popis a zdokumentovanie uvedených skutočností. Obsah správy sa určí podľa charakteru a účelu kontrolného dňa. Správa sa distribuuje členom komisie kontrolného dňa. Komisiu kontrolného dňa tvoria dvaja zástupcovia MŠVVaŠ SR, dvaja odborníci z naposledy konanej oponentskej rady, tajomník, jeden zástupca prijímateľa. Okrem komisie sa kontrolného dňa zúčastňuje aj zodpovedný riešiteľ. MŠVVaŠ SR vyhodnotí závery kontrolného dňa, oznámi prijímateľovi oficiálne stanovisko k danej problematike k ďalšiemu konaniu postupu v rámci poskytnutého stimulu.

 Prečo mohol dostať podporu projekt, ktorý mal menej bodov ako iný projekt

     Medializovaná informácia bola založená na nepochopení systému bodovania. Boduje sa v dvoch kolách: 1. Podnikateľské prostredie a všeobecný prehľad (PP a VP), 2. odborné hodnotenie v danej tematickej oblasti výskumu a vývoja. Pre poradie projektov je určujúce bodovanie odborného hodnotenia. Pri rovnosti bodov sa prihliada na subkritériá – čiastkové hodnotenia. Pri pretrvávajúcej rovnosti sa prihliada na body za podnikateľské  a všeobecné prostredie. Preto môže mať vyššie poradie projekt, ktorý má menej bodov v prvom kole (súčet PP a VP), ale má viac bodov v druhom kole.

Jednotlivé projekty súťažili v rámci rôznych tematických oblastí a skupín podľa dĺžky trvania. Alokácia bola určená pre dané oblasti. Preto sa môže stať, že projekt, ktorý má viac bodov nedostal prostriedky oproti inému projektu, ak boli z iných tematických oblastí alebo skupiny podľa dĺžky trvania.

Nadácia zastavme korupciu

     Po vyhodnotení projektov pred zverejnením výsledkov hodnotenia sa uskutočnilo stretnutie medzi pracovníkmi sekcie vedy a techniky a predstaviteľmi nadácie Zastavme korupciu. Predstavitelia nadácie podľa vyjadrenia pracovníkov sekcie disponovali uniknutými materiálmi z procesu hodnotenia projektov, ale neboli ochotní uviesť, akým spôsobom ich získali. Predstavitelia nadácie sa zaujímali o dôvody, prečo nedostali podporu dve konkrétne firmy, a to GA Drilling a Multiplex.

Prečo nedostal podporu projekt firmy GA Drilling

     Projekt firmy GA Drilling bol intenzívne medializovaný a je jedným z dvoch projektov, o ktoré sa intenzívne zaujíma nadácia Zastavme korupciu. Projekt GA Drilling nebol podporený, pretože dostal záporné komplexné hodnotenie. Znenie komplexného hodnotenia bolo zverejnené na webovom sídle MŠVVaŠ SR. Komisia pozostávala zo 4 pracovníkov ministerstva a 6 externých odborníkov. Komisia pri svojom rozhodovaní vždy hlasovala tajne. Členovia komisie hlasovali v pomere 9 proti prideleniu stimulu, 1 sa zdržal, 1 bol ospravedlnený. Okrem iného bol pri hodnotení diskutované a zachytené, že uvedená spoločnosť dostala v uplynulom období v SR podporu cca 26 mil. eur zo štátnych a verejných zdrojov (EŠIF, SIH, MF na základe uznesenia vlády z roku 2018), pričom nie je evidentný konkrétny výsledok resp. produkt na slovenskom trhu. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že firma už disponuje početnými patentmi registrovanými v SR aj v zahraničí.

Prečo nedostal podporu projekt firmy Multiplex

     Uvedený projekt nezískal dostatočný počet bodov, aby bol financovateľný v rámci alokácie na danú tematickú oblasť.

Prečo mali niektoré posudky vysokú zhodu v textoch

     Podľa vyjadrenia hodnotitelia používali pri hodnotení projektovú dokumentáciu a verejne dostupné texty a zdroje informácií, ktoré mali obaja hodnotitelia k dispozícii. Vkladanie posudkov prebiehalo cez elektronický systém. MŠVVaŠ SR podalo trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru SR v súvislosti s podozrením z neoprávneného manipulovania informačného systému.

