» Aktuality » Zhrnutie odborných faktov k medializovanej téme výziev z OPVaI

Zhrnutie odborných faktov k medializovanej téme výziev z OPVaI

14.08.2017
Zhrnutie odborných faktov k medializovanej téme výziev z OPVaI
     Výzva na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na podporu Priemyselných výskumno-vývojových centier v oblastiach špecializácie RIS3 SK („PVVC“ – kód OPVaI-VA/DP/2016/1.2.1-02) a Výzva na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja v oblastiach špecializácie RIS3 SK z hľadiska dostupných vedeckých a výskumných kapacít SR („DSV“ – OPVaI-VA/DP/2016/1.2.1-03)
 
· Veľká vlna nespokojnosti neúspešných uchádzačov
     V oboch výzvach PVVC aj DSV záujem o financovanie enormne prevýšil možnosti alokácie, a to takmer 6-násobne. Úspešný tak mohol byť v priemere každý šiesty uchádzač. Vznikla tak veľká skupina nespokojných žiadateľov, z ktorých každý je presvedčený, že práve jeho projekt bol najlepší a mal preto nárok byť financovaný. Táto situácia je primárnym hnacím motorom negatívnej medializácie oboch výziev. Práve na tejto nespokojnosti sa snažia zviesť a zneužiť ju počas tzv. „letnej uhorkovej sezóny“ vo svoj prospech opoziční politici s cieľom získať politické body.
 
· Varovný list Európskej komisie
     Európska komisia zaslala Slovensku tzv. varovný list, ktorý bol niektorými médiami zneužitý a nesprávne prezentovaný tak, že potvrdzuje veľké problémy Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) v súvislosti s vyhlásenými výzvami. V skutočnosti je varovný list v európskej legislatíve zakotvený ako preventívny nástroj, ktorý vôbec neslúži na oznámenie finančných sankcií/korekcií voči konkrétnemu členskému štátu. Takéto listy boli z Komisie zasielané opakovane aj v minulosti. Ich cieľom je, aby MŠVVaŠ SR ako riadiaci orgán pre operačný program Výskum a inovácie (OP VaI) uistilo Komisiu, že všetky procesy súvisiace s operačným programom boli, sú a budú realizované v súlade s platnými pravidlami a postupmi. To znamená, že všetky Žiadosti o nenávratný finančný príspevok (ŽoNFP) boli posudzované v zmysle podmienok uvedených vo výzvach. Vzhľadom na účelovú a dlhotrvajúcu negatívnu medializáciu OP VaI Európska komisia ani nemohla postupovať inak. Žiadne pochybenia vo výzvach však nenašla, keďže v čase zasielania listu neprebiehala žiadna kontrola zo strany Európskej komisie, a preto vychádzala výhradne z medializovaných informácií. Vzhľadom k tomu, že bol škandalizovaný celý operačný program a v rámci neho podpora výskumných projektov ako taká, Európska komisia postupovala plošne a aplikovala varovný list na všetky v súčasnosti aktuálne výzvy:
· Výzvu na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier,
· Výzvu na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja,
· 2 výzvy na podporu medzinárodných výskumných teamingových centier (1 pre Bratislavský kraj a 1 zvyšné územie SR);
     Varovný list Európskej komisie nám bol zaslaný práve kvôli mediálnej hystérii a neznalosti problematiky, ktoré vzbudzujú neopodstatnené podozrenia a Európska komisia musela konať preventívne.
 
· Obsah výziev a súvisiacich dokumentov a výška podpory pre žiadateľa a partnerov
      Napriek tomu, že MŠVVaŠ SR je riadiacim orgánom pre OP VaI, za žiadnych okolností nesmie svojvoľne a účelovo upravovať dokumenty, hodnotiace a vylučovacie kritériá či obsah jednotlivých výziev. Do ich prípravy je zapojených viacero kolektívnych orgánov, vrátane Monitorovacieho výboru OP VaI (MV OP VaI), Rady Výskumnej agentúry či Centrálneho koordinačného orgánu (CKO). Členmi Rady Výskumnej agentúry sú podobne ako v prípade MV OP VaI zástupcovia akademickej obce, SAV, podnikateľských zväzov či rezortného výskumu. Výzva je zverejnená na web stránke www.opvai.sk a môže si ju pozrieť a preštudovať každý, kto má o to záujem. Sprostredkovateľský orgán taktiež ku každej výzve organizuje semináre, školenia a individuálne konzultácie. V médiách bol kritizovaný obsah výziev a formálne požiadavky na žiadateľov. Všetci úspešní žiadatelia pritom museli splniť podmienky tak, ako boli definované vo výzve. Počas celej doby zverejnenia výzvy pritom voči nej neboli prezentované žiadne výhrady.
