Je radikalizácia mladých ľudí relevantnou témou pre prácu s mládežou?
V dňoch 12. – 14. marca 2019 v Bratislave zorganizovala IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže medzinárodnú konferenciu s názvom „Radikalizácia mládeže!? Príčiny a prevencia extrémizmu v práci s mládežou“. Konferencia bola jedným z odborných a vzdelávacích podujatí Národnej agentúry Erasmus+ pre oblasť mládeže a športu zameraných na problematiku radikalizácie mladých ľudí. Jej cieľom bolo poskytnúť odborníkom a odborníčkam z oblasti výskumu, práce s mládežou a mládežníckej politiky platformu pre výmenu skúseností z praxe či zistení z najnovších výskumov v oblasti radikalizácie mládeže.
Konferenciu otvoril generálny riaditeľ organizácie IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže Róbert Hronský a riaditeľ Odboru mládeže Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ivan Hromada. Ivan Hromada zdôraznil význam tejto témy nielen v kontexte medzinárodnej politiky mládeže, ale aj pre rozvoj práce s mládežou na Slovensku: „Nemôžeme a ani nechceme pred týmto problémom zatvárať oči, potrebujeme hľadať spôsoby ako obmedziť nárast radikálnych a extrémistických prejavov u mladých ľudí,“ uviedol Ivan Hromada a doplnil, že „Je problematické stanoviť presnú hranicu, kedy je správanie jednotlivcov možné označiť ako radikálne či extrémistické, a preto neprijateľné. Definície extrémizmu prijaté v jednotlivých krajinách, ako aj názory na stanovenie kritéria, sa väčšou či menšou mierou odlišujú a k tejto otázke je potrebné pristupovať veľmi citlivo a systematicky“.
Problematike definície a určujúceho kritéria radikalizácie, ako aj otázkou „Aká je úloha práce s mládežou v oblasti prevencie radikalizácie mladých ľudí?“, bol venovaný prvý diskusný panel s Dariuszom Grzemnym (školiteľ pre Radu Európy v oblasti vzdelávania k ľudským právam a práci s mládežou, konzultant pre Stowarzyszenia dla Dzieci i Młodzieży SZANSA) a Lanou Paśič (analytička a výskumníčka pre Radu Európy v oblasti práce s mládežou, Pool of European Youth Researchers).
D. Grzemny pripomenul, že radikalizácia je predovšetkým politický koncept, a preto je potrebné ho používať veľmi opatrne a vždy v kontexte širšieho problému. „Nemali by sme zabúdať na to, že občianske hnutia v minulosti označované ako radikálne vybojovali mnohé hodnoty a normy, ktoré teraz považujeme za súčasť ľudských práv a samotnú ideu ľudských práv. Nie je našou úlohou byť policajtmi. Ak sa pozrieme na podstatu a základný cieľ práce s mládežou – podporovať a rozvíjať potenciál mladých ľudí v komplexnosti ich každodenného života – reaguje práve na potreby, ktoré vo výskumoch k tejto téme vystupujú ako spúšťače frustrácie a inklinácie k násiliu a nenávisti.“
Lana Paśič potvrdzuje, že aj v prípade výskumov je veľmi dôležité brať do úvahy politický kontext a konkrétne formy radikalizácie, na ktorý sa daný výskum zameriava. O určitý prehľad a porovnanie rôznych modelov procesu radikalizácie sa usiluje aj príručka „Youth Work Against Violent Radicalization. Theory, concepts and primary prevention in practice.“, na ktorej spolupracovala v skupine expertov pod záštitou EU-CoE Youth Parnership. V príručke je možné porovnať nielen viaceré modely radikalizácie, ale nájsť aj odporúčania pre primárnu prevenciu spolu s príkladmi dobrej praxe z rôznych Európskych krajín. Rovnako aj v rámci diskusií tejto pracovnej skupiny sa zhodli na neutrálnosti pojmu „radikálny“, a preto na pomenovanie sledovaného javu použili termín „radikalizácia vedúca k násiliu“.
