SUJV Dubna
SUJV Dubna - Joint Institute for Nuclear Research - Spojený ústav jadrového výskumu v Dubne (Ruská federatívna republika)
Členstvo v SÚJV Dubna umožňuje sebarealizáciu cca 150 vysokokvalifikovaným expertom z 5 ústavov SAV, 11 fakúlt rôznych univerzít a niekoľko rezortných ústavov SR. Vzhľadom na úzku spoluprácu EVPU a.s. v Novej Dubnici s SÚJV Dubna je umožnený prenos špičkových technológií na Slovensko. V SÚJV Dubna je vychovaných 21 expertov špeciálne pre Cyklotrónové centrum SR v Bratislave. SÚJV Dubna umožňuje výchovu odborníkov a výučbu študentov. Spolupráca sa realizuje prostredníctvom dlhodobých pobytov (rok a viac), trojmesačných a krátkodobých pobytov. Mnoho expertov taktiež spolupracuje na diaľku a publikuje výsledky v spoločných prácach.
Medzinárodná medzivládna organizácia Spojený ústav jadrových výskumov (SÚJV)v Dubne bola založená 26. marca 1956, podpísaním dohody 11-ich členských štátov v Moskve, vrátane bývalého Československa. Slovenská republika je riadnym členom SÚJV od 1. januára 1993.
V súčasnej dobe má SÚJV cca 3 500 zamestnancov a skladá sa zo siedmich laboratórií:
-
Veksler-Baldinovo Laboratórium fyziky vysokých energií (VBLFVE)
-
Bogoliubovo Laboratórium teoretrickej fyziky (BLTF)
-
Dželepovo Laboratórium jadrových problémov (DLJP)
-
Flerovovo Laboratórium jadrových reakcií (FLJR)
-
Frankovo Laboratórium neutrónovej fyziky (FLNF)
-
Laboratórium informačných technológií (LIT)
-
Laboratórium radiačnej biológie (LRB)
V rámci SÚJV od roku 1993 existuje Univerzitné centrum (UC), poskytujúce vzdelávanie študentov z členských a asociovaných štátov SÚJV.
Bližšie informácie.
Členstvo SR v Spojenom ústave jadrových výskumov v Dubne
V súčasnosti má SÚJV 18 riadnych členských štátov - Azerbajdžan, Arménsko, Bielorusko, Bulharsko, Česká republika, Gruzínsko, Kazachstan, , KĽDR, Kuba, Moladvsko, Mongolsko, Poľsko, Ruská federácia, Slovensko, Ukrajina, Uzbekistan a Vietnam. Okrem nich má 5 asociovaných členov - Egypt, Juhoafrická republika, Maďarsko, Nemecko a Srbsko.
Slovenská republika je riadnym členom SÚLV od 1. januára 1993, ale spoluppráca prebiehala už v rámci bývalého ČSSR, ktoré patrilo medzi zakladajúcich členov SÚLV. Ćo sa týka účasti na aktivitách SÚJV a spoločnej práce patrí SR medzi krajiny s popredným postavením. Svedčia o tom aj mnohí slovenskí (a predtým československí) pracovníci menovaní do vedúcich funkcií SÚJV.
Spoluprácu SR a SÚJV koordinuje Výbor pre spoluprácu SR a SÚJV na čele s jeho predsedom, vládnym splnomocnencom pre spoluprácu SR s SÚJV RNDr. Stanislavom Dubničkom, DrSc. Poslaním tohto výboru je zabezpečovanie spolupráce medzi slovenskými vedeckými a akademickými pracoviskami a SÚJV. Výbor je súčasne poradným orgánom vládneho splnomocnenca pre spoluprácu SR a SÚJV.
Zabezpečenie konkrétnych kontaktov s SÚJV sa realizuje prostredníctvom Sekretariátu vládneho splnomocnenca pre spoluprácu SR a SÚJV so sídlom na Lamačskej ceste 8/A v Bratislavve (budova Centra vedecko-technických informácií).