     Medializované projekty sú partnerské, no aj napriek tomu bola forma spolupráce či výška príspevku často dezinterpretovaná. Nie je pravdou, že ktorákoľvek firma získala schválením jej ŽoNFP napríklad 4 mil. EUR. Do mnohých z nich je totiž zapojených väčšie množstvo subjektov. Táto čiastka sa delí medzi žiadateľa a partnerov, pričom pomer tohto rozdelenia je pri každej ŽoNFP špecifický. Neplatia tak tvrdenia opozície, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR rozdelilo 300 mil. EUR určených na vedu a výskum medzi podnikateľské subjekty. Len verejné vysoké školy a Slovenská akadémia vied, ktoré sa sťažovali, že z eurofondov nezískali nič, budú mať v rámci partnerských zmlúv v takmer 60 projektoch k dispozícii približne 67 mil. EUR, ďalšie desiatky miliónov EUR získali výskumné ústavy ministerstiev a neziskové organizácie výskumu a vývoja. To znamená, že nepodnikateľské výskumné inštitúcie majú alokovaných cca. 120 mil. EUR, čo je 40 % alokácie z výzvy. Podrobný zoznam podporených priemyselných výskumno-vývojových centier zoradený podľa partnerov je verejne dostupným dokumentom.
     Zároveň si treba uvedomiť, akým spôsobom funguje tok finančných prostriedkov v prípade takýchto projektov. Ich schválenie neznamená, že príslušnú sumu reprezentujúcu NFP má prijímateľ a jeho partneri automaticky na účte. Finančné prostriedky sa posielajú po malých častiach na základe konkrétnych realizovaných aktivít a súvisiacich individuálnych žiadostí o platbu. Tieto musia byť v súlade so zámerom a cieľmi projektu v zodpovedajúcom obsahu a príslušnej kvalite. V prípade, že to tak nie je, žiadosti o platbu nie sú preplácané, resp. nie sú preplácané v plnej výške. Realizácia každého projektu podlieha pravidelnej kontrole, vrátane priebežných obsahových oponentúr, ktoré budú verejné.
     Každý projekt má pri výskumno-vývojových aktivitách svoje obsahové míľniky, ktoré je potrebné splniť a pri tejto príležitosti budú prebiehať verejné oponentúry dosiahnutých vedeckých výsledkov. Na týchto oponentúrach sa môžu zúčastniť tak médiá, ako aj verejnosť, takže každý riešený projekt bude aj pod verejnou kontrolou počas celej doby riešenia projektu. Ak sa nebudú plniť obsahové ciele aj priebežne, bude nasledovať odstúpenie od zmluvy.
     Treba si uvedomiť aj skutočnosť, že každý projekt má povinnú dobu udržateľnosti po jeho skončení. To znamená, že celé roky po skončení projektu musia žiadateľ a jeho partneri pokračovať v realizácii výskumu v rámci vytvoreného priemyselného centra, čo už musí byť financované z iných zdrojov. Opätovne, ak nebude táto podmienka splnená, budú sa žiadať naspäť peniaze.