 

 

 

Príloha

Stanovisko Zväzu priemyselných, výskumných a vývojových organizácií k možnosti podávať žiadosti o stimuly pre výskum a vývoj

 

http://www.zpvvo.sk/index.php/aktuality/80-stanovisko-zvaezu-priemyselnych-vyskumnych-a-vyvojovych-organizacii-k-moznosti-podavat-ziadosti-o-stimuly-pre-vyskum-a-vyvoj

 

25. január 2019. Kategória aktuality

 

Zväz priemyselných, výskumných a vývojových organizácií  (ZPVVO), združujúci 27 organizácií s viac ako 4500 zamestnancami, mimoriadne znepokojuje  situácia, ktorá sa vyvinula po vyhodnotení podaných žiadostí o stimuly pre výskum a vývoj koncom roka 2018. Riešenie vysoko odborných problémov prostredníctvom médií a rôznych vyhlásení verejných  činiteľov je v zásadnom rozpore s ustálenými normami vedeckej etiky pri posudzovaní návrhov projektov na stimuly a s tým súvisiacou dokumentáciou. ZPVVO zásadne nesúhlasí so škandalizovaním podnikateľských subjektov, ako sa to deje v súčasnosti v médiách a niektorými verejnými činiteľmi bez exaktného preverenia a overenia faktov, so zverejňovaním obsahovej náplne posudkov a hodnotení, so škandalizovaním odborných posudzovateľov a hodnotiteľov, so zverejňovaním obsahovej náplne žiadostí a projektov VaV, ktoré sú súčasťou žiadostí. Vzniká tým veľké reálne nebezpečenstvo zneužitia know-how žiadateľa o štátnu pomoc a nositeľa projektu VaV, ktoré v sebe zverejnenie týchto údajov nesie, zo strany iných subjektov a tým straty komparatívnych výhod pri uplatnení  výsledkov a výstupov projektov, či už v technologickej alebo produktovej oblasti, v praxi po ukončení riešenia projektu VaV. V zahraničí, v rámci EÚ a v ostatných vyspelých štátoch, sú informácie a publikovanie  výstupov výskumu a vývoja, najmä z oblasti aplikovaného a priemyselného výskumu,  embargované aj v prípadoch, že sú chránené na rôznej úrovni ochrany duševného vlastníctva.

ZPVVO ako zamestnávateľská organizácia združujúca podnikateľské subjekty, ktorých hlavnou náplňou činnosti je vykonávanie výskumu a vývoja, vysoko oceňuje  poskytovanie stimulov pre VaV zo strany MŠVVŠ SR ako systémový nástroj  na podporu rozvoja VaV v podnikateľskom sektore. Zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj... v nadväznosti na Nariadenie Európskej komisie č. 800/2008... a jeho novelu č. 651/2014... bol prijatý s cieľom podporiť rozvoj budovania výskumno-vývojových základní v podnikateľskej sfére, ktoré sa v drvivej väčšine po roku 1990 rozpadli, podporiť spoluprácu medzi podnikateľskými subjektmi medzi sebou a pracoviskami SAV a VŠ, podnietiť udržateľnosť VaV, zvýšiť podiel vlastných finančných prostriedkov, ktoré je povinný úspešný žiadateľ (podnikateľ) investovať do VaV,  zvýšiť počet pracovných miest pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov VaV v podnikateľskom sektore a zabezpečiť ich udržateľnosť a tým vytvoriť podmienky pre obmedzenie úniku mozgov do zahraničia.  V konečnom dôsledku zvýšiť inovačnú schopnosť a konkurencie schopnosť slovenských podnikateľských subjektov najmä na medzinárodných trhoch a tým prispieť k rozvoju  hospodárstva a spoločnosti SR. V ekonomických  podmienkach SR v  plnej miere podporujeme zámer MŠVVaŠ SR a možnosti, ktoré rámcuje spomínané Nariadenie EK..., týmto významným nástrojom  rozvoja  VaV v  podnikateľskom sektore pracovať systematicky  v nadväznosti na prijaté dokumenty, ako napr. RIS3 SK, schválené domény inteligentnej špecializácie, Koncepcia IDUSTRY 4.0, Koncepcia rozvoja Inteligentného  priemyslu  pri dôslednom zabezpečení  napĺňania    a akceptovania  priorít rozvoja hospodárstva a spoločnosti v SR a potrieb podnikateľského sektora pri presadzovaní sa na domácich a najmä zahraničných trhoch 

Podľa nášho názoru a skúseností pri uplatňovaní zákona o stimuloch, právne normy, ktoré rámcujú poskytovanie stimulov pre VaV a kontrolu ich efektívneho využívania a  ďalšie predpisy, ktoré vychádzajú z uvedených právnych noriem, ako napr. Príkaz ministra č. 62/2012, ktorým sa vydáva Štatút komisie na vyhodnocovanie žiadostí o stimuly na výskum a vývoj a ďalšie, vytvárajú kvalitné predpoklady a priestor pre nezávislé, korektné, odborne kvalifikované a nestranné posúdenie nielen podaných žiadostí o stimuly a súvisiacich projektov VaV, ale aj celého procesu hodnotenia dosiahnutých výsledkov riešenia projektov VaV a posúdenia účelnosti a zákonnosti poskytnutých finančných prostriedkov zo ŠR.

 

V Bratislave 23. 1. 2019

 

Schválené Prezídiom a DR ZPVVO

 

Súbory na stiahnutie


Facebook Zdieľať