Na rôznorodosť pohľadov a problémy súvisiace s diskurzom „prevencie radikalizácie mladých“, ktoré vyvstali z panelovej diskusie nadviazala ďalšia časť programu konferencie venovaná výskumom a analýzam fenoménu radikalizácie mladých ľudí. V rámci trojhodinového bloku sa účastníci mali možnosť oboznámiť s trinástimi výskumnými projektmi z celej Európy, ktoré sa zameriavali na rôzne aspekty (sociálne, politické a ekonomické súvislosti, psychologické aspekty procesu radikalizácie, médiá a normalizácia netolerancie, kyberpriestor a pod.).
Prvý deň uzavreli príklady dobrej praxe z oblasti vzdelávacích nástrojov a stratégií či už išlo o konkrétne vzdelávacie materiály, alebo komplexnejšie projekty na lokálnej, národnej či medzinárodnej úrovni.
Druhý deň konferencie otvoril behaviorálny terapeut Oomar Sharrif Mulbocus výzvou do pléna: „Pozrite sa na týchto dvanásť fotiek a priraďte k nim profesie či charakteristiky.“ Jednou z nich bola aj charakteristika „terorista“. Fotografie zachytávali ľudí rôznych národností a veku a všetci boli odsúdení za teroristické útoky. Čo je teda spoločnou črtou, vlastnosťou radikálov a teroristov? Oomar Shariff Mulbocus pôsobí v Spojenom kráľovstve ako expert na deradikalizáciu a spolupracuje nielen na preventívnych programoch určených pre mladých ľudí, ale aj na programoch vystúpenia z radikálnych (islamských) skupín a deradikalizácie (resp. prevencie recidívy) už stíhaných či sledovaných jednotlivcov. Účastníkom ponúkol niekoľko prípadových štúdií, na ktorých sa snažil ukázať čo môže byť na radikálnych skupinách imponujúce, a aké používajú stratégie. Najsilnejšou prípadovou štúdiou bol pre prítomných jeho vlastný príbeh.
Prednášky a diskusie však neboli jedinou pridanou hodnotou konferencie, rovnako dôležité boli aj osobné stretnutia a možnosť spoznať lokálne podmienky práce s mládežou. Preto mali účastníci možnosť navštíviť dve nízkoprahové centrá – Mixklub v Pentagone a Kaspian v Petržalke – kde nahliadli do reality mladých ľudí z dvoch odlišných „panelákových“ prostredí.
Z oblasti mládežníckej politiky konferencia ponúkla workshopy so spoluautormi k dvom publikáciám Rady Európy a Európskej komisie, ktoré obsahujú odporúčania pre prax, lokálnu aj národnú politiku. Jednou z publikácií je už spomínaná príručka Youth Work Against Violent Radicalization. Theory, concepts and primary prevention in practice. (EU-CoE Youth Parnership, 2018). Workshop k využitiu rozličných stratégií podľa stupňa radikalizácie viedla Lana Pašić.
Druhý workshop bol zameraný na procesy v pozadí tvorby odporúčaní a predstavenie príručky The contribution of youth work to preventing marginalisation and violent radicalisation. A practical toolbox for youth workers and Recommendations for policy makers. (Európska komisia, 2017), ktorý viedol Manfred Zentner, odborník a člen viacerých expertných skupín v oblasti mládeže pri Európskej komisii za Rakúsku republiku.
Od odporúčaní, stratégií a príručiek je k praktickým možnostiam ich zavedenia do praxe ešte dlhá cesta. O tom ako túto cestu zvládnuť a či sú politické stratégie pre prax vôbec relevantné diskutovali Georg Pirker (Democracy and Human Rights Education in Europe – DARE Network, Nemecko), Manfred Zentner (Donau Universität Krems, Rakúsko), Juraj Lizák (Rada mládeže Slovensko) a Maroš Chmelík (Centrum Komunitného Organizovania, BB). Bez ohľadu na špecifiká národného kontextu sa prítomní zhodli na tom, že stále podceňovaným krokom inštitúcií tvoriacich politiky je komunikácia s organizáciami, ktoré tieto politiky majú realizovať. Iniciatívu a záujem je však rovnako dôležité budovať „zdola“. Práve organizácie, ktoré najlepšie poznajú potreby z praxe, môžu a mali by proaktívne navrhovať, čo by sa v týchto politických stratégiách malo objaviť a aké nástroje sú potrebné na ich realizáciu.