     Mnohé výdavky sú tiež realizované formou refundácie, to znamená, že príslušná inštitúcia ich najskôr musí vynaložiť z vlastných zdrojov a až následne môže žiadať o preplatenie, resp. čiastočné preplatenie v prípade, že má povinnosť spolufinancovania. Všetky podnikateľské subjekty, v závislosti od typu plánovaných aktivít a veľkosti, majú povinnosť spolufinancovať svoje výdavky v zmysle pravidiel štátnej pomoci. Znamená to, že spolufinancovanie ich výdavkov z vlastných zdrojov predstavuje relatívne veľké sumy. Aj toto je garanciou, že každá firma musí mať záujem, aby jej projekt vytvoril nové poznatky a vedomosti tak, aby ich následne mohla efektívne využiť vo svojej podnikateľskej činnosti.
 
· Schvaľovanie Hodnotiacich a výberových kritérií pre výskumno-vývojové projekty
     Vyjadrenia opozičných predstaviteľov týkajúce sa manipulácie kritérií sú zavádzajúce. Hodnotiace a výberové kritériá pre projekty výskumu a vývoja (HaVK) OP VaI schvaľuje výhradne MV OP VaI. Stávajú sa súčasťou zverejnenej výzvy a počas jej trvania ich nie je možné meniť. Vo verzii 1.0 boli odsúhlasené ešte v júni 2015. MV OP VaI má takmer 70 členov, predstaviteľov relevantných ministerstiev, samospráv, SAV, univerzít, asociácií, obchodných komôr, zamestnávateľských zväzov ako Klub 500, AZZZ, RÚZ či neziskových organizácií. Zástupcovia Európskej komisie sú v rámci MV OP VaI pozorovateľmi. Len 6 členov MV OP VaI predstavujú zástupcovia riadiaceho, respektíve sprostredkovateľských orgánov. Zmena HaVK sa uskutočnila napríklad pre ich nejednoznačný výklad, potrebu zrozumiteľnejšej aplikácie kritérií či podrobnejšiu špecifikáciu zapojenia zahraničných expertov. Bola tak vypracovaná verzia 2.0 tohto dokumentu, ktorá bola opäť jednoznačne schválená členmi MV OP VaI. V rámci diskusie členov výboru bolo napr. p. Šajgalíkom ako predsedom Slovenskej akadémie vied a zároveň predsedom Rady predsedov pre priority výskumu a vývoja prezentované, že kritériá sú vďaka tejto zmene jednoznačnejšie a jasne definované (viď zápisnica zo 4. zasadnutia MV OP VaI dostupná na webovom sídle www.opvai.sk). Za ich úpravu hlasovalo 47 z 54 prítomných členov MV OP VaI. Tvrdenia opozičných poslancov o účelovej a svojvoľnej zmene hodnotiacich a výberových kritérií zo strany ministerstva sú tak absolútne nepravdivé. Aktuálna verzia 3.0 výberových kritérií bola schválená členmi MV na 5. zasadnutí MV OP VaI dňa 16.02.2017. V rámci tejto verzie boli z dôvodu pripravovaných výziev rozšírené možnosti aplikácie hodnotiacich kritérií o ďalšie špecifické ciele.
      Medializované informácie o účelovom zvýšení počtu bodov za inovatívnosť navrhovaného riešenia a obsahu projektu sú zavádzajúce. Treba zdôrazniť, že ide o jedno z kľúčových, nosných kritérií pre hodnotenie výskumno-vývojových projektov všade vo svete, vrátane programu Horizont 2020, v rámci ktorého vyberá výskumno-vývojové projekty realizované medzinárodnými konzorciami aj samotná Európska komisia. Inovatívnosť predkladaného projektu je reprezentovaná jeho plánovanými výstupmi do praxe. Ide o hlavnú požiadavku na každý výskumno-vývojový projekt s účasťou podnikateľského sektora a právom tak tomuto kritériu prináleží vyššia bodová hodnota. Súhlasila s tým veľká väčšina členov MV OP VaI. Nazývať takúto zmenu HaVK manipuláciou je preto úmyselným prekrúcaním skutočnosti.
