Navigácia

Školy za 50 dní dokázali, že vedia učiť inak. Cenné skúsenosti využijú aj ďalší učitelia

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR spustilo v polovici októbra inovatívny projekt pod názvom Projektový šprint, v ktorom si školské tímy s podporou domácich i medzinárodných expertov stanovili merateľné ciele. Za 50 dní tak mali dokázať zvýšiť kvalitu vzdelávacích procesov na svojej škole pomocou lepšieho využívania informačných technológií. Tie sú vnímané ako katalyzátor pripravovaných reforiem Plánu obnovy - budovanie zručností učiteľov a žiakov pre 21. storočie a s tým súvisiace skvalitnenie prístupu k digitálnemu vzdelávaniu.

Základná škola Laborecká v Humennom

Vďaka metóde projektového šprintu dostali učitelia na troch základných školách priestor testovať vlastné nápady a inovácie, ako lepšie využívať existujúce moderné technológie a skúsiť s nimi učiť inak. Učitelia si tak mohli zvýšiť svoje kompetencie a žiaci ľahšie získať potrebné skúsenosti požadované pre dnešnú dobu. Do prvej fázy projektu sa prihlásilo takmer 90 škôl, z ktorých odborníci vybrali na základe jasnej metodiky tri - Základnú školu s materskou školou Uhrovec v okrese Bánovce nad Bebravou, Základnú školu s materskou školou Rabčice v okrese Námestovo a Základnú školu Laborecká z Humenného. „Pre nás na ministerstve je Projektový šprint dobrý spôsob testovania plánovaných reforiem Plánu obnovy. Na druhej strane, našou úlohou nebolo povedať školám, čo majú robiť, ale mentorovať ich v procese rýchleho testovania vlastných nápadov na ich zlepšenia vo vyučovacom procese,“ vysvetľuje Zuzana Baranovičová z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.


Metódu projektového šprintu doteraz využili s podporou expertov Svetovej banky vlády vo viacerých krajinách, tento rok sa metóda po prvýkrát použila aj na Slovensku. Je založená na tom, že poskytovatelia služieb a ich užívatelia poznajú svoje problémy, ale aj ich riešenia lepšie, avšak chýba im právomoc urobiť potrebné zmeny. „Školy na Slovensku nemusia čakať na zlepšenie vybavenia informačnými technológiami. Aj s technikou, ktorú teraz majú, môžu podstatne zlepšiť kvalitu vzdelávania. Naše skúsenosti zo zahraničia dokazujú, že ak dáme školám priestor na realizáciu, dokážu nájsť úžasné riešenia. Svoje skúsenosti môžu potom odovzdávať ďalej,“ hovorí Alberto Leyton zo Svetovej banky.

Tri školy priniesli riešenia na rôzne problémy

 

Vybrané školské tímy si stanovili vlastné merateľné ciele, ktoré sa snažili počas 50 dní splniť. Pomocou Projektového šprintu vymysleli inovácie, ako zefektívniť spôsob učenia aj integráciou digitálnych technológií do vzdelávania. Ich príklady môžu budú môcť slúžiť ako príklady dobrej praxe.


Základná škola v Rabčiciach sa snažila dosiahnuť, aby aspoň polovica ich žiakov mala vyššiu ako priemernú hodnotu digitálnej gramotnosti. Učitelia preto plánovali hodiny, pri ktorých žiaci využívali informačné technológie tak, aby si vedeli správne vyhľadávať informácie a kriticky ich vyhodnocovať. Druhý cieľ bol zameraný na zvyšovanie zručností pedagógov. „Učitelia si vytvorili vlastné profily na EduPage, ktoré obsahujú ich kariérne online portfóliá. Tie im umožňujú lepšie sa spoznávať a budovať komunitu participujúcu na inovačných zmenách,“ hovorí Viera Baláková, riaditeľka základnej školy z Rabčíc. Skúsenosti z Projektového šprintu chcú na škole aj ďalej rozvíjať a využívať na zlepšenie vzdelávania. Pokračovať budú v sieťovaní s inými školami a zamerať sa chcú aj na budovanie odborných skupín, pomocou ktorých budú zdieľať najlepšie príklady z praxe. Realizáciou spolupráce medzi školami sa budú snažiť podporiť aj zvedavosť a záujem žiakov, ktorí sa tak môžu stať aktívnymi účastníkmi virtuálnej komunity. „Projektový šprint považujeme za výborný podporný program. Ak by bola možnosť zapojiť sa opäť, neváhali by sme ani chvíľu,“ hodnotí Viera Baláková.