Konferencia poskytla priestor na prezentovanie ďalších úspešných projektov, výskumov a rôznych neformálnych zážitkových metód (ako napríklad divadlo fórum, simulácie a rolové hry, online aplikácie). Druhý deň bol uzavretý premietaním filmu „Až príde vojna“ (Gebert, 2018) a diskusiou s Matejom Kandríkom (Stratpol) o slovenskej realite. Na konferencii však neboli „sprítomnené“ len slovenské pravicové skupiny. Počas celého programu konferencie mali účastníci možnosť vidieť fotografie slovenského dokumentaristu Tomáša Rafu, zachytávajúce rôzne pravicové/neofašistické hnutia v Českej republike, Poľsku, Maďarsku, či na Ukrajine a v Ruskej federácii.
Posledný deň konferencie, venovaný otázke „Aké výzvy pred nami stoja a čo nám dáva nádej pracovať ďalej?“ otvoril skúsený sociálny pracovník a pracovník s mládežou z Berlína Stefan Schützler. Vo svojom premietnutí posledných 25 rokov práce s rôznymi subkultúrami a skupinami mladých ľudí na okraji spoločnosti Stefan otvorene hovorí, že súčasná politická situácia a atmosféra vo viacerých krajinách ho desí. Kultúra nenávisti sa normalizuje a je dôležité, aby sa v takejto atmosfére práca s mládežou hlásila k jasným hodnotám. Práca s mladými ľuďmi, ktorí hlásajú hodnoty úplne opačné, je náročná a frustrujúca. Ako sa to dá zvládnuť? „Musíte vidieť človeka, dieťa, nie mladého nácka. Všetok ten krik dať do zátvorky ako momentálne správanie, ktoré však netvorí celú jeho alebo jej osobnosť. Oni sú viac, ako len toto.“
Nádej a víziu „dokážeme to“ vzbudili aj prednášky Petra Ottensa (Rolemodels 2.0, UK) a Henriety Holúbekovej (Životológia, SR), v ktorých predstavili svoje úspešné projekty. Oba využívajú síce odlišné nástroje – Rolemodels basketbal a šport, Životológia je voliteľný predmet zameraný na pozitívny prístup k životu; spája ich však princíp dlhodobej podpory, budovanie dôvery a spoločnej komunity.
Na konferencii sa stretli ľudia s rôznym profesijným zázemím, no všetci s rovnako úprimnou snahou porozumieť problému a hľadať jeho riešenia. Podujatie poskytlo priestor nielen na získanie nových informácií o dostupných nástrojoch a projektoch, na nadviazanie nových spoluprác ale predovšetkým na podporu motivácie venovať sa práci s mladými ľuďmi napriek tomu, že je to náročná profesia.
Konferenciu otvoril generálny riaditeľ organizácie IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže Róbert Hronský a riaditeľ Odboru mládeže Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ivan Hromada. Ivan Hromada zdôraznil význam tejto témy nielen v kontexte medzinárodnej politiky mládeže, ale aj pre rozvoj práce s mládežou na Slovensku: „Nemôžeme a ani nechceme pred týmto problémom zatvárať oči, potrebujeme hľadať spôsoby ako obmedziť nárast radikálnych a extrémistických prejavov u mladých ľudí,“ uviedol Ivan Hromada a doplnil, že „Je problematické stanoviť presnú hranicu, kedy je správanie jednotlivcov možné označiť ako radikálne či extrémistické, a preto neprijateľné. Definície extrémizmu prijaté v jednotlivých krajinách, ako aj názory na stanovenie kritéria, sa väčšou či menšou mierou odlišujú a k tejto otázke je potrebné pristupovať veľmi citlivo a systematicky“.
Problematike definície a určujúceho kritéria radikalizácie, ako aj otázkou „Aká je úloha práce s mládežou v oblasti prevencie radikalizácie mladých ľudí?“, bol venovaný prvý diskusný panel s Dariuszom Grzemnym (školiteľ pre Radu Európy v oblasti vzdelávania k ľudským právam a práci s mládežou, konzultant pre Stowarzyszenia dla Dzieci i Młodzieży SZANSA) a Lanou Paśič (analytička a výskumníčka pre Radu Európy v oblasti práce s mládežou, Pool of European Youth Researchers).