      Ďalšia skutočnosť, ktorú si je potrebné uvedomiť, je tá, že všetky relevantné dokumenty ako výzva na predkladanie projektov a jej prílohy boli dlhé mesiace zverejnené na webovej stránke www.opvai.sk a www.vyskumnaagentura.sk. Všetci, ktorí mali záujem, si všetky dokumenty, ako aj hodnotiace a výberové kritériá mohli pozrieť. Taktiež proces zmeny kritérií bol popísaný na webovej stránke www.opvai.sk – na podstránke týkajúcej sa Monitorovacieho výboru OP VaI. Všetky informácie boli teda od začiatku verejné a transparentne dostupné. Každý človek, celá verejnosť, zástupcovia médií, rovnako ako politici mohli už vtedy vyjadriť svoje prípadne výhrady k obsahu výzvy, jej pravidlám, obsahu hodnotiacich a výberoch kritérií, ale nikto tak nespravil.  
     To znamená, že MŠVVaŠ SR nemôže samo meniť hodnotiace kritériá a ani žiadne iné zásadné dokumenty súvisiace s výzvami. Všetky dôležité dokumenty sú predkladané partnerom, Európskej komisii, pripomienkové a finálne sú schvaľované členmi Monitorovacieho výboru OP VaI alebo Centrálnym koordinačným orgánom, prípadne inými komisiami/pracovnými skupinami.
 
· Zrušenie a opätovné vyhlásenie výzvy PVVC, vyhlásenie výzvy DSV
      Nie je pravdou, že by výzva PVVC bola zrušená a upravovaná za akýchkoľvek zvláštnych okolností, ako sa to snažia prezentovať opoziční poslanci. Výzva PVVC bola prvýkrát vyhlásená dňa 03.02.2016 Výskumnou agentúrou ako sprostredkovateľským orgánom pre OP VaI. Výzva bola zrušená v máji 2016, a to z dôvodu podstatnej zmeny podmienok poskytnutia príspevku. Tá súvisela s prípravou verzie 2.0 Hodnotiacich a výberových kritérií pre projekty výskumu a vývoja (viď predchádzajúca časť - bod 4). Výzva bola následne opätovne vyhlásená v pôvodnom, neupravovanom znení dňa 31.05.2016.
     Výzva DSV bola vyhlásená dňa 31.05.2016.
 
· Dĺžka trvania hodnotiaceho procesu
     Kritika opozície, prípadne rôznych „analytikov“ ohľadom dĺžky hodnotiaceho procesu je nekorektná. Jej dôvodom bol výlučne vysoký záujem žiadateľov o získanie finančných prostriedkov na podporu spolupráce slovenských podnikateľov s výskumnými inštitúciami. V rámci prvého kola výzvy PVVC bolo Výskumnej agentúre doručených až 280 žiadostí (ŽoNFP). Proces ich administratívneho overenia/formálnej kontroly, ako aj odborného hodnotenia bol preto časovo veľmi náročný. Dôsledné spracovanie a posúdenie ŽoNFP si vyžiadalo predĺženie štandardnej 35-dňovej lehoty. Sprostredkovateľský orgán preto listom koncom marca 2017 požiadal Centrálny koordinačný orgán (CKO) na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu o predĺženie stanovenej lehoty a udelenie výnimky. Tá mu bola listom udelená.
     V uplynulom programovom období 2007 – 2013 boli projekty predložené vo výzvach Operačného programu Výskum a vývoj často vylučované v rámci administratívneho overovania/formálnej kontroly za formálne chyby (obrazne povedané za chýbajúce „čiarky a bodky“). Tento prístup bol ostro kritizovaný a preto bol upravený. V prípade výzvy PVVC bolo zrealizovaných viacero kôl dožiadavania si chýbajúcich alebo nesprávnych súčastí projektov. Tento nový prístup znamenal výrazné predĺženie hodnotiaceho procesu.
 
· Podpora malých, relatívne málo známych spoločností a ich účelové škandalizovanie
      V prípade výzvy PVVC boli oprávnenými žiadateľmi súkromné spoločnosti, ktoré mali za povinnosť v rámci výskumu vytvoriť partnerstvá s vedecko-výskumnou organizáciou. Táto výzva bola zameraná aj na začínajúce malé firmy, ktoré mali dostatočne zaujímavú myšlienku na výskum, ktorý prilákal renomované výskumné inštitúcie ako partnerov predkladaných projektov. Tému výskumu určoval podnik ako nositeľ výskumného zámeru. To, ako boli definované podmienky pre získanie príspevku pre žiadateľa, bolo odsúhlasené a prerokované so zástupcami akademickej i podnikateľskej obce, ktorí tým boli do prípravy výzvy aktívne zapojení.
