Rozhovor ministra Petra Plavčana pre Nový Čas

Neľutujete, že ste zobrali ministerské kreslo?
- Nie. Vedel som, kam vstupujem. Asi to bude znieť ako klišé, ale som z učiteľskej rodiny. Celý život som v rezorte školstva. Mama bola celý život učiteľka, dlho aj otec, strýko či tety pracovali v školstve. Sám sebe som chcel dokázať, že vieme niečo zmeniť. Aj preto som ponuku prijal.

Prekvapili vás okamžité útoky na vašu osobu?
- Osoba ministra je najviac sledovaná. Neviem, či tie útoky sú silné alebo nie. Aj pri zvažovaní ponuky som čakal, že niečo podobné sa stane a život sa zmení. Musím oddeliť osobné záležitosti a tie ministerské. Máme toľko úloh, že ani nemám čas a energiu venovať sa osobným útokom.

Prokuratúra však znova preveruje aj vaše pôsobenie v Študentskom pôžičkovom fonde. Takže kritika, zdá sa, nie je postavená na vode.
- Toto je umelo vyvolaná kauza. Nikto ma nevyšetruje, nevyšetroval a ani nebude.

Ministerskú kanceláriu asi dôverne poznáte ako zamestnanec rezortu. Aké to bolo prísť do nej ako minister?
- V princípe som rozdiel nezbadal. Ako prvé som si pozrel, čo je vlastne za ňou. Nikdy som to tam nevidel (toaleta, sprcha, pracovňa a salónik, pozn. red). Inak nerád sedím na stoličke ministra. Radšej som v kanceláriách kolegov. Stále to beriem ako službu a chcem niečo zmeniť. Zmeniť to tak, aby aj deti chodili do školy rady.

Aby deti mali rady školu? To sa dá ako dosiahnuť?
- Bol som sa pozrieť v škole Montessori v Bratislave. Bol som nadšený. Nemajú vyučovacie hodiny. Učí sa neformálne. Deti vyzerali šťastné. Venujú sa im toľko, koľko potrebujú. Nikto neopisuje pri diktátoch, lebo nevidia dôvod. Pri chybách samy prídu za učiteľom, aby písali viac diktátov, kým sa nezlepšia.

To znie ako sci-fi. Čím to je?
- Uvoľnením rúk učiteľom. Predpisujeme príliš veľa vecí, ktoré mnohým žiakom nevyhovujú. Najväčšia reforma na Slovensku sa v školstve udiala ešte v sedemdesiatych rokoch. Potom sa síce po revolúcii čiastočne menili niektoré veci, ale ten duch jednotnej školy pretrváva dodnes. A to je problém. Nech si sami zvolia najlepší spôsob, ako to deti naučiť. Ak si pedagóg povie, že najlepšie im niečo vysvetlí cez film Avatar, nech si ho pozrú. Ak bude chcieť vysvetliť niečo o prírode, tak nech zoberie deti na dva dni do lesa a tam ich to naučí. Žiaci si zaslúžia zážitky.

Podarilo sa vám predbežne vylobovať viac peňazí do rezortu. Bude to stačiť?
- Peňazí v školstve nie je nikdy dosť.

Prečo sa doteraz nenašla vláda, ktorá by do školstva naliala viac peňazí?
- Nechcem hodnotiť predchodcov...

Na ministerstve však pôsobíte viac ako 20 rokov, takže ste vždy boli pri tom.
- Teraz sa nám to podarilo zadefi novať ako jednu z priorít vlády. Aj za pultíkom v parlamente som oslovil poslancov s tým, že deti si zaslúžia lepšiu budúcnosť. Určite sa preukáže, že peňazí bude potrebných viac. A ja budem prvý, kto bude pýtať viac peňazí. S niektorými návrhmi súhlasili aj opoziční poslanci a ja to vítam. Chceme čo najširšiu podporu.

Takže chcete zmeniť školstvo tak, aby sa po každých voľbách nemenilo?
- Áno. Niečo vieme urobiť veľmi rýchlo, ako napríklad ukázať verejnosti, že učiteľ si svoj plat zaslúži, a aj podstatne vyšší, ako má teraz. Ďalej chceme pripraviť plán vzdelávania na desať rokov, a keď príde k voľbám, aby sa to radikálne nemenilo, lebo to bude výsledkom širokej dohody všetkých strán. Maximálne by sa aktualizoval podľa situácie.

Koľko je adekvátny plat učiteľa?
- Podľa možností čo najvyšší.

To znamená?
- Poviem to inak. Je nutné zohľadňovať zásluhovosť. Viem si predstaviť, že na jednej škole bude mať jeden učiteľ dvojnásobný plat oproti iným. Učitelia, ktorí sa im venujú, by mali mať za to aj nejaké ocenenie.

Dlhodobo ste pôsobili ako šéf sekcie vysokých škôl. Prečo sa vo svetových rebríčkoch prepadávame?
- Nie sme na tom až tak zle. Kvalita sa líši aj na jednotlivých školách, ktoré sú obrovské. Len taká Univerzita Komenského patrí k najväčším zamestnávateľom na Slovensku. Aj tam majú svetové kapacity. Rebríčky majú svoje úskalia. Napríklad šanghajský dáva veľa bodov za to, že majú na škole držiteľa Nobelovej ceny. Keby školy vyčlenili viac peňazí a nejakých zamestnali, tak poskočia vyššie.

Nemáme náhodou príliš veľa vysokých škôl?
- V pomere na obyvateľov nie. Otázna je kvalita. Musíme vysokým školám zvýšiť latku. Potom uvidíme. Kto nepreskočí, tak príde o akreditáciu.

Ste aj ministrom športu. Športujete?
- Cvičím každé ráno. Mám vlastnú zostavu kombinácie jogy a silových cvičení. Kľuky, stojku na hlave, na rukách, mostík. Potom dvakrát do týždňa behávam. Podľa tlaku vzduchu si dám šesť alebo desať kilometrov a príležitostne si zahrám tenis.