Za čo pravicový ekonóm pochváli Čaploviča (týždenník Trend, 4. 9. 2013)
Minister školstva dotiahol reformu financovania športu, ktorá za jeho predchodcu pre odpor lobistov neprešla
Imidž ministra Dušana Čaploviča je obrazom najväčšieho nešťastníka z vlády. Zahltili ho kauzy predražených prenájmov, luxusného audi, nákupu drahého koňaku a kvetov, o ktorých nevie, v akej váze skončili... Učitelia mu rátajú, na čo všetko míňa zbytočne peniaze namiesto toho, aby sa zasadil za ich vyššie platy. Pomaly sa zdá, že za D. Čaploviča nikto nestratí dobré slovo. A predsa existuje niečo, za čo ho ocenili aj poradcovia pravicových politikov - reforma financovania športu.
Nové pravidlá prešli tento rok bez veľkého "humbuku" a po prvýkrát boli podľa nich žiadateľom doplatené celkové dotácie teraz v lete. Vzorec, podľa ktorého ministerskí úradníci vypočítali peniaze pre športové zväzy, zohľadňuje tri kritériá: dosiahnutý športový úspech, popularitu (doma a vo svete), počet mladých športovcov. Zaujímavosťou je, že model nového financovania pripravil ešte poradný tím exministra Eugena Jurzycu (SDKÚ-DS).
Pre odpor viacerých športových funkcionárov a lobistov, ale aj z dôvodu predčasných volieb už E. Jurzyca dotačný výnos nepodpísal. Nové vedenie rezortu ho prekvapivo s malými úpravami zaviedlo do praxe a dvadsaťmiliónový balík na podporu reprezentácie a športových odvetví už delili podľa novej matematiky.
Ťažké začiatky
"Je to niečo, za čo ich treba pochváliť," hovorí ekonóm z MESA 10 Ján Marušinec. V minulom volebnom období bol členom Jurzycovho poradného tímu spolu s futbalovým hráčskym agentom Jozefom Tokošom, hokejovým trénerom Jánom Filcom, sekretárom tenisového zväzu Igorom Moškom a manažérom kanoistov Richardom Galovičom. Práve oni sú autormi spomínanej reformy.
Podľa J. Tokoša boli v minulosti kritériá prerozdeľovania balíka nedostatočné a málo merateľné. Fungovali tak, že kto vedel zaklopať na správne dvere na ministerstve, dostal viac.
Preto navrhli, aby boli zo systému viac odmeňované športy, ktoré obľubuje verejnosť, reprezentujú Slovensko navonok a pritiahnu mladých, aby športovali. Problém slovenského športu je totiž v tom, že si málo buduje členskú základňu. Onedlho sa to ukáže v hokeji, kde staršia generácia pomaly odchádza do športového dôchodku a nemáme športovcov, ktorí by ju nahradili.
Na vrchole rebríčka najlepšie financovaných športov sa podľa nových prepočtov ocitol logicky futbal, ľadový hokej, tenis a plávanie. Na jeho konci zasa rybárstvo, dráhový golf či kynológia.
Odpor zo strany športových funkcionárov proti navrhovanému systému bol za E. Jurzycu veľký, reforma nevyhovovala najmä malým športom a protestoval aj Slovenský olympijský výbor (SOV).
Olympionikom sa nepozdávalo najmä meranie popularity, ktoré podľa nich poškodzovalo aj športy s medailami. Obľúbenosť mal zmerať zahraničný a domáci prieskum, monitoring médií a sledovanosť športových prenosov. Olympionici namietali aj fakt, že napríklad kanoistika na divokej vode by podľa zmenených prepočtov prišla o desaťtisíce eur. Najmä pre silný lobing experti neočakávali, že by nový minister v reforme pokračoval. "Mysleli sme si, že to Čaplovič zmetie zo stola," dodal J. Marušinec.
Na model však nadviazal Čaplovičov šéf sekcie športu Ladislav Čambal. Hovorí, že princíp, ktorý zohľadňoval popularitu, sa mu pozdával. L. Čambal nesúhlasí s tým, že pred zavedením reformy neexistovali žiadne transparentné kritériá rozdeľovania peňazí jednotlivým zväzom. Sám ich totiž v roku 2000 zavádzal. Princíp bol jednoduchý, najviac dostávali najúspešnejší.