D. Grzemny pripomenul, že radikalizácia je predovšetkým politický koncept, a preto je potrebné ho používať veľmi opatrne a vždy v kontexte širšieho problému. „Nemali by sme zabúdať na to, že občianske hnutia v minulosti označované ako radikálne vybojovali mnohé hodnoty a normy, ktoré teraz považujeme za súčasť ľudských práv a samotnú ideu ľudských práv. Nie je našou úlohou byť policajtmi. Ak sa pozrieme na podstatu a základný cieľ práce s mládežou – podporovať a rozvíjať potenciál mladých ľudí v komplexnosti ich každodenného života – reaguje práve na potreby, ktoré vo výskumoch k tejto téme vystupujú ako spúšťače frustrácie a inklinácie k násiliu a nenávisti.“
Lana Paśič potvrdzuje, že aj v prípade výskumov je veľmi dôležité brať do úvahy politický kontext a konkrétne formy radikalizácie, na ktorý sa daný výskum zameriava. O určitý prehľad a porovnanie rôznych modelov procesu radikalizácie sa usiluje aj príručka „Youth Work Against Violent Radicalization. Theory, concepts and primary prevention in practice.“, na ktorej spolupracovala v skupine expertov pod záštitou EU-CoE Youth Parnership. V príručke je možné porovnať nielen viaceré modely radikalizácie, ale nájsť aj odporúčania pre primárnu prevenciu spolu s príkladmi dobrej praxe z rôznych Európskych krajín. Rovnako aj v rámci diskusií tejto pracovnej skupiny sa zhodli na neutrálnosti pojmu „radikálny“, a preto na pomenovanie sledovaného javu použili termín „radikalizácia vedúca k násiliu“.
Na rôznorodosť pohľadov a problémy súvisiace s diskurzom „prevencie radikalizácie mladých“, ktoré vyvstali z panelovej diskusie nadviazala ďalšia časť programu konferencie venovaná výskumom a analýzam fenoménu radikalizácie mladých ľudí. V rámci trojhodinového bloku sa účastníci mali možnosť oboznámiť s trinástimi výskumnými projektmi z celej Európy, ktoré sa zameriavali na rôzne aspekty (sociálne, politické a ekonomické súvislosti, psychologické aspekty procesu radikalizácie, médiá a normalizácia netolerancie, kyberpriestor a pod.).
Prvý deň uzavreli príklady dobrej praxe z oblasti vzdelávacích nástrojov a stratégií či už išlo o konkrétne vzdelávacie materiály, alebo komplexnejšie projekty na lokálnej, národnej či medzinárodnej úrovni.
Druhý deň konferencie otvoril behaviorálny terapeut Oomar Sharrif Mulbocus výzvou do pléna: „Pozrite sa na týchto dvanásť fotiek a priraďte k nim profesie či charakteristiky.“ Jednou z nich bola aj charakteristika „terorista“. Fotografie zachytávali ľudí rôznych národností a veku a všetci boli odsúdení za teroristické útoky. Čo je teda spoločnou črtou, vlastnosťou radikálov a teroristov? Oomar Shariff Mulbocus pôsobí v Spojenom kráľovstve ako expert na deradikalizáciu a spolupracuje nielen na preventívnych programoch určených pre mladých ľudí, ale aj na programoch vystúpenia z radikálnych (islamských) skupín a deradikalizácie (resp. prevencie recidívy) už stíhaných či sledovaných jednotlivcov. Účastníkom ponúkol niekoľko prípadových štúdií, na ktorých sa snažil ukázať čo môže byť na radikálnych skupinách imponujúce, a aké používajú stratégie. Najsilnejšou prípadovou štúdiou bol pre prítomných jeho vlastný príbeh.
Prednášky a diskusie však neboli jedinou pridanou hodnotou konferencie, rovnako dôležité boli aj osobné stretnutia a možnosť spoznať lokálne podmienky práce s mládežou. Preto mali účastníci možnosť navštíviť dve nízkoprahové centrá – Mixklub v Pentagone a Kaspian v Petržalke – kde nahliadli do reality mladých ľudí z dvoch odlišných „panelákových“ prostredí.
Z oblasti mládežníckej politiky konferencia ponúkla workshopy so spoluautormi k dvom publikáciám Rady Európy a Európskej komisie, ktoré obsahujú odporúčania pre prax, lokálnu aj národnú politiku. Jednou z publikácií je už spomínaná príručka Youth Work Against Violent Radicalization. Theory, concepts and primary prevention in practice. (EU-CoE Youth Parnership, 2018). Workshop k využitiu rozličných stratégií podľa stupňa radikalizácie viedla Lana Pašić.