      Pri rokovaniach medzi Slovenskom a Európskou komisiou o OP VaI bola otázka podpory rôznych typov podnikateľských subjektov diskutovaná veľmi intenzívne. V zmysle názorov Európskej komisie sa mal podporovať výskum a vývoj primárne v malých a stredných firmách a v menšej miere vo veľkých podnikoch, ktoré podľa Európskej komisie majú prístup aj k iným formám financovania. V tom je zásadný rozdiel z hľadiska konkurencieschopnosti malých firiem, ktoré mávajú problémy s úverovým financovaním svojich výskumných projektov z hľadiska ich vyššej miery rizika. Zdroje z OP VaI majú preto slúžiť aj na financovanie projektov s kvalitnou výskumnou ideou a potenciálom uplatniteľnosti výsledkov v praxi v prípade menších, často začínajúcich spoločností. V tomto zmysle má OP VaI v súlade so stratégiou inteligentnej špecializácie RIS3 SK start-up a spin-off efekty špeciálne v rámci výzvy PVVC. Pre každého z prijímateľov zároveň platí, že pokiaľ nebude schopný dodržiavať stanovené podmienky a realizovať jednotlivé aktivity v súlade so schváleným projektom a harmonogramom, existuje množstvo kontrolných mechanizmov, ktoré zabránia vyplácaniu finančných prostriedkov. Tie sa týkajú najmä napĺňania merateľných ukazovateľov alebo dodržiavania pravidiel verejného obstarávania, ale aj realizácie obsahu výskumu a dosahovania priebežných čiastkových výsledkov, ktoré budú kontrolované pri priebežných verejných oponentúrach.
      Najväčší dôraz pri posudzovaní ŽoNFP bol kladený na inovatívnosť a originálnosť predkladaných výskumno-vývojových zámerov. Teda na to, či projekt prináša vlastné (špecifické) riešenie v oblasti výskumu a následných inovácií a či sú plánované výsledky prínosné a aplikovateľné z medzinárodného hľadiska. Rovnako či majú výsledky potenciálny ekonomický prínos, napr. pre zvýšenie podielu pridanej hodnoty, úsporu zdrojov, dopad na zamestnanosť, využitie domácich surovín, skvalitnenie ľudských zdrojov, ochranu životného prostredia, ochranu zdravia či zvýšenie tržieb.
     Za kvalitnú výskumnú časť zodpovedajú primárne výskumní partneri (vysoké školy, SAV, rezortné výskumné ústavy, neziskové organizácie výskumu a vývoja) jednotlivých projektov. V prípade medializovaných projektov sa partnermi stali najrenomovanejšie výskumné univerzity a vedecko-výskumné organizácie. Väčšina z nich sú v súlade so zámerom výzvy nositeľmi projektov univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier, prípadne majú skúsenosti aj s riešením medzinárodných výskumných projektov. Najviac partnerských účastí spomedzi univerzít majú Slovenská technická univerzita v Bratislave (18), Technická univerzita v Košiciach (11), Žilinská univerzita v Žiline (9) a Univerzita Komenského v Bratislave (8).  Tieto inštitúcie si z hľadiska svojej kredibility a bohatých skúseností museli pri uzatváraní partnerstiev a podpise partnerských zmlúv vedieť spoľahlivo vyhodnotiť, do akej miery je podnikateľský subjekt, s ktorým sa zaviazali spolupracovať, schopný preniesť výsledky ich poznatkov do praxe a aký je potenciál dosiahnutia kvalitných výsledkov výskumu a vývoja v rámci predmetných projektov.