Je však pravda, že takmer všetci ministri "prilepšovali" v rôznej miere vybraným zväzom a klubom. Najčastejšie sa to dialo za národniarskeho exministra Jána Mikolaja. Do zoznamu štátom dotovaných športov sa dostali aj také, ktorých význam je pre spoločnosť minimálny, napríklad bridž.
Plánovaná reforma z čias pravicovej vlády prešla niektorými zmenami. Väčšiu váhu prikladá domácej popularite, pri meraní popularity vypustila monitoring médií.
Neprešli ani zmeny, ktoré sa týkali vzdelávania. E. Jurzyca chcel okrem nového financovania zvýšiť počet hodín telesnej výchovy na tri týždenne na všetkých typoch škôl a zaviesť štátom preplácané športové poukazy. Tie by mohli deti použiť v športových kluboch na zaplatenie členského.
Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia teraz kritiku nového financovania zväzov nebolo počuť. Generálny sekretár SOV Jozef Liba povedal, že ich pripomienky platia a nemajú k nim čo dodať.
Priveľa športov
Oproti vlaňajšku si vďaka novým kritériám polepšil futbal, dotácia pre futbalový zväz dosiahla takmer tri milióny eur. O 50 percent viac by mal dostať aj v súčasnosti obľúbený futsal. Naopak, kanoistom klesol príspevok o desať percent.
Súčasťou reformy je ochranná lehota, ktorá znamená, že každoročne nesmie dotácia pre olympijské športy klesnúť o viac než desať percent a pre neolympijské o dvadsať. Dôvodom je, aby bol prechod na nové financovanie miernejší.
Špička našich športovcov - je ich 130 - dostáva na prípravu ešte osobitnú dotáciu. Problémom je, že medzi nimi chýba napríklad úspešný cyklista Peter Sagan. Kritériá totiž nezohľadňujú víťazstvo v jednotlivých etapách, len v celej Tour de France. Na druhej strane, podľa J. Čambala vďaka "saganománii" dostanú cyklisti na základe nového vzorca asi o 100-tisíc eur viac.
Slovensko dotuje vyše 80 športov, čo je niekoľkonásobne viac ako niektoré športovo úspešné krajiny, napríklad Kanada. Nový model ráta s tým, že nepopulárne športy, ktoré nemajú výsledky, postupne zo systému štátnych dotácií vypadnú.
Chyby v systéme
Na podporu športu išlo tento rok 30 miliónov eur. Okrem dotácií zväzom smerovali na organizáciu športových podujatí a investície. Práve absencia investičnej politiky v športe je momentálne asi najväčším nedostatkom financovania.
Negatívnym príkladom je rozhodnutie vlády, ktorá bez predchádzajúcej diskusie rozdelila 4,5 milióna eur na výstavbu regionálnych štadiónov. Rovnako ministri v letných mesiacoch priklepli finančnú injekciu Národnému futbalovému štadiónu. Už na budúci rok dostane investor, ktorým je majiteľ futbalového klubu Slovan Bratislava Ivan Kmotrík, osem miliónov eur.
Výzva, ktorú štát vypísal na poskytnutie dotácie, prakticky neumožňuje, aby sa do nej prihlásil ktokoľvek iný. Existujú preto otázniky nad tým, či nejde o nedovolenú štátnu pomoc.
Bez jasných pravidiel a kontroly funguje pri rozdeľovaní peňazí na šport aj štátny Tipos. Na prvý pohľad to vyzerá tak, že podpora sa mení podľa záľub ministrov alebo ich sponzorov. Za exministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ) podporoval Tipos tenis, teraz hokej a KHL.
Nesystémovým krokom je vyčlenenie balíka peňazí, o ktorom bude rozhodovať splnomocnenec vlády, poslanec Smeru a tréner futbalového Slovana v jednom Dušan Galis. Právomoci, ktoré sa týkajú financií, na neho presunula novela kompetenčného zákona od 1. septembra. Na tento rok má k dispozícii 600-tisíc eur, na budúci zrejme viac. TREND D. Galisa oslovil s otázkou, aké budú pravidlá, podľa ktorých bude deliť státisíce. Zatiaľ nevedel. Povedal len, že chce podporiť športové aktivity v regiónoch. Vylúčil však výstavbu štadiónov, na otváraní ktorých si Smer v minulom volebnom období robil kampaň.