Druhý workshop bol zameraný na procesy v pozadí tvorby odporúčaní a predstavenie príručky The contribution of youth work to preventing marginalisation and violent radicalisation. A practical toolbox for youth workers and Recommendations for policy makers. (Európska komisia, 2017), ktorý viedol Manfred Zentner, odborník a člen viacerých expertných skupín v oblasti mládeže pri Európskej komisii za Rakúsku republiku.
Od odporúčaní, stratégií a príručiek je k praktickým možnostiam ich zavedenia do praxe ešte dlhá cesta. O tom ako túto cestu zvládnuť a či sú politické stratégie pre prax vôbec relevantné diskutovali Georg Pirker (Democracy and Human Rights Education in Europe – DARE Network, Nemecko), Manfred Zentner (Donau Universität Krems, Rakúsko), Juraj Lizák (Rada mládeže Slovensko) a Maroš Chmelík (Centrum Komunitného Organizovania, BB). Bez ohľadu na špecifiká národného kontextu sa prítomní zhodli na tom, že stále podceňovaným krokom inštitúcií tvoriacich politiky je komunikácia s organizáciami, ktoré tieto politiky majú realizovať. Iniciatívu a záujem je však rovnako dôležité budovať „zdola“. Práve organizácie, ktoré najlepšie poznajú potreby z praxe, môžu a mali by proaktívne navrhovať, čo by sa v týchto politických stratégiách malo objaviť a aké nástroje sú potrebné na ich realizáciu.
Konferencia poskytla priestor na prezentovanie ďalších úspešných projektov, výskumov a rôznych neformálnych zážitkových metód (ako napríklad divadlo fórum, simulácie a rolové hry, online aplikácie). Druhý deň bol uzavretý premietaním filmu „Až príde vojna“ (Gebert, 2018) a diskusiou s Matejom Kandríkom (Stratpol) o slovenskej realite. Na konferencii však neboli „sprítomnené“ len slovenské pravicové skupiny. Počas celého programu konferencie mali účastníci možnosť vidieť fotografie slovenského dokumentaristu Tomáša Rafu, zachytávajúce rôzne pravicové/neofašistické hnutia v Českej republike, Poľsku, Maďarsku, či na Ukrajine a v Ruskej federácii.
Posledný deň konferencie, venovaný otázke „Aké výzvy pred nami stoja a čo nám dáva nádej pracovať ďalej?“ otvoril skúsený sociálny pracovník a pracovník s mládežou z Berlína Stefan Schützler. Vo svojom premietnutí posledných 25 rokov práce s rôznymi subkultúrami a skupinami mladých ľudí na okraji spoločnosti Stefan otvorene hovorí, že súčasná politická situácia a atmosféra vo viacerých krajinách ho desí. Kultúra nenávisti sa normalizuje a je dôležité, aby sa v takejto atmosfére práca s mládežou hlásila k jasným hodnotám. Práca s mladými ľuďmi, ktorí hlásajú hodnoty úplne opačné, je náročná a frustrujúca. Ako sa to dá zvládnuť? „Musíte vidieť človeka, dieťa, nie mladého nácka. Všetok ten krik dať do zátvorky ako momentálne správanie, ktoré však netvorí celú jeho alebo jej osobnosť. Oni sú viac, ako len toto.“
Nádej a víziu „dokážeme to“ vzbudili aj prednášky Petra Ottensa (Rolemodels 2.0, UK) a Henriety Holúbekovej (Životológia, SR), v ktorých predstavili svoje úspešné projekty. Oba využívajú síce odlišné nástroje – Rolemodels basketbal a šport, Životológia je voliteľný predmet zameraný na pozitívny prístup k životu; spája ich však princíp dlhodobej podpory, budovanie dôvery a spoločnej komunity.
Na konferencii sa stretli ľudia s rôznym profesijným zázemím, no všetci s rovnako úprimnou snahou porozumieť problému a hľadať jeho riešenia. Podujatie poskytlo priestor nielen na získanie nových informácií o dostupných nástrojoch a projektoch, na nadviazanie nových spoluprác ale predovšetkým na podporu motivácie venovať sa práci s mladými ľuďmi napriek tomu, že je to náročná profesia.
Facebook Zdieľať