     Toto je špecifikum výskumných projektov nielen na Slovensku, ale aj v rámci Európskej únie. Ako príklad možno uviesť program Horizont 2020, ktorý podporuje medzinárodné výskumné projekty a je riadený priamo Európskou komisiou. Európska komisia má v rámci spomínaného programu Horizont 2020 nástroj na podporu výskumných projektov v malých a stredných firmách, ktorý sa volá tzv. SME Instrument (https://ec.europa.eu/easme/en/horizons-2020-sme-instrument). Európska komisia pri tejto finančnej schéme podporuje projekty podávané malými a strednými firmami, ktoré majú zaujímavú myšlienku s potenciálom. Nesleduje výšku obratu, tržieb, počtu zamestnancov a ani to, kde firma sídli  - či v „paneláku“, alebo v biznis centre. Skúma výhradne kvalitu, originalitu a inovatívnosť myšlienky v podanom projekte.
     Tento prístup je pri výzvach na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier uplatňovaný aj na Slovensku už od roku 2009. Podmienky výziev na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier sú nastavené rovnako od roku 2009 až doteraz - v súčasnej výzve. Základnou podmienkou bola podmienka, aby nešlo o podnik v ťažkostiach, pretože ten nemohol dostať podporu ani v minulosti a ani teraz. Ale zámerne neboli definované podmienky týkajúce sa napríklad počtov zamestnancov, výšky tržieb a zisku, prípadne hodnoty majetku firmy, ktorá sa uchádzala o projekt. Viaceré firmy, ktoré aj v minulosti, v predchádzajúcom programovom období, získali projekt, boli z pohľadu hospodárskych ukazovateľov začínajúce firmy. Tie však predložili kvalitné výskumné zámery a mali kvalitný tím expertov a výskumníkov, a preto boli podporené. Firmy, ktoré v roku 2009 mali nulové tržby, by podľa dnešného prístupu médií boli označené ako pochybné firmy, ktoré nikdy nemali dostať podporu. Avšak tieto firmy úspešne zrealizovali každý projekt a boli dokonca prezentované viackrát Európskej komisii aj počas osobných návštev jej predstaviteľov ako príklad dobrej praxe.
     Na vyvrátenie akýchkoľvek pochybností o podporených priemyselných výskumno-vývojových centrách bude Výskumná agentúra organizovať v mesiaci september úvodné verejne prístupné riešiteľské stretnutie každého z centier. Aj médiá a odborná verejnosť bude mať možnosť sa na týchto stretnutiach zúčastniť. Ich harmonogram bude v predstihu zverejnený na stránkach www.opvai.sk a www.vyskumnaagentura.sk.
 
· Zapisovanie predmetu podnikania v oblasti výskumu a vývoja do OR SR
     Podmienkou výzvy nebolo, aby mali podnikateľské subjekty zapísaný výskum a vývoj ako predmet svojho podnikania. Dôvodom je, že projekty zamerané na kolaboratívny výskum a vývoj medzi podnikateľskou a akademickou sférou majú často neziskový a nepodnikateľský charakter. Až výsledkom výskumu sa môžu stať nové poznatky, ktoré umožnia uviesť na trh inovatívny výrobok, resp. službu. Podmienka mať zapísaný výskum a vývoj v predmete podnikania by bola v rozpore s logikou OP VaI, ktorej cieľom je podporovať výskumné aktivity aj v tých podnikoch, ktoré doposiaľ výskumu nevenovali primeranú pozornosť, ale majú preň v rámci predkladaného projektu potenciál a tím odborníkov.
     V rámci opisu projektu musel preto každý žiadateľ prostredníctvom personálnej matice a priložených životopisov preukázať, že má k dispozícii skupinu expertov pre realizáciu výskumu. Podľa toho sa posudzovala schopnosť realizovať kvalitný výskum a vývoj.
 
· Finančná situácia žiadateľa a počet zamestnancov žiadateľa
     Vyjadrenia opozičných predstaviteľov týkajúce sa prideľovania finančných prostriedkov spoločnostiam s nízkym obratom, prípadne malým počtom zamestnancov, sú účelovo interpretované. V rámci odborného hodnotenia sa posudzuje finančná situácia/stabilita žiadateľa, ako aj jednotlivých partnerov výskumného konzorcia, a to podľa vypočítaných hodnôt finančných ukazovateľov (napr. v prípade verejného sektora na základe ukazovateľa likvidity a ukazovateľa zadlženosti, v prípade súkromného sektora na základe modelu hodnotenia firmy, napr. Altmanov index, index bonity či ďalšie relevantné dokumenty preukazujúce finančnú udržateľnosť projektu). Konkrétne limitné hodnoty pre zaradenie žiadateľa/partnerov do jednotlivých skupín sú exaktne stanovené vo výzve. Odborní hodnotitelia týmto spôsobom posúdia finančnú situáciu a aplikujú príslušné bodové hodnotenie podľa empirických údajov v závislosti od toho, či ide o:
· žiadateľa/partnera s dobrou finančnou situáciou,
· žiadateľa/partnera s neurčitou finančnou situáciou,
· alebo žiadateľa/partnera s nepriaznivou finančnou situáciou.
     Podobným spôsobom pristupuje odborný hodnotiteľ k posudzovaniu celkového zabezpečenia administratívnych a odborných kapacít na riadenie a realizáciu projektu (t.j. počtu zamestnancov), kde sa zameriavajú na zostavenie realizačného tímu s dostatočnými počtom administratívnych a odborných kapacít na riadenie projektu (projektový manažment, monitorovanie, finančný manažment, komunikácia, dodržiavanie ustanovení zmluvy o NFP) a odbornú realizáciu aktivít projektu (vrátane rozdelenia kompetencií, definovania potrebných odborných znalostí, vzdelania pod.). Posudzuje sa zadefinovanie jednotlivých kompetencií v rámci projektového tímu, čo môže znamenať, že aj žiadateľ s menším počtom zamestnancov dokáže prostredníctvom partnerstva ako celku účelne a efektívne naplniť ciele projektu. To znamená, že počet zamestnancov sa nevzťahuje len na žiadateľa, ale hodnotí sa celok ako riešiteľský kolektív administratívnych a odborných kapacít. Tie môžu byť zabezpečené interne alebo externe.
 
· Konflikt záujmov odborných hodnotiteľov a spochybňovanie ich odbornosti
      Vyjadrenia opozičných poslancov ohľadom konfliktu záujmov odborných hodnotiteľov sú zavádzajúce, nakoľko podľa platného zákona nemožno automaticky vylúčiť odborného hodnotiteľa z celého procesu posudzovania ŽoNFP len preto, že má zamestnanecký vzťah s niektorým z uchádzačov. Ak by bol zákon vykladaný tak, ako to opisujú opoziční politici, prakticky nikto na Slovensku by vedecko-výskumné projekty nemohol hodnotiť. Týkalo by sa to nielen štatutárov, ale aj všetkých zamestnancov. Nikto z univerzít, SAV, firiem, ktoré spolupracujú s univerzitami, ani žiadny dodávateľ, odberateľ, ako ani konkurencia, ani žiadna osoba im blízka by v takom prípade nemohli projekty hodnotiť. Zákon stanovuje, že odborného hodnotiteľa možno z procesu hodnotenia konkrétneho projektu vylúčiť vtedy, ak je súčasne zamestnancom žiadateľa alebo partnera daného projektu. Tento princíp bol dôsledne dodržiavaný. Vzhľadom na to, že výkon odborného hodnotenia je špecifickou a citlivou oblasťou a počet expertov schopných posudzovať výskumno-vývojové projekty je obmedzený, MŠVVaŠ SR v tejto súvislosti ešte v uplynulom roku požiadalo o metodický výklad aj CKO. Ten správnosť uvedeného postupu potvrdil.
     Súčasne si treba uvedomiť, že do výziev boli zapojené stovky podnikateľských a výskumných inštitúcií. Na Slovensku prakticky neexistuje relevantná výskumná organizácia, ktorá by do výzvy nebola zapojená. Znamená to, že v rámci externých hodnotiteľov jednoducho nebolo možné použiť takých, ktorých inštitúcií by sa výzva vôbec netýkala.
     V procese odborného hodnotenia je zároveň dodržiavaný tzv. princíp štyroch očí, a preto odborný hodnotiteľ nemá sám možnosť posúdiť žiadosť bez toho, aby nedošlo ku konfrontácii s názorom druhého odborného hodnotiteľa. Ide o doplnkový nástroj na zabezpečenie objektívnosti a transparentnosti celého procesu.
     Na posudzovanie ŽoNFP v rámci OP VaI bola vytvorená databáza externých hodnotiteľov, ktorej napĺňanie bolo realizované formou otvorenej, verejnej výzvy trvajúcej približne rok. Kvalifikačné podmienky na hodnotiteľov boli štandardné a dlhodobo známe. Nikto z predstaviteľov univerzít, SAV a už vôbec nie politikov ich až doteraz nespochybňoval, pretože plne zodpovedali požiadavkám a potrebám posudzovania výskumno-vývojových projektov. Záujemcovia o odborné hodnotenie museli preukázať odborné skúsenosti s hodnotením výskumných projektov a projektov v oblasti infraštruktúry výskumu a vývoja v uplynulých 5 rokoch a rozpísať konkrétne projekty a rovnako aj skúsenosti s realizáciou projektov na medzinárodnej a národnej úrovni v uplynulých 5 rokoch. Viacerí vybraní odborní hodnotitelia dlhodobo pôsobia vo vedúcich pozíciách v rámci jednotlivých fakúlt, katedier či iných odborných vedeckých pracovísk. Ďalší mali bohaté skúsenosti s pôsobením v organizáciách, ktoré sú dlhoročnými členmi rôznych odborných asociácií, priemyselných zväzov a združení s celoslovenskou pôsobnosťou. Viacerí z registrovaných hodnotiteľov sa podieľali na posudzovaní projektov nielen na národnej, ale aj európskej úrovni, čo potvrdzuje aj fakt, že časť hodnotiteľov bola prihlásená aj z Českej republiky so skúsenosťami s programom Horizont 2020, prípadne iných programov EÚ a finančných mechanizmov Európskej únie. Výhrady voči odborným hodnotiteľom a procesu hodnotenia sa účelovo objavujú vtedy, ak je veľké množstvo žiadateľov z hľadiska obmedzenej alokácie neuspokojených. Rovnakí hodnotitelia pritom často posudzovali projekty aj v predchádzajúcom programovom období a minulých výzvach a nikto ich prácu a výsledky hodnotenia nespochybnil.
 
· Údajné korupčné správanie sa odborných hodnotiteľov
     Prehlásenie vylučujúce konflikt záujmov je kľúčovou podmienkou, aby hodnotiteľ mohol daný projekt posudzovať. Do procesu hodnotenia riadiaci ani sprostredkovateľské orgány pre OP VaI z hľadiska zachovania nestrannosti žiadnym spôsobom nezasahujú. Je potrebné si uvedomiť, že vzhľadom na veľké množstvo podaných projektov v oboch výzvach bol využitý veľký počet hodnotiteľov – skoro 100 expertov. Medializované informácie týkajúce sa podozrení z akéhokoľvek nekalého správania sa odborných hodnotiteľov sú účelovo spájané s MŠVVaŠ SR, ktoré však na takéto konanie nemá žiaden praktický dosah. Ministerstvo sa od údajného korupčného správania hodnotiteľov dôrazne dištancuje. Akékoľvek prípadné nevhodné správanie konkrétneho odborného hodnotiteľa je osobným zlyhaním jednotlivca a nie chybou systému. Pri takýchto podozreniach je potrebné obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní, pričom ich činnosti bude ministerstvo školstva plne nápomocné.
     Je zarážajúce, že niektoré mienkotvorné médiá sú zároveň bez akéhokoľvek overenia si informácií schopné opakovane zverejňovať tvrdenia osoby, ktorá mala v minulosti prostredníctvom jednej zo svojich firiem veľké problémy s čerpaním eurofondov, čo dokazuje aj fakt, že sa o ňu zaujíma Národná kriminálna agentúra. Rovnako účelovo a špekulatívne bolo spracované aj stanovisko spoločnosti Eustream, ktorá prezentovala isté výhrady voči priebehu výzvy, čo však neznamenalo, že bezprostredne zaznamenala korupčné správanie.