K transparentnému financovaniu športu z verejných zdrojov má tak Slovensko ešte ďaleko, ale D. Čaplovič urobil reformou aspoň prvý krok.
Imidž ministra Dušana Čaploviča je obrazom najväčšieho nešťastníka z vlády. Zahltili ho kauzy predražených prenájmov, luxusného audi, nákupu drahého koňaku a kvetov, o ktorých nevie, v akej váze skončili... Učitelia mu rátajú, na čo všetko míňa zbytočne peniaze namiesto toho, aby sa zasadil za ich vyššie platy. Pomaly sa zdá, že za D. Čaploviča nikto nestratí dobré slovo. A predsa existuje niečo, za čo ho ocenili aj poradcovia pravicových politikov - reforma financovania športu.
Nové pravidlá prešli tento rok bez veľkého "humbuku" a po prvýkrát boli podľa nich žiadateľom doplatené celkové dotácie teraz v lete. Vzorec, podľa ktorého ministerskí úradníci vypočítali peniaze pre športové zväzy, zohľadňuje tri kritériá: dosiahnutý športový úspech, popularitu (doma a vo svete), počet mladých športovcov. Zaujímavosťou je, že model nového financovania pripravil ešte poradný tím exministra Eugena Jurzycu (SDKÚ-DS).
Pre odpor viacerých športových funkcionárov a lobistov, ale aj z dôvodu predčasných volieb už E. Jurzyca dotačný výnos nepodpísal. Nové vedenie rezortu ho prekvapivo s malými úpravami zaviedlo do praxe a dvadsaťmiliónový balík na podporu reprezentácie a športových odvetví už delili podľa novej matematiky.
Ťažké začiatky
"Je to niečo, za čo ich treba pochváliť," hovorí ekonóm z MESA 10 Ján Marušinec. V minulom volebnom období bol členom Jurzycovho poradného tímu spolu s futbalovým hráčskym agentom Jozefom Tokošom, hokejovým trénerom Jánom Filcom, sekretárom tenisového zväzu Igorom Moškom a manažérom kanoistov Richardom Galovičom. Práve oni sú autormi spomínanej reformy.
Podľa J. Tokoša boli v minulosti kritériá prerozdeľovania balíka nedostatočné a málo merateľné. Fungovali tak, že kto vedel zaklopať na správne dvere na ministerstve, dostal viac.
Preto navrhli, aby boli zo systému viac odmeňované športy, ktoré obľubuje verejnosť, reprezentujú Slovensko navonok a pritiahnu mladých, aby športovali. Problém slovenského športu je totiž v tom, že si málo buduje členskú základňu. Onedlho sa to ukáže v hokeji, kde staršia generácia pomaly odchádza do športového dôchodku a nemáme športovcov, ktorí by ju nahradili.
Na vrchole rebríčka najlepšie financovaných športov sa podľa nových prepočtov ocitol logicky futbal, ľadový hokej, tenis a plávanie. Na jeho konci zasa rybárstvo, dráhový golf či kynológia.
Odpor zo strany športových funkcionárov proti navrhovanému systému bol za E. Jurzycu veľký, reforma nevyhovovala najmä malým športom a protestoval aj Slovenský olympijský výbor (SOV).
Olympionikom sa nepozdávalo najmä meranie popularity, ktoré podľa nich poškodzovalo aj športy s medailami. Obľúbenosť mal zmerať zahraničný a domáci prieskum, monitoring médií a sledovanosť športových prenosov. Olympionici namietali aj fakt, že napríklad kanoistika na divokej vode by podľa zmenených prepočtov prišla o desaťtisíce eur. Najmä pre silný lobing experti neočakávali, že by nový minister v reforme pokračoval. "Mysleli sme si, že to Čaplovič zmetie zo stola," dodal J. Marušinec.
Na model však nadviazal Čaplovičov šéf sekcie športu Ladislav Čambal. Hovorí, že princíp, ktorý zohľadňoval popularitu, sa mu pozdával. L. Čambal nesúhlasí s tým, že pred zavedením reformy neexistovali žiadne transparentné kritériá rozdeľovania peňazí jednotlivým zväzom. Sám ich totiž v roku 2000 zavádzal. Princíp bol jednoduchý, najviac dostávali najúspešnejší.
Je však pravda, že takmer všetci ministri "prilepšovali" v rôznej miere vybraným zväzom a klubom. Najčastejšie sa to dialo za národniarskeho exministra Jána Mikolaja. Do zoznamu štátom dotovaných športov sa dostali aj také, ktorých význam je pre spoločnosť minimálny, napríklad bridž.
