» Mediálny servis » Archív » Oznamy a správy - archív » Oznamy a správy 2010 » Stanovisko MŠ SR k Petícii učiteľov a ich sympatizantov za prepracovanie systému kariérového rastu pedagogických zamestnancov

Stanovisko MŠ SR k Petícii učiteľov a ich sympatizantov za prepracovanie systému kariérového rastu pedagogických zamestnancov

04.05.2010

     V týchto dňoch dvojica mladých učiteľov z Prešova a Košíc odštartovala petičnú akciu za prepracovanie systému kariérového rastu pedagógov, ktorý zaviedol zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.  Ako dôvod uvádzajú, že nový systém ich kariérového rastu je nespravodlivý a negatívne sa dotkol mnohých učiteľov základných, stredných i materských škôl. 

     Ministerstvo školstva SR preto k jednotlivých bodom petície uvádza nasledovné:
     Podanie petície je občianske právo. V prípade jej doručenia bude MŠ SR postupovať v súlade so zákonom o petičnom práve.
     Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch schválila NR SR 24. 6. 2009, čomu predchádzala rozsiahla, niekoľko mesiacov trvajúca, verejná diskusia za účasti odborníkov z praxe, učiteľov, zástupcov zamestnávateľov a aj odborov. Do zákona boli zapracované pripomienky, ktoré z týchto diskusií vzišli.
     Prvoradým cieľom tohto zákona je naplnenie práva detí, žiakov a poslucháčov na kvalitné vzdelávanie, ktoré môžu zabezpečiť len kvalifikovaní pedagógovia, ktorí si zvyšujú svoje profesijné kompetencie v rámci celoživotného vzdelávania tak, ako je to bežné vo všetkých profesiách. Navyše, prináša pedagógom a odborným zamestnancom viaceré výhody, zvýšenú ochranu a umožňuje  aj zvyšovanie ich finančného ohodnotenia.
     Vzhľadom na to, že odovzdanie petičných hárkov je plánované týždeň pred voľbami do NR SR, a skutočnosť, že petičná akcia je organizovaná takmer rok po schválení zákona, považuje MŠ SR túto aktivitu za spolitizovanie tejto čisto odbornej problematiky.

K jednotlivým výhradám uvedeným v návrhu petície:
1. Nesúhlasím s tým, aby bolo vykonanie atestačných skúšok pedagogických zamestnancov podmienené získavaním kreditov (v zmysle § 50 ods. 1 zákona č. 317/2009 Z.z.) a žiadam o zrušenie tejto podmienky.
Stanovisko:
     Podľa doterajších predpisov predchádzalo aj vykonaniu I. alebo II. kvalifikačnej skúšky vzdelávanie, dokonca v rozsahu 100 hodín. Zámer zákona získavať kredity nadväzuje na predchádzajúci systém a jeho cieľom je motivovať pedagogických zamestnancov ku kontinuálnemu vzdelávaniu prostredníctvom kreditového príplatku. Umožňuje tzv. horizontálny rast získavaním a udržiavaním profesijných kompetencií pre výkon špecializovaných činností alebo činností vedúcich zamestnancov. Zároveň nahrádza povinnosť 5 alebo 10-ročnej praxe pre vykonanie I. alebo II. atestácie, čím umožňuje  rýchlejší postup do vyššej platovej triedy. Je reálne, že za cca 5 - 6 rokov môže pedagogický zamestnanec dosiahnuť II. atestáciu, kým doteraz to bolo najmenej 10 rokov.

2. Žiadam, aby bol tzv. malý doktorát uznaný ako náhrada 1. atestačnej skúšky pedagogických zamestnancov.
Stanovisko:
     Ustanovenie § 9 vyhlášky MŠ SR č. 41/1996 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických pracovníkov uznávalo niekoľko náhrad I. alebo II. kvalifikačnej skúšky, medzi ktorými bolo aj získanie akademického titulu „doktor". Získanie tohto titulu však nebolo viazané len na odbor výchova a vzdelávanie, takže učiteľom s I. kvalifikačnou skúškou sa mohol stať aj pedagogický zamestnanec, ktorý tento titul získal mimo svojho odboru. Zároveň treba povedať, že ako náhrada I. kvalifikačnej skúšky sa uznávalo doplnenie pedagogickej spôsobilosti alebo špeciálnopedagogickej spôsobilosti, čo bolo a je v skutočnosti získanie kvalifikačného predpokladu, aby činnosť pedagogického zamestnanca mohol vôbec vykonávať.
     Zákonodarca sa z uvedeného dôvodu rozhodol brať do úvahy len také vzdelávanie, ktorým sa zvyšuje stupeň vzdelania. Takým vzdelávaním je doktorandské štúdium a získanie III. stupňa vysokoškolského vzdelania (PhD.), ale musí byť získané v príslušnom odbore a zamestnanec musí mať najmenej 6 rokov praxe v odbore. Takýto zamestnanec sa zaradí do kariérového stupňa zamestnanec s II. atestáciou.

