Vyhlásenie ministra D. Čaploviča: Dnes nadovšetko oceňujeme úsilie štúrovcov a vzdávame úctu materinskej reči
Tak ako písmo, ktoré priniesli našim predkom sv. Cyril a Metod a pozdvihli ich tým na úroveň rozvinutých národov vtedajšej Európy, tak štúrovci kodifikáciou spisovnej slovenčiny dali nášmu národu moderný jazyk, ktorý im otvoril bránu k všestrannému rozvoju a identite.
A práve v tomto roku, keď oslavujeme výročie príchodu solúnskych bratov na naše územie, si pripomíname aj 170. výročie kodifikácie nášho spisovného jazyka. Chceme tým oceniť úsilie štúrovcov a súčasne vzdať úctu našej materinskej reči.
V júli roku 1843 sa evanjelickí vzdelanci Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža stretli na fare v dedinke Hlboké a dohodli sa na kodifikácii spisovnej slovenčiny na základe stredoslovenských nárečí. Položili tým základy takej podoby slovenského jazyka, v akej ho používame dodnes. Tento ich čin tiež výraznou mierou prispel k zjednoteniu dovtedy rozdeleného slovenského národného hnutia.
Ide o významný medzník, ktorý si treba pripomínať, aby sa udržiaval v povedomí širokej verejnosti a inšpiroval najmä mladú generáciu. Veď vlastný jazyk patrí medzi základné atribúty každého národa a je preto v jeho bytostnom záujme ho pestovať a kultivovať. Bez rozvinutého jazyka nie je možné zveľaďovať kultúru a vzdelanosť národa, preto oslava vzniku spisovnej slovenčiny je pripomenutím si našich koreňov a hodnôt, ktoré Slovákom umožnili nielen prežiť, ale sa aj v súčasnosti ďalej rozvíjať vo svojom zvrchovanom, demokratickom a právnom štáte uprostred zjednocujúcej sa Európy.
Práve preto navrhujeme posilniť hodinovú dotáciu slovenčiny v štátnom vzdelávacom programe, aby to materinské a zjednocujúce formovalo naše poznanie, úctu k tradícii, kultúre a dejinám. Pre nás by malo zostať prioritné to, aby sme ovládali jazyk, v ktorom dokážeme vyjadrovať svoje myšlienky a ciele, ako aj to, že v ňom vieme nachádzať spoločnú reč a prejavovať úctu k štátnemu jazyku, v ktorom uchovávame krásu slova, poznania a lásky k štátotvornému národu.
A práve v tomto roku, keď oslavujeme výročie príchodu solúnskych bratov na naše územie, si pripomíname aj 170. výročie kodifikácie nášho spisovného jazyka. Chceme tým oceniť úsilie štúrovcov a súčasne vzdať úctu našej materinskej reči.
V júli roku 1843 sa evanjelickí vzdelanci Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža stretli na fare v dedinke Hlboké a dohodli sa na kodifikácii spisovnej slovenčiny na základe stredoslovenských nárečí. Položili tým základy takej podoby slovenského jazyka, v akej ho používame dodnes. Tento ich čin tiež výraznou mierou prispel k zjednoteniu dovtedy rozdeleného slovenského národného hnutia.
Ide o významný medzník, ktorý si treba pripomínať, aby sa udržiaval v povedomí širokej verejnosti a inšpiroval najmä mladú generáciu. Veď vlastný jazyk patrí medzi základné atribúty každého národa a je preto v jeho bytostnom záujme ho pestovať a kultivovať. Bez rozvinutého jazyka nie je možné zveľaďovať kultúru a vzdelanosť národa, preto oslava vzniku spisovnej slovenčiny je pripomenutím si našich koreňov a hodnôt, ktoré Slovákom umožnili nielen prežiť, ale sa aj v súčasnosti ďalej rozvíjať vo svojom zvrchovanom, demokratickom a právnom štáte uprostred zjednocujúcej sa Európy.
Práve preto navrhujeme posilniť hodinovú dotáciu slovenčiny v štátnom vzdelávacom programe, aby to materinské a zjednocujúce formovalo naše poznanie, úctu k tradícii, kultúre a dejinám. Pre nás by malo zostať prioritné to, aby sme ovládali jazyk, v ktorom dokážeme vyjadrovať svoje myšlienky a ciele, ako aj to, že v ňom vieme nachádzať spoločnú reč a prejavovať úctu k štátnemu jazyku, v ktorom uchovávame krásu slova, poznania a lásky k štátotvornému národu.
Dušan Čaplovič
minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
Facebook Zdieľať