Plánovaná reforma z čias pravicovej vlády prešla niektorými zmenami. Väčšiu váhu prikladá domácej popularite, pri meraní popularity vypustila monitoring médií.
Neprešli ani zmeny, ktoré sa týkali vzdelávania. E. Jurzyca chcel okrem nového financovania zvýšiť počet hodín telesnej výchovy na tri týždenne na všetkých typoch škôl a zaviesť štátom preplácané športové poukazy. Tie by mohli deti použiť v športových kluboch na zaplatenie členského.
Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia teraz kritiku nového financovania zväzov nebolo počuť. Generálny sekretár SOV Jozef Liba povedal, že ich pripomienky platia a nemajú k nim čo dodať.
Priveľa športov
Oproti vlaňajšku si vďaka novým kritériám polepšil futbal, dotácia pre futbalový zväz dosiahla takmer tri milióny eur. O 50 percent viac by mal dostať aj v súčasnosti obľúbený futsal. Naopak, kanoistom klesol príspevok o desať percent.
Súčasťou reformy je ochranná lehota, ktorá znamená, že každoročne nesmie dotácia pre olympijské športy klesnúť o viac než desať percent a pre neolympijské o dvadsať. Dôvodom je, aby bol prechod na nové financovanie miernejší.
Špička našich športovcov - je ich 130 - dostáva na prípravu ešte osobitnú dotáciu. Problémom je, že medzi nimi chýba napríklad úspešný cyklista Peter Sagan. Kritériá totiž nezohľadňujú víťazstvo v jednotlivých etapách, len v celej Tour de France. Na druhej strane, podľa J. Čambala vďaka "saganománii" dostanú cyklisti na základe nového vzorca asi o 100-tisíc eur viac.
Slovensko dotuje vyše 80 športov, čo je niekoľkonásobne viac ako niektoré športovo úspešné krajiny, napríklad Kanada. Nový model ráta s tým, že nepopulárne športy, ktoré nemajú výsledky, postupne zo systému štátnych dotácií vypadnú.
Chyby v systéme
Na podporu športu išlo tento rok 30 miliónov eur. Okrem dotácií zväzom smerovali na organizáciu športových podujatí a investície. Práve absencia investičnej politiky v športe je momentálne asi najväčším nedostatkom financovania.
Negatívnym príkladom je rozhodnutie vlády, ktorá bez predchádzajúcej diskusie rozdelila 4,5 milióna eur na výstavbu regionálnych štadiónov. Rovnako ministri v letných mesiacoch priklepli finančnú injekciu Národnému futbalovému štadiónu. Už na budúci rok dostane investor, ktorým je majiteľ futbalového klubu Slovan Bratislava Ivan Kmotrík, osem miliónov eur.
Výzva, ktorú štát vypísal na poskytnutie dotácie, prakticky neumožňuje, aby sa do nej prihlásil ktokoľvek iný. Existujú preto otázniky nad tým, či nejde o nedovolenú štátnu pomoc.
Bez jasných pravidiel a kontroly funguje pri rozdeľovaní peňazí na šport aj štátny Tipos. Na prvý pohľad to vyzerá tak, že podpora sa mení podľa záľub ministrov alebo ich sponzorov. Za exministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ) podporoval Tipos tenis, teraz hokej a KHL.
Nesystémovým krokom je vyčlenenie balíka peňazí, o ktorom bude rozhodovať splnomocnenec vlády, poslanec Smeru a tréner futbalového Slovana v jednom Dušan Galis. Právomoci, ktoré sa týkajú financií, na neho presunula novela kompetenčného zákona od 1. septembra. Na tento rok má k dispozícii 600-tisíc eur, na budúci zrejme viac. TREND D. Galisa oslovil s otázkou, aké budú pravidlá, podľa ktorých bude deliť státisíce. Zatiaľ nevedel. Povedal len, že chce podporiť športové aktivity v regiónoch. Vylúčil však výstavbu štadiónov, na otváraní ktorých si Smer v minulom volebnom období robil kampaň.
K transparentnému financovaniu športu z verejných zdrojov má tak Slovensko ešte ďaleko, ale D. Čaplovič urobil reformou aspoň prvý krok.
Z. Petková
Facebook Zdieľať