3. Nesúhlasím s tým, aby bol kreditový príplatok vyplácaný iba počas doby platnosti kreditov (v zmysle § 14 ods. 2, 4 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení § 46 ods. 5 zákona č. 317/2009 Z. z.), ale aby sa stal trvalou súčasťou tarifného platu pedagogických zamestnancov.
Stanovisko:
     Kreditový príplatok predchádzajúci systém odmeňovania nepoznal. To znamená, ak by nebol prijatý zákon č. 317/2009 Z. z., nebol by ani kreditový príplatok. Pedagogickí zamestnanci by sa museli vzdelávať tak ako doteraz, ale bez príplatku.
     Ak by rezort školstva pristúpil na požiadavku petície, aby sa stal trvalou súčasťou platu, kreditový príplatok by stratil svoj význam a opodstatnenie. Zamestnancovi by stačilo, povedzme, v priebehu 3 rokov absolvovať vzdelávanie, písanie odborných článkov alebo učebnice, získať 60 kreditov a do dôchodku by nemusel už na sebe pracovať, nakoľko príplatok by mu bol aj tak vyplácaný. Kreditový príplatok má predovšetkým motivačnú úlohu k celoživotnému vzdelávaniu pedagogických a odborných zamestnancov, čo je aj cieľom tohto zákona.

4. Žiadam, aby bola výška kreditového príplatku pedagogických zamestnancov (v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení čl. III zákona č. 317/2009 Z. z.) zvýšená nasledovným spôsobom: zo súčasných 6 % na 10 % za 30 kreditov a zo súčasných 12 % na 20 % za 60 kreditov.
Stanovisko:
     Zákon č. 317/2009 Z. z. vychádza z ekonomických možností štátu. MŠ SR navrhlo výšku kreditového príplatku tak, aby príplatok nepresahoval rozdiel v platových triedach.

5. Nesúhlasím s tým, aby boli kvalifikovaní začínajúci učitelia zaradení do 9. platovej triedy, a žiadam, aby sa dostali opäť do 10. platovej triedy.
Stanovisko:
     Doterajší systém odmeňovania podľa zákona č. 553/2003 Z. z. bol nastavený tak, že sa odvíjal od najnáročnejších činností, ktoré zamestnanec vykonával. Na základe tohto systému sa do 12. platovej triedy mohol dostať len zamestnanec, ktorý vykonával činnosti v špeciálnej škole alebo v špeciálnom školskom zariadení. Taktiež bolo ťažko obhájiteľné, že pedagogický zamestnanec, ktorý získal I. kvalifikačnú skúšku, je zaradený do vyššej platovej triedy, lebo vykonáva náročnejšie činnosti, ako keď skúšku nemal, pričom bol učiteľom tej istej triedy a tých istých žiakov.
     Nový systém odmeňovania zaviedol odmeňovanie podľa získaného stupňa vzdelania a dosiahnutého kariérového stupňa. Týmto systémom sa otvorili dvere k I. atestácii aj zamestnancom, ktorí získali nižší stupeň vzdelania ako vysokoškolské vzdelanie II. stupňa (učitelia MŠ, vychovávatelia, majstri odbornej výchovy, učitelia ZUŠ). Zároveň systém vytvoril zamestnancom motivačné prostredie pre vertikálny rast -  začínajúci - samostatný - prvoatestovaný - druhoatestovaný, nakoľko každý postup je spojený s rastom tarifného platu a následne rastom pohyblivých zložiek platu, pretože sa vypočítavajú z tarifného platu.

6. Nesúhlasím s tým, aby začínajúci učitelia museli ukončiť adaptačné vzdelávanie záverečným pohovorom a otvorenou hodinou pred skúšobnou komisiou (v zmysle § 36 ods. 4 až 8 zákona č. 317/2009 Z.z. v znení § 5 ods. 4 vyhlášky č. 445/2009 Z. z.).
Stanovisko:
     Systém adaptačného vzdelávania nie je novinkou. V rámci predchádzajúceho systému sme ho v zmysle vyhlášky MŠ SR č. 42/1996 Z. z. nazývali uvádzanie do praxe, ktoré sa v zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 ukončoval záverečným hodnotením pred trojčlennou komisiou. Adaptačné vzdelávanie nie je povinné len pre pedagogických zamestnancov, musia ho absolvovať aj štátni zamestnanci, zdravotníci, súdni úradníci či čakatelia prokuratúry.

Ak by ministerstvo školstva pristúpilo k uskutočneniu jednotlivých požiadaviek petície, premietlo by sa to konkrétnych krokov, akými sú: 
- zrušenie kreditového príplatku,
- I. a II. kvalifikačnú skúšku by mohli vykonať len pedagogickí zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, kariérový rast by mali zastavený všetci pedagogickí zamestnanci s nižším ako vysokoškolským vzdelaním II. stupňa a všetci odborní zamestnanci,
- neexistoval by príplatok uvádzajúcemu zamestnancovi,
- znovu by boli zamestnanci zaraďovaní do platových tried podľa najnáročnejšej činnosti,
- zamestnanci s I. a II. kvalifikačnou skúškou by boli zaradení najviac do 11. platovej triedy a do 12. platovej triedy by sa dostali len špeciálni pedagógovia a odborní zamestnanci.

Bratislava 4. mája 2010