Kým pred zapojením sa do Projektového šprintu mala na Základnej škole v Uhrovci základné digitálne zručnosti len polovica učiteľov, po skončení programu si ich osvojilo aspoň 80 percent. Zároveň sa školský tím zaviazal zvýšiť podiel digitálneho obsahu. Väčšinu školení, ako používať digitálne zdroje a aplikácie na hodinách, viedli pre svojich kolegov skúsenejší učitelia. Nový projekt nám dal impulz k digitálnej transformácii, otvoril nám oči a my sme našli cestu, ako učiť moderne, atraktívne a nenásilnou formou implementovať moderné technológie do vyučovacieho procesu,“ opisuje skúsenosti Juliana Huňová Zajacová, zástupkyňa riaditeľa školy. „Našich žiakov pripravujeme na svet, ktorý potrebuje odvážnych, sebavedomých, nezávislých a láskavých mladých ľudí. Preto je nevyhnutné, aby sa učiteľ prispôsobil súčasnej dobe, odbúral strach z nepoznaného a neustále pracoval na zvyšovaní svojej profesionálnej úrovne. Dôležité je nebáť sa urobiť prvý krok ku zmene a svetlo radosti v očiach detí sa stane stavebným kameňom pre ďalšie kroky,“ hovorí Juliana Huňová Zajacová.


Na Základnej škole Laborecká v Humennom už niekoľko rokov pracujú na komplexnom rozvoji digitálnych zručností, či už v oblasti profesijného zapojenia, využívania digitálnych zdrojov, digitálneho hodnotenia, ale aj v oblasti podpory rozvoja digitálnych kompetencií žiakov. Projektový šprint im dopomohol zlepšiť využitie spätnej väzby pomocou digitálnych technológii. Učitelia i žiaci tak dokážu rýchlejšie zachytiť, či je potrebné dané učivo ešte dovysvetľovať, ale zároveň sa môže stať hodnotenie objektívnejšie a viac motivačné. Učitelia získali nové skúsenosti a zručnosti v práci s digitálnymi prostriedkami a zdrojmi, najmä s novými výukovými programami. Tiež skvalitnili a zvýšili využívanie digitálnej techniky a digitálnych prostriedkov na svojich hodinách, či už na prezentovanie učiva, alebo na testovanie, získavanie spätnej väzby od žiakov a hodnotenie,“ hodnotí dvojmesačné pôsobenie v projekte riaditeľ školy Alexander Fecura. Na škole sa chcú ďalej zdokonaľovať v ovládaní programov a hľadať nové možnosti ich využitia počas vyučovania. „Ostatným školám môžeme odporúčať, aby sa nebáli ísť do digitalizácie svojej výchovno-vzdelávacej činnosti. Nie je to niečo, čo učiteľa len zaťažuje. Naopak, uľahčuje mu to prácu, zefektívňuje vyučovanie a robí ho zaujímavejším, atraktívnejším,“ hovorí Alexander Fecura.

Ďalšie skvalitňovanie vzdelávania

 

Projektový šprint bude pokračovať druhou fázou na ďalších školách, ktoré sa do neho zapoja začiatkom budúceho roka. Projekt má pomôcť efektívnejšie zaviesť aj podporné reformy z Plánu obnovy a odolnosti. Na investície do digitálneho vybavenia a pripojenia škôl je z Plánu obnovy vyčlenených približne 190 miliónov eur. „Investície do škôl sú dôležitou súčasťou zmeny, ktorú chceme v rámci Európskej únie presadiť aj v slovenskom vzdelávacom systéme. Naše očakávanie od Projektového šprintu je testovať na školách, ako učiť inak pomocou informačných technológií. Aby v čase, keď sa z prostriedkov Plánu obnovy dostane na školy viac digitálneho vybavenia, boli učitelia lepšie pripravení s nimi učiť tak, aby sa lepšie rozvíjali zručnosti žiakov pre 21. storočie,“ vysvetľuje Agota Kovacs z Európskej komisie.


Facebook Zdieľať
Skočiť na